Foto: Shutterstock
Pôst znamená ľahšie sa stravovať.
Možno to znie hrozivo, naši predkovia však určite vedeli, prečo pôst zaviedli. Vravelo sa, že pomáha upriamiť sa k duchovnu, zlepšuje zdravotný aj psychický stav, napomáha človeku stať sa lepším. Takisto bol akousi prípravou na príchod Veľkej noci, kedy sa mali brušká sláviacich opäť naplniť dobrotami, tradične pripravovanými v tomto období.
O tom, ako prežívali obdobie pôstu naši predkovia, nám porozprávala etnologička Katarína Nádaská.
Fašiangy vystriedal pôst
Foto: arch. K. Nádaskej
Etnologička Katarína Nádaská
A možno vás to chytí do takej miery, že z vašich odopieraní sa stanú dobré zvyky a podarí sa vám navždy zbaviť neduhov, ktoré vás už dlhšie trápia. V minulosti brali pôst príliš dôkladne, jeho dĺžku určovala cirkev. „Treba si uvedomiť, že v minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne. V praxi to znamenalo, že sa počas 40 dní ľudia vyhýbali jedeniu mäsa, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani mlieko a syr. Pôst mal primárne pripraviť človeka na slávenie sviatkov Veľkej noci - a teda aj Kristovho vzkriesenia - čo je pre kresťanov jeden z najväčších sviatkov,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
Začiatok pôstu sa bol určený na Popolcovú stredu, deň, kedy si veriaci na bohoslužbách nechávali svoje čelá označiť popolom, čo symbolizovalo ľudskú pominuteľnosť. Pôst vrcholil na Veľký piatok, kedy si ľudia pripomínali umučenie a ukrižovanie Kista, a končil sa Bielou sobotou po obradoch vzkriesenia.
Nielen menej jesť, ale aj konať dobro
Pôst trvá 40 dní preto, lebo pripomína čas, ktorý Ježiš strávil na púšti. Pripravoval sa tam na svoje verejné účinkovanie. „Pôst síce znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali aj iné formy pôstneho úkonu - napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve rôzne skutky milosrdenstva. Samozrejme pôst nie je len záležitosťou kresťanstva, poznajú ho aj budhisti, hinduisti, či Židia a odporúčajú ho takmer všetky svetové náboženstvá,“ ozrejmuje etnologička.
Foto: Pravda - Ivan Majerský
Tradičné pôste jedlo - kyseľ.
Varili sa zväčša jednoduché, ale výživné múčne či zeleninové jedlá, prichucovali sa rastlinnými olejmi. Obľúbeným jedlom v minulosti bola kyselica. „Varila sa z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba - tieto komponenty sa zmiešali a nechali vykvasiť. Zákvas sa precedil cez sitko a zohrial sa. Ak sa zahustil múkou, tak sa konzumoval ako polievka, bez múky slúžil ako nápoj. Mal sivú farbu a kyslasto-trpkú chuť, podával sa so zemiakmi či fazuľovou fučkou,“ pripomína Nádaská.
Čo sa varilo najradšej
Jedlá, ktoré sa kedysi počas pôstu varili, už veľa súčasných gazdiniek nepozná. A tie čo sa vyznajú, uchovávajú si ich ako rodinný poklad. Hovorí vám napríklad niečo názov jedla brija? Nazývalo sa tiež čír, a podľa Katarína Nádaskej sa pripravovalo nasledovne: do litra vody sa vysypalo 1 kg múky a za varu sa pokrm miešal do zhustnutia, potom sa kaša osolila a do prostriedku sa nalial ľanový olej. Na východnom Slovensku zas boli obľúbené tatarčené (pohánkové) pirohy, ktoré boli nielen chutné, ale aj zdravé.
Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Aj paradajková polievka sa zvykne jesť počas pôstu.
„Základ nielen pôstnych jedál našich predkov tvorila kaša - veď sa aj hovorilo: kaša - matka naša. Aj preto sa konzumovala cícerová, pohánková, grisová (krupičná), jačmenná, kukuričná (tengeričanka, kukuričanka), zemiaková cícerová, fazuľová, či hrachová kaša. Medzi modernejšie kaše patrila ryžová kaša s cukrom a škoricou,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
No a čo by sme boli za Slovákov, keby sme počas pôstu nekonzumovali aj jedlá z kvasenej kapusty. Pripravovala sa na množstvo spôsobov – so zemiakmi, fazuľou, či haluškami. Obľúbeným jedlom bola aj chudobnica, čo boli vlastne pečené zemiaky s cesnakom a cibuľou. Pre deti zvykli mamičky počas tohto obdobia pripravovať lokše, ktoré sa piekli na sucho na rozpálenej platni a podávali sa so slivkovým lekvárom, makom a cukrom.
Kalkýš - to je pšenica a jačmeň
Jedným z priam archaických jedál je kalkýš. „Konzumovalo sa počas celého pôstu,“ vysvetľuje etnologička. „Jedlo tvorila pšenica a jačmeň. Zmes sa spolu zmiešala a polievala sa až sa objavili klíčky – potom sa zmes rozdrvila na drevenej doske, precedila sa cez sitko zriedená s vodou. Vznikla tekutina mlieku podobná a tá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Vzniknutá kaša sa zriedila s vodou a vliala sa na pekáč, kde sa zapiekla. Kalkýš mal po zapečení na vrchu peknú chrumkavú kôrku a vo vnútri bol kašovitý.“
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Lokše pečené na suchej panvici
pripravovali počas pôstu gazdinky deťom.
Pôst nám prospieva
Ak si pôstne jedlá našich predkov pripravíme aj v dnešnej dobe, môžeme byť pokojní aj z hľadiska racionálnej výživy. Pôst teda nemá, a ani nemal len duchovný rozmer, má človeku pomôcť očistiť organizmus od škôd, ktoré napácha prejedanie sa počas fašiangov.
Nuž a kedy treba pôst z kresťanského hľadiska dodržiavať najprísnejšie? „Bola to Popolcová streda – teda deň, keď si veriaci nechávali v chrámoch poznačiť svoje čelá krížikom z popola, ako pripomienka pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Počas Popolcovej stredy platil prísny pôst, to znamenalo zdržiavať sa v tento deň mäsitého pokrmu a jesť len raz denne, do sýtosti. Druhý deň, kedy platil prísny pôst, bol Veľký piatok. Naši predkovia skutočne z úcty k spomienke na utrpenie Ježiša Krista v tento deň zvykli zjesť len krajec suchého chleba a zapiť ho pohárom vody,“ pripomína etnologička.
A my už k tomu dodáme len to, že držíme palce všetkým postiacim sa Varecháčom! Myslite na to, že to robíte pre seba a aj pre svoje zdravie. Ako vyzerá pôst vo vašich rodinách? Dodržiavate 40-dňový pôst? A aké jedlá počas postenia pripravujete?
300g raž,300g pšenica,600g hrubá múka,1 L vody
Opláchnuté obilie cca 24 hod.namáčame vo vlažnej vode,scedíme a v tme necháme 3-4 dni klíčiť,2x denne preplachujeme vlažnou vodou(klíčky majú byť malé 1-5cm,ružové nie zelené),klíčky pomelieme na mäsovom mlynčeku,zalejeme vodou,poriadne premiešame,precedíme,vyžmýkame(zostane nám sladká vitamínová minerálna tekutina),do toho postupne pridávame múku aby vzniklo redšie haluškové cestíčko,vylejeme na plech(cca2-3cm)a pečieme pri 200°C asi 2 hodiny, aby vznikla svetlohnedá kôrka,podávame na tanieriku s lyžičkou(vidličkou).