Fedor Malík:
Bravčové húsenice

Fedor Malík, 2. novembra 2010     2 minúty čítania

Svet je plný ošípaných. A to mám na mysli len tie štvornohé...


Foto: Pravda

Fedor Malík


Biele, ružové, strakaté, čierne, hrdzavé... Hrdzavých najviac nájdete medzi kučeravými mangalicami. Mal ich rád i sváko Ragan a podnes ich vyhľadávajú fajnšmekri i chorí ľudia.

Tí druhí preto, že tieto stvorenia majú vraj bezcholesterové mäso, masť i slaninu. Moslimom je to jedno, sviňa ako sviňa. Nám kresťanom to však jedno nie je. My svine milujeme. Napriek tomu, že ich musíme zabíjať. Pozri recepty na Zabíjačkové hody A potom, keď je svinka na onom svete, my sa radujeme. Najradšej nad tanierom kotloviny a paprikovým podbradkom. Sú však aj „sviniari“, ktorí milujú veci „krvavé“, Horúce krvavničky a studené „blutwursty“. Väčšina
z nás však má rada bravčovinu v guláši, bravčové rezne a veci údené.

Slaninu, bôčik, šunku, klobásy, salámy. V každom kraji je to inak. V Modre sa klobásy nazývajú „luteránske pátričky“ a v Modre nikdy nikto nevyrobil dobrú trvanlivú salámu. Jedinou výnimkou bol hádam mäsiar Vinco Held, ktorý vyrábal „húsenice“. Bravčové húsenice.

Išlo o hrubo zomleté paprikové mäso, ktorým sa plnilo hrubé črevo. Vyúdené Vincove húsenice nemali páru široko– ďaleko. Bol tu len jeden problém. V Modre v tom čase nikto nedokázal vyrobiť skvelé červené.

Hrdí Modrania si ho museli kupovať v Skalici a v Rači. Dnes je to inak. Technológiu červeného už zvládame, ale Vincovu húsenicu už u nás nikto nedokáže vyrobiť...




Diskusia k článku

jerica
Ach tá Modra , milujem MODRU , viažu sa mi spomienky na strávené prázdniny u babky , aká to bola úžasná žena , ostala vdovou so šiestimi deťmi , najstaršia bola moja mama mala vtedy pätnásť a najmladšia mala tri mesiace, vychovala ich sama , v tom čase to nebolo ľachké uživiť toľko krkov. Aj teraz na sviatok zosnulých sme boli v Modre pri hrobe mojej babky zapáliť sviečku , stíšiť sa a v duchu si na babičku spomenúť.






 



TOPlist