Cibuľový markíz

Fedor Malík, 5. februára 2019 o 04:00

Cibuľa (Alium cepa) je nanahraditeľným zástupcom nášho zeleninového sveta. Pochádza z Centrálnej Ázie, konzumuje sa v čerstvom i sušenom stave a stretnete sa s ňou vo všetkých kútoch našej planéty. Má výrazný odor, ľudia ju milujú, mnohí ju nenávidia.

K tým prvým patril v minulosti aj francúzsky markíz d´Oignon (Cibuľa) de Blois, ktorý naučil v 16. storočí cibuľu milovať aj kráľovský rod Bourbonovcov. Francúzska cibuľa, biela, žltá aj fialová, bohatá na „smradľavý" syringol, zavelila svetovej gastronómii. Niet hádam jediného slaného jedla v našom hrnci, kde by k spolužitiu jednotlivých zložiek neprispievala cibuľa...

V detstve som ju nenávidel. V puberte som už po nej poškuľoval a v dospelosti som si ju zamiloval. Vajcia na cibuľke, bravčové aj hovädzie na cibuľke, cibuľové osúchy, paradajovo–cibuľový šalát, chlieb s husacou masťou a cibuľou...

Alebo taký rez viniča vo vinici Pánovej. Desiata, obed aj olovrant v ušmudľanej taške tovarichára. Dve veľké cibule, kus slaniny, ostrý nôž, pol pecňa chleba a fľaša „čingíru". To boli časy...

Tie dnešné sú trochu iné. Cibuľa však v nich nechýba. Práve naopak. Učenie francúzskeho markíza bolo zasiate do úrodnej pôdy. Cibuľová polievka, cibuľové omáčky. Dnes si pripravíme bielu cibuľačku. Dve cibule a dva strúčiky cesnaku nakrájame na kolieska a opražíme ich na masle a múke do podoby bielej zápražky. Tú zalejeme pollitrom zeleninového vývaru a decilitrom bieleho suchého vína. Polievku ochutíme soľou, čiernym korením a varíme ju zo dvadsať minút. Keď je hotovo, naložíme ju do tanierov a posypeme nastrúhaným tvrdým syrom. V poslednom čase sa mi veľmi osvedčil anglický čedar. Syr možno vymeniť za nakrájané kocky z pripravenej cesnakovej hrianky.

A ešte čosi. Variant nemeckej „cvíbelsupy" je nemysliteľný bez prídavku celestínskych opražených slížikov. Po nemecky sa volajú „flédle" a do slovenčiny sa prekladajú, ako „vložka do polievok zo slaného palacinkového cesta". Nuž a sme doma...

Komentáre k článku:

Haji 5. februára 2019 o 14:56

Pěkný článek, cibule je super! Už léta se chystám, pro zajímavost, spočítat svoji roční spotřebu. Bude to pěkná hromada. Cibulovou polévku podle receptu pana Malíka vyzkouším.
@zareaguj
Pekný komentár
Zahra 6. februára 2019 o 07:09

@Haji (5.2.2019 14:56)

U nas tiez, mama vravi, ze ak by sme v zahrade mali vysadenu len cibulu a cesnak,aj tak si nevystacime.:)))
@zareaguj
Pekný komentár