Ovocné stromy boli obsypané jablkami, hruškami. Slivky už kvasili v sude. Iné to bolo na východe, iné v okolí Bystrice, inak bola vymaľovaná zem na juhu a na západe. Len jabĺk bolo všade neúrekom. Ich plné vlečky sa váľali v sadoch, pri cestách, na pomedziach. Nemal ich kto zbierať a božie vtáctvo bolo vitamínmi už zasýtené. Len tí usilovnejší sa ich snažili ešte schosnovať. Sušili ich, kvasili, lisovali. „Našťastie" u nás tých jabĺčok nie je až tak priveľa. Nadúroda hrozna je však preveliká. Ľudia si takú nepamätajú. Vraj od roku 1947...
Pod Malými Karpatmi je okrem hrozna v tomto čase ešte čosi zaujímavé. Dozrievajú neštepené, divé vinohradnícke broskyne. Sú jedinečné, ťažko si ich veru zameniť s inými. Možno vyzerajú skromnejšie, ale kto ich raz ochutnal, určite si ich navždy uložil v chuťovej pamäti. Sú iné ako tie grécke. Inak voňajú aj inak chutia.
Zasýtiš sa nimi na raňajky aj na večer. Nuž a na obed si z nich pripravíš chutný koláč. Napríklad také šatôčky. Lístkové cesto si kúpiš v markete a rozkrájaš ho na štvorce. Broskyne sparíš v horúcej vode, tak ich potom ľahšie ošúpeš, očistíš a jemne v ruke postláčaš s práškovým cukrom a rozdrvenými keksíkmi „marína". Použiť však možno aj iné maslové sušienky, záleží len na tom, čo najlepšie chutí.
Túto plnku dávkuješ na cesto, jeho rohy opatrne preložíš a šatôčku potrieš vajcom. Pečieš do zlata. K šatôčkam odporúčam pochlipkávať vlažný zelený alebo bylinkový čaj...
ktorý ju tu pestoval ako výnimočný jav..pravda-už jej vnučku..
teraz dozrievajú-trošku nahorkastá biela dužina a hrubšia šupka..krásne spomienkovo..:-)