Foto: archív Fedora Malíka
Bohatí vinohradníci stavajú poschodové domiská a renovujú staré pivnice. Modra je najväčšie vinohradnícke mesto v Československu. Michálkovci, Štetkovci, Kišonovci, Čistí, Krkoška, Kopovci, Ochabovci. Čo meno, to veľká vínna dvorana, to skvelé víno. Modra buble a rozvoniava. Mackove teplé rožky, Kollárov chrumkavý chlieb, Krištofovičove zákusky, Famlerova horčica zn. Efa, modranskí mäsiari a údenári.
Najlepší z nich je Bittner. Taký mäsiar sa rodí raz za sto rokov. Jeho „živé“ mäso, klobásy, prerastená slanina, hrubozrnné salámy, tlačenka a dolnozemský kulen nemajú lepší ani v Trnave, ani v Prešporku. Navyše mäsiar Bittner má pri svojom mäsiarstve aj vývarovňu. Na obedy chodí k nemu modranská honorácia, okresný náčelník, veliteľ žandárov aj hasičov, úradníci, notári aj lekári. Barónka Megyesiová so svojimi gulášmi a perkeltmi mu nie je konkurenciou. Jeho mäsové špeciality mi „rozvoniavajú“ podnes.
Majster Bittner mäsu rozumel. Vravel, že nie je kumšt pripraviť chutnú špecialitu z bravčového stehna, karé či panenky. To sa vraj pripravuje „samo“. Urobiť však skvelú krkovičku, to je už umenie. Nesmie byť zo starého brava, ba ani z mladej svinky. Najprv musí byť podusená na cibuľke a cesnaku. Až potom ju treba osoliť, okoreniť a opaprikovať tým najlepším „wűrcom“. Krkovička sa dopekala v keramickom kutchane a podávala sa s pečenými oravskými zemiakmi a dusenou červenou kapustou zo Záhoria. Krkovička ,,de luxe“ sa servírovala so zemiakovými kroketami a ochutenou kašou z modranských mišpúľ...
Príďte to niekedy do Modry okoštovať. A ku krkovičke najlepšie chutí modranský zelený muškatel. Ten totiž majster Bittner miloval.
Diskusia k článku