Má rada slnko, teplo, akurátnu vlahu, nemusí však vietor a chúlostivá je na mráz. Konzumuje sa v čerstvom stave, konzervuje sa v sladkom náleve, poskytuje skvelé džemy a poznáme ju aj v podobe sušeného ovocia. Tu však opatrne, v tejto forme obsahuje značné koncentrácie oxidu siričitého. Tak potom už radšej, ale s mierou, vám ponúkame marhuľu vo fermentovanom a destilovanom stave. Kto zo starších by nepoznal voňavú a omamnú marhuľovicu – barackovicu. Občas si chlipnem z nej aj ja...
Marhule sa pestujú v mnohých odrodách aj u nás. V miernom pásme. Pozor však na jarné mrazy. Pri vysádzaní treba dať prednosť neskôr kvitnúcim fajtám. Nuž a strom je nutné sadiť v chránených polohách. Na prídomí, pri múroch, v kúte záhrady a navyše na slnečnom pľaci. Nič vám neurobí takú radosť ako oranžovými plodmi obsypaná marhuľa. Slinky sa vám zbiehajú, pozor však, marhuľa je „ťažké“ ovocie.
Pod Malými Karpatmi marhuľových stromov nerastie priveľa. Ak však zarodí, je to radosť nad radosti. Napríklad v takej záhrade Černákovcov na modranskom Dolnom predmestí. Marhule mladšie aj staršie. Sorty maďarské, plody veľké ako detská päsť. Šťavnaté, chutné, omamné. Pestuje ich špecialista – marhuliar. Je vynachádzavý a umný. Pred rokmi mu bývalý riaditeľ ovocinárskej školy poradil: „Marhuľa potrebuje cuprum“. A tak gazda natĺkol do spodnej časti kmeňa medené klince. A marhuľa sa ide zblázniť. Neveríte, príďte a presvedčte sa...
Akože inak, doma som si ukuchtil marhuľový drobenkový koláč. Potrebujete naň 25 dekov hrubej múky, 10 dekov cukru a masla, jedno vajce, prášok do pečiva, vanilkový cukor a strúhanú citrónovú kôru. Pripravíme si drobenku a polovičku z nej umiestnime na spodok vymazanej a orechami vysypanej formy. Vrch vyložíme nakrájanými marhuľami a tie prikryjeme druhou časťou drobenky. Povrch pokropíme roztaveným maslom, decentne pocukrujeme a pečieme v rúre do ružova.
Keď koláč vychladne, ponúkneme ho deťom i dospelým. Naši potomkovia popíjajú k drobenke domácu citronádu a my starší si nalejeme „staršie“ Rulandské biele, pinot biely z nášho honu v modranských Šnaudách. Tento mok totiž vôňou veľmi, veľmi pripomína odor dozrievajúcich marhúľ...
Diskusia k článku