Foto: Pravda - Ivan Majerský
Žila v dolnej časti námestia, kde oproti kláštoru vlastnila rozľahlú kúriu. Hneď za ňou, za mestskými hradbami, rástla i jej vinica, vysadená pre Modranov nezvyčajnou odrodou. Nik z tunajších Kövidinku piros totiž nepestoval. Možno i preto, lebo neskoro dozrievala. Všetci už mali obrané, len barónkina „kevidinka“ ešte zrela a cibétkovatela. Ako posledná v Modre otvárala viechu.
Nalieval sa barónkin kvapalný zázrak. Bolo to vraj zlatisté, pevné a tajomné médium. Hubami mľaskala honorácia i proletári. Pre tých prvých barónka i vyvárala. Všetko to voňalo i chutilo Dolnou zemou. „Džina“, tak ju volali jej blízki, pripravovala skvelé guláše, rybie polievky, štipľavé paprikáše. Muselo byť v nich hodne papriky, hodne smotany i hodne fajnového mäsa. Raz bravčového, raz kuracieho, raz teľacieho. Džinin koláč zo strukov zelenej papriky nemal páru široko-ďaleko. Na pudingu s višňami si pochutnávali páni doktori, dekani, advokáti...
Prišiel však rok 1948 a barónka sa z Modry vytratila. Nik ju viac nezočil...
Diskusia k článku