Foto: Shutterstock
Šišky sú jedným zo symbolov fašiangov.
Na Varechu v posledných dňoch pribudlo zopár chutných fašiangových dobrôt. Niet divu, fašiangy sú už v plnom prúde, pred nadchádzajúcim pôstom je treba telu dodať trochu viac energie, aj keď pri takomto maškrtení sa treba riadiť viac rozumom ako jazykom.
Viac o tomto období, ktoré trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, nám porozprávala etnologička Dr. Katarína Nádaská.
Dlhé aj krátke
Foto: arch. K. Nádaskej
Dr. Katarína Nádaská
„Po fašiangoch nasledoval prvý deň štyridsať dňového pôstu tzv. Popolcová streda, alebo Škaredá streda. V minulosti platil úzus, že od Popolcovej stredy do Veľkej noci sa svadobné veselia, zábavy a muziky nekonali. V čase od Veľkej noci až do neskorej jesene bolo na poli veľa práce a počas adventu bol zase pôst, takže práve obdobie fašiangov bolo veľmi vhodným na usporadúvanie zábav a svadieb,“ dodáva etnologička.
Posledným fašiangom sa nazývajú posledné tri dni pred Popolcovou stredou - fašiangová nedeľa, fašiangový pondelok a fašiangový utorok. Oslavovali sa spevom, tancom, dobrým jedlom i niečím chutným na zvlaženie hrdla. „Názov fašiangy má súvis s nemeckým slovom Fasching – posledný nápoj. Keďže sa konalo množstvo svadieb, tak ruka v ruke s tým išli aj zakáľačky. V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, bola to príjemná rodinná udalosť, navzájom si vypomáhala nielen rodina, ale i susedia. Navečer, keď bolo už všetko urobené, gazdiná rozdelila výslužky zo zakáľačky a pohostila pomocníkov,“ pripomína Katarína Nádaská.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
V období fašiangov sa konali aj tradičné zakáľačky.
Počas fašiangov bolo na Slovensku bežné usporadúvať oslavy, veselice, bály, plesy, či rôzne maškarné zábavy, veľa sa hodovalo, v tomto období sa tiež konali zakáľačky. Sladké dobroty, ako sú šišky, fánky, pampúšiky, či kreple, sa pripravovali v oleji a patrili medzi tie výdatnejšie pochúťky.
„Neodmysliteľnou súčasťou fašiangovej stravy boli záviny - tvarohové, makové, orechové. Na tanieroch nechýbali zabíjačkové jedlá, údeniny, klobásky, slaninka, vajíčka – všetko to bola kaloricky výdatnejšia strava, ale zase po fašiangoch nasledoval 40 dňový pôst v minulosti bezmäsitý, takže organizmus našich predkov sa s mastnejšou a výdatnejšou stravou vyrovnal,“ dodáva etnologička Nádaská.
Fašiangové sprievody plné masiek aj jedla
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Veselé masky sú typické
na fašiangových sprievodoch.
„Medveďa viedli na retiazke a on žartovne tancoval a strašil deti. Druhá maškara bol vojak s ražňom, na ktorý mu napichovali slaninu a klobásky. V druhej ruke mohol mať drevenú šabľu, niekedy ražeň nahrádzal šabľu. Ďalšou postavou bol muž prezlečený za ženu, v ruke niesol košík, do ktorého si ukladal výslužku, vajíčka, klobásky, chlieb.“
Sprievod bol sprevádzaný muzikantmi, ktorí veselo vyhrávali. Samotné masky používali aj naši predkovia, starí Slovania, v predkresťanskom období, na ochranu pred démonmi.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Kto by nepoznal chutné fašiangové fánky?
„Všeobecná zábava a fašiangové sprievody trvali od nedele popoludní do utorka a všetko to vyvrcholilo pred polnocou obradom tzv. pochovávania basy. Ako výslužku dostávali fašiangovníci najmä vajíčka, slaninu, klobásky, fľašu pálenky, či vína, niekde aj peniaze. Z výslužky sa vždy večer robilo pohostenie na zábave,“ dodáva doktorka Nádaská.
Pochovávanie basy
Po dlhom zabávaní sa, tancovačkách a hodovaní pri tradičných jedlách (vyprážané fánky, šišky, pražená slaninka, klobáska, či vajíčka), nasledoval záver fašiangov, ktorý sa končil obradom pochovávania basy. Bol to vlastne symbolický žartovný pohreb všetkých pôžitkov – hudby, jedla aj zábavy.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
V tomto období sa zvykne pripravovať
aj chutná huspenina.
Hlavný vykladač často svojimi vtipnými replikami vyvolával hromové výbuchy smiechu medzi prítomnými. Po obrade pochovania basy, všetko stíchlo, pretože v utorok po polnoci nastávalo pôstne obdobie začínajúce sa Popolcovou stredou,“ konštatuje na záver Katarína Nádaská.
Tento rok vychádza koniec fašiangu a teda aj začiatok pôstneho obdobia na 22.február. Máte teda ešte zopár dní na to, aby ste si užili - či už vyprážané šišky a fánky, alebo rôzne zabíjačkové dobroty. Nuž a tí, čo sa v tomto chladnom počasí potrebujú zahriať, aj pálenku, hriatô, či dobré vínko.
Ako oslavujete fašiangy vy doma?
Ale spomenula som si na list z Nemecka asi z 1967 roku, kde priateľka píše: " Na ružový pondelok sme oslavovali fašiangy...bola to sloboda bozkávania. Oslavujete aj vy ružový pondelok?" No odvtedy som sa nikde nestretla s týmto výrazom a s tou tradíciou.