Foto: Shutterstock
Štyristoročný gaštan deda Alexandra, ktorý padol ešte za prvej vojny, statné jablone starodávnych odrôd, pár kríkov mišpulí aj drienok, vinohradnícke broskyne, zimné hrušky a zo päť čerešní.
Tie rodili postupne od mája do augusta. Májovky, júnovky, belice - júlovky a čierne au(gustovky). Červíci vtedy nevládli, stromy nebolo treba striekať. Cestu do Folegruntu bolo však treba vyšliapať cez Srnčí vrch alebo obísť Starými horami. Vždy to stálo za trochu námahy.
Tri mesiace sme sa tak kŕmili modranskými čerešňami. Čo sa neskonzumovalo „nasurovo“ alebo v kompótoch, to sa zjedlo upečené na plechu. Najpopulárnejší medzi vnukmi bol „čerešňovec“ babky Rózky. Išlo o bublaninu z ľahkého vodového piškótového cesta. Polokvapalné cesto sa rozlialo do vymazaného hlbšieho plechu a doň sa kládli vylúpané čerešne, vopred obalené v podrvených piškótach.
Tým sa plody v plechu presušili a neklesali na dno, kde by sa mohli pripaľovať. A ešte jedna finta babky Rózky. Na liate cesto pod ovocie sa nakládli vianočné oplátky. Tým sa vraj zabezpečila architektúra bublaniny.
Tak či onak sme to vtedy nechápali, čerešňovec totiž náramne chutil. V tých časoch nebola ešte kola ani sprite, tak sme ku koláču pochlipkávali babkin čaj z materinej dúšky s bazovým sirupom. Bolo to fajn, bolo to dávno...
Diskusia k článku