Obyčajne riaditelia škôl bývali postrachom pre všetkých školákov. Svojím prísnym výzorom, svojím prísnym pohľadom a veru aj prísnym prístupom k žiakom. Teda tak to bolo za mojich školských čias. Náš riaditeľ základnej školy bol tým najprísnejším človekom, akého som ja v živote stretla. Keby len stretla. On ma aj učil.
Slovenský jazyk.
Samozrejme, že vtedy som to považovala za "zbytočnosť" tak prísne hodnotiť žiakov, ako hodnotil on. Považovala som za "šikanovanie" jeho neustále opakovanie učiva z gramatiky. Doslova vbíjal do nás gramatiku slovenského jazyka.
V praxi som to však veľmi ocenila. Dlhé roky som pôsobila v prostredí, kde sa nárečím rozprávalo nielen v rodinách doma, ale doslova všade, aj na úradoch. A tam som bola "vychytená" znalkyňa jazyka. Z našej inštitúcie neodišla jedna správa bez mojej korekcie.
Vždy, keď čítam slovenský text a čítam chybu, spomeniem si na svojho učiteľa slovenského jazyka. A spomeniem si na neho s láskou a vďakou, že bol taký prísny. Veď som vyrastala vo viacjazyčnom prostredí a jemu veľmi záležalo na tom, aby sme jazyk tejto krajiny ovládali na slušnej úrovni všetci. Hlavne tí, ktorých materinským jazykom je jazyk slovenský.
Opíšem v krátkosti jednu moju príhodu.
V šiestom ročníku sme písali diktát. V jednej vete diktoval slovo "pomaly". Samozrejme, že viacerí napísali toto slovo s mäkkým i. Pri oprave diktátu jednému spolužiakovi o hlavu "obíjal" knihu slovenského jazyka a neustále opakoval: "Zapamätaj si, že pomaly sa píše s tvrdým y."
Priznám sa, že poučku si už nepamätám, ale viem, že slovesá (čo robí? - píše, číta, šije, bije, varí, vrství...) píšeme s mäkkým i (ak nie sú vybrané slová alebo slová cudzieho pôvodu), napríklad: krém vrstvíme. Ale krém lýžeme, lebo sloveso lýzať patrí medzi vybrané slovesá.
A vždy, keď píšem príslovku pomaly, pri písaní tvrdého y si v tom momente spomeniem na svojho riaditeľa a učiteľa slovenského jazyka.
"Nožík sa mi otvára vo vrecku", keď čítam gramatické hrubky v novinách, v príspevkoch a od prispievateľov, ktorí sa radi bijú do hrude, že "na Slovensku po slovensky".
slovencina.vselico.com/vybraneslova.html...
Lízať nie je vybrané slovo !
ved to -y- ani oku v tom slove nelahodi, zeby preklep? alebo dva?
Takto získala sestra ďalší kamienok do mozaiky prieskumu a do učiteľských novín určite o tejto príhode napíše.
@vcelka , prepáč mi to, môj diskusný príspevok nemala byť "bomba", ale ani poúčanie, len taký malý príspevok do prieskumu o znalostiach jazyka. Viem, že krém a lízanku lížeme. (Česi majú lízátko, my máme lízanku, Česi majú lehátko, my máme ležadlo, Česi majú mávatko, my máme mávadlo, Česi majú merítko, my máme meradlo, Česi majú drvítko, my máme drvidlo, atď.) A vieš, prečo máme my pravítko?
pekny den:-)
Pozri: blog.sme.sk/diskusie/844022/1/Vybrane-slova.html:...
vybrane slova po L
naozaj neexistuju. Vzhladom na to, ze L je trvrda spoluhlaska - uci sa v tretej triede zakladnej skoly. Zda sa, ze fakt niektori blogeri sli priamo z druhej do stvrtej .
Tie české a slovenské slová sú pravdivé a otázka je chyták.
Vo svojom diskusnom príspevku som jasne písala, že slovesá píšeme s mäkkým i. Vzápätí som napísala chybnú vetu. Vy ste reagovali, že ja "poučujem". ( Reagovali ste spôsobom: Vina smerom odo mňa, nepýtam sa sám seba, či som dobre pochopil?) Nikto nereagoval otázkou "nepomýlila si sa?, veď neguješ svoje tvrdenie".
Je pravda, že na takýchto diskusných stránkach málokto očakáva nejaký "sociologický" prieskum. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých sa to dotklo.
a lutujem, ze som vobec zareagovala a zbytocne stracala cas, no, nic, bola to moja volba,
sk.wikipedia.org/wiki/Vybran...
é_slová -
Aj mne oci kolu chybicky v slovencine, lebo moji slovencinari do mna tiez vbijali cit pre slovencinu, ale na varecha.sk nekritizujem nikoho, ved tu ide o varenie a nerada by som prist o dobre recepty tych, co nemali ucitelov ako my s mamenkou - komu to nevtlkli v zds-ke, uz sa to nenaucil :) a tak usmev do pekneho dna, ved mamenka nic zle neurobila, len trochu si zazartovala :))
Zdravím vám šecky s pozdravem:Ket napadne snech - nech!
pardon, už je leto: Tak teda : Je krásny slnečný den - icte ven!
Horšie to však bolo, keď moje deti chodili do školy. Nie a nie sa naučiť MI a AMI - tak som napísala na stroji básničku:
Siedmy pád je pre nás známy -
- má koncovku MI a AMI.
Ťažký život s päťk-ami,
dostaneme od mam-y.
Konkrétne som to napísala najmladšiemu synovi v šiestej triede. Dala som mu to pod priesvitný obal na slovenčinárskom zožite a všimla si to aj pani učiteľka.
Keď mladý končil základnú školu a učiteľka - tá istá triedna - sa s nimi lúčila, zasmiala sa a povedala môjmu synovi: Však, Zdenko, siedmy pád je pre nás známy.....Čéééééče, aká som len bola hrdá, že si to učiteľka pamätá! A keby len ona! Dodnes si to pamätajú aj moje deti - chachacha !
Tak tak,mlen akosi v poslednej dobe zabúdame na Slovensku hovoriť po slovensky. Čím ďalej preberáme anglické slovíčka a ide ma vytočiť, keď v Tescu predavačka odomňa pýta "KLAPKÁRT! Ako keby nemohla povedať "KLUBOVÁ KARTA". Ale... prečo by aj hovorila, keď v TV ju v reklame inak nenazvú!
Doteraz sme spievali ŽIVJÓOOOO, mnoga léta .... a bla bla.... a teraz už spievame po anglicky:Mnoho šťastia,zdravia,.....jako také papagáje...
Tak pome - odnova:Slovenský jazyk - komplet celý, so všetkým, čo k nemu patrí -som vždy milovala, slohové práce boli mojím koníčkom. Aj som sa zúčastňovala STM , ak vám to ešte niečo hovorí. A raz som bola prvá a postúpila som do okresného kola,cha!
A keď chodili moje decká do školy, aby si lepšie zapamätali pravopis, bola som ochotná aj bábkové divadlo hrať, aby som im to názorne vysvetlila. A napísala som aj básničku:
Siedmy pán je pre nás známy,
má koncovku MI a AMI.
Ťažký život s päťk-ami,
dostaneme od mam-y.
Neposudzujem jazykovú úroveň bežných ľudí, napr. takých ako sme tu na Vareche, občasné chyby prehliadam, nie každý mal dobrých učiteľov a sme tu rôzne vekové kategórie, ale profesionáli by mali byť vyberaní aj podľa úrovne ovládania spisovného jazyka.
A Arasidka, na STM som bola aj ja, mala som druhé miesto za tvorbu poézie - písala som básne, ale aj prózu. Nuž, spomienky to boli pekné.
Preco pisem? Je mi tiez velmi luto, ze sa krasna slovencina stava akousi zmesou "necistych", nie pekne znejucich slov. Podobne je to i v Cesku. Media, v snahe byt SVETOVI vkladaju cudzie slova i tam, kam by vobec nemuseli.
Prečo by sa na tejto stránke nemohlo rozprávať, alebo presnejšie písať o slovenčine? Veď kultúra jazyka, slova a prejavu v ňom je neoddeliteľnou súčasťou každého človeka. Je obrazom jeho kultúry. To je pre @nadia56 a podobné príspevky.
Nepáči sa nám kultúra jazyka akože profesionálov (mysleli sme novinárov, moderátorov a pod.).
A my sme čo? Veď aj my profesionálne používame slovenský jazyk. Každodenne používame svoj jazyk, teda každý deň a okrem spánku celý deň vypúšťame z úst slová, ktoré nás učili naši rodičia najprv doma, neskôr učitelia v škole. Žiadame od akože profesionálov čistotu jazyka a my na ňu nedbáme, my si chyby odpúšťame. Kde sa vlastne novinári naučili slovenský jazyk? V našich rodinách, u nás doma!
Áno, sme ľudia rôznych stupňov vzdelania, ale to nie je prekážka, aby sa človek celý život nevzdelával, niečo nové nenaučil. No v tomto prípade ani nie niečo nové, ale obnovil niečo už raz naučené. Ja som sa najľahšie naučila tie veci, na ktoré ma upozornili, alebo s ktorými sa viazala milá príhoda, alebo zaujímavosť (ako som písala o slove "pomaly").
V súčasnosti, keď sa prehlbuje priepasť medzi tzv. menej vzdelanou a vzdelanejšou vrstvou, práve tá druhá skupina (veľmi často politici, manažéri a pod.) veľmi veľa a veru často nemiestne používa cudzie výrazy (malomeštiacky príznak vlastného nadceňovania). Slovenčina má slová rovnakého významu, len ich musíme poznať na to, aby sme ich vedeli používať.
Mnohé z vás s láskou zaspomínali na svojich učiteľov, na svoje mladé letá so slovenčinou (na vašom prejave a spôsobe používania slov a výrazov to je aj cítiť, mali ste vynikajúcich učiteľov).
Teraz odpoveď na moju otázku: v slovenskom jazyku nie sú slová (výnimka potvrdzuje pravidlo) končiace na -tko. Sú len slová končiace na -dlo. Výnimku tvorí slovo pravítko, pretože keby nemalo výnimku, nerozlišovali by sme medzi slovami pravidlo a pravítko. Prozaické, ale verím, že si to teraz ľahko zapamätáte.
@jatanika - v mojej diskusii som písala, že som vyrastala vo viacjazyčnom prostredí. Nášmu učiteľovi veľmi záležalo na tom, aby sa aspoň slovný prejav v slovenskom jazyku naučili všetci. No on bol taký náročný, že aj písomný prejav sme sa naučili všetci veľmi dobre. Dodnes stretávam svojich spolužiakov a veruže sa rozprávame radšej v slovenskom jazyku ako v ich materinskom jazyku. Moja sestra, učiteľka slovenského jazyka, je široko-ďaleko známa vynikajúca slovenčinárka. (Občas aj mňa upozorní na prešľap v mojom prejave.) Ak je potrebné prezentovať vedomosti žiakov a metodiku vyučovania jazyka, celá škola sa už roky pri každej príležitosti spolieha na ňu. Úspešnosť jej žiakov v rôznych "monitoringoch" je vždy vysoká. Aj úspešnosť na prijímacích skúškach na stredné školy je vždy 100 % - ná. A predstav si, že jej žiaci školy už roky udeľujú každý rok učiteľského "Oskara" (60 členný kolektív učiteľov). Ako aj učiteľ národov J.A.Komenský prízvukoval, treba sa učiť hrou. Ak deťom zamestnáte pozornosť, budú sa učiť nenútene a dobrovoľne. Na to je však potrebná vynaliezavosť a vlastná tvorivosť (priznajme sa, niekedy sme na to lenivé).
A v neposlednom rade dnešná mládež žalostne málo číta knihy!!! Žiaľ, tento stav je dôsledkom elektronizácie v každej oblasti nášho života.
@bozulka - ďakujem.
@arasidka - milujem prejav akéhokoľvek nárečia (písala som, že som pôsobila s prostredí, kde miestne nárečie bolo používané na 9O % - všade, dokonca som sa ho aj naučila).
@kuchticka - prijímam, samozrejme, môžeme si písať elektronickou poštou.
@evanaaa - bicykel - bi je prvá časť zložených slov s významom dvakrát (dve kolesá), napr. bilaterálne rozhovory - dvojstranné rozhovory v zmysle dvoch štátov, bikiny - dvojdielne plavky, atď. :-)
A na záver chcem poďakovať každému, kto svojím príspevkom prispel k pestrosti tejto diskusie. Osviežilo nás to, aj sme sa pobavili, aj sme si trocha oddýchli od varenia, pečenia a možno aj jedenia.
PS. - @jody - že by "HOW KNOW" (čítaj h...o)?
:-)
osobne pre teba venujem jednu z mojich obľúbených básní , ktoré uzreli svetlo sveta pred viacerými rokmi v maličkej knižôčke zv. Pezinské obstrléze, vďaka dvom bratom -Vladimír A jOžKO noSáľOVci , ktorá je humorne doplnená ilustráciami pána Viktora Kubala.
Tu, v tomto meste som sa narodila, tu žijem a pravdepodobne tu budem aj na "určitú dobu zaarchivovavaná", keď príde môj čas :))
Takže:
ÓDA NA RODNÝ JAZYK /môj -pezinský !/
Grefty, lajtra, utna,štek,
pes uteká cez pústek.
Púri,škopek, špuptrígl,
pivnic je zas na rígl!
Výhon, gantnár, pakltabák,
stracil sa mi v rúne škrabák.
Obstrléze,kvíci,gutna,
na gacách mi praskla gurtna!
Zavrite ten pitvor, mamo,
šak tu táhne na hovado!
Gerhen,mogon,odmenec,
kún mi kopél do.. do čela.
Cirifandl,gutédle,
stará nalej po jedle!
Jehúv,jejnin,jejnina,
pije celá rodzina.
Chnupo,skydo,gnybana!
Šaks nalála vodnára!
Na ščascí sme si len lízli.
Jak je dobré, ked zme trízvi.
Víno neny pomyje,
z úctú nech sa vypije!
Len ten gdo ví víno pit
bude ščastne,dlho žit!
V rečových prejavoch sa nezriedka stretáme s používaním slova merítko. Slovo merítko však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo názvy vecí, nástrojov a pod. sa príponou -tko netvoria a okrem toho v slovenčine na pomenovanie zisťovania rozmeru nemáme sloveso meriť, od ktorého je slovo merítko utvorené, ale sloveso merať. Na pomenovanie prostriedku na meranie máme od slovesa merať príponou -dlo utvorené slovo meradlo, ktoré sa používa aj v prenesenom význame, napr. v celosvetovom meradle. Pomer zmenšenia na mape alebo pláne ku skutočným rozmerom sa volá mierka.
pozri: www.rozhlas.sk/Slovo-meritko-je-nespisovne?l=1&c=0...
@arasidka - ďakujem, tá báseň je krása nad krásu. Tie slová sú plné množstva skúseností a múdrostí našich predkov. Nádhera tieto nárečové prejavy.
@julica - kľud je výraz, používaný v knižnom prejave. Správne gramaticky je pokoj; história (etymológia) slova súrodenci, súrodenec: sú- prvá časť zložených slov, ktorých význam je spájať (sútok...), rod, rodný, rodiť, rodina - súrodenci (obyčajne sa používa množné číslo) sú spoločným potomkom aspoň jedného rodiča. Tento výraz je teda číro slovenského pôvodu.
Potítko - kúsok tkaniny zachytávajúcej pot (Názvy vecí s príponou -tko však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto nich máme slová utvorené príponou -dlo, napr. ležadlo, slúchadlo, príponou -ka, napr. lomka, mierka a pod.) Od slova pot máme na pomenovanie tkaniny zachytávajúcej pot príponou -ník utvorené slovo potník. Okrem toho sa používajú aj dvojslovné názvy s prídavným menom potný, napr. potná vložka, potná manžeta, potná čelenka.
Máme si teda z čoho vyberať a nemusíme siahať za nespisovným slovom potítko.
pozri: kniznica-sgzp.webnode.sk/news/nie-potitko-ale-potnik-potna-vlozk...
Všetkým Vám prajem príjemné zážitky na ceste poznávania milých tajov slovenčiny
aj pivo by som premenovala na PIJO , lebo ho pijeme :))))
A slovenský UM - tak to už ozaj neviem, ký parom prišiel na taký názov.
P.S. Dúfam, že to beriete ako žart, lebo ja len "srandujem"
O storočie neskôr túto skratku začali používať v novinách v New Yorku a tak sa rozšírila do celého sveta a samozrejme, že po našom "otvorení sa" svetu sa aj v našich končinách táto skratka používa (aj bezhlavo).
:-)))
poucne aj zabavne ;-)
Slovencina je prekrasny jazyk ,gramaticky velmi narocny!
Je pochopitelne ,ze cloveku sa sem tam podari chybu urobit
a podla hrubky sa ukaze ,kto sa v skole gramatiku nenaucil.
Je to ako zlozvyk,tazko sa rokmi meni.Ja som vdacna mojim ucitelom v zakladnej skole,ktori nas (m)ucili vybranymi slovami
a diktatmi,aj ked sme ich v tom case za to nemali v laske;-).
Neposudzujem ,nekritizujem ,iba sa mi nepaci,ze prave jednotlivci ,ktori robia pri pisani chyby sa urazaju ,ak ma niekto
k ich chybam pripomienku."Najlepsia obrana je utok" v tomto pripade nepracuje!
Sama sebe sa občas čudujem, že v poslednej dobe si mýlim predložku "z" so "s", a niekedy je to aj s tými našimi i-y -čkami.A to sa mi veru nestávalo často. V mojom zamestnaní bolo písanie základom.Keď ma často volali zapisovať výpovede, bolo nutné častokrát písať doslova tak, ako to ktorý človek povedal. To znamená, že som musela napísať i slová, ktoré dotyčný povedal vo svojom nárečí - vtedy som používala úvodzovky. A tak vznikli niekedy humorné momenty, napríklad, keď stará pani , ktorá síce tvrdila, že je slovenskej národnosti, len horko-ťažko hľadala niektoré správne slovenské výrazy. A tak som zaznamenala doslovne jej slová:.. čo vám budem hovoriť, keď prišiel môj brat, začal hneď rozebírať,ako povedať - hat ....ten "vyšívaný plot". Bola to veľmi vážna situácia , ako vydržať nesmiať sa , keď babenka nevedela po slovensky správne povedať "pletivový plot".
Alebo, v druhom prípade:" Co vám budem vyprávjat, jak sem šel kolem něho, enem ci mja lapeu za prsá a jak ma drmancuval,tak sem mu jednu jebeu,potom on mi to vrácil, oba dvá zme švacui o zem a byuo .... konec...."
Dlho som si zaznamenávala tie najlepšie kúsky, ale za dvadsať rokov by bolo toho príliš veľa a nebolo vždy času na to, alebo občas ani nálada.
Nedá mi, aby som nenapísala jednu komickú zápisnicu, kde sa skutočne rozčúlený príslušník jedného policajného oddelenia vyjadril: "Služobný pes nebol použitý, nakoľko je úplne sprostý " a za vetou boli tri výkričníky tak razantne naklepané strojom, že prerazili aj papier.
No a stíhať napísať všetko plynule, ako bolo vyslovené, nebola sranda, písala som jak Margita aj s Besnú dokopy.:)))
Ďakujem všetkým, aj pozitívnym, aj tým, ktoré sa "trochu" urazili. Toto nebola diskusia vedecká, ale len tak, medzi nami a netreba sa urážať. Koľko ľudí, toľko chutí. Svojimi príspevkami k receptom to každá z nás nepriamo potvrdzujeme keď píšeme, že jedna do receptu dáva to a to a druhá ho vylepšuje o tamto a toto. Tak prečo to netolerujeme v inej téme.
Ja som chcela poukázať iba na to, aby sme dbali o svoj písomný prejav.
@babav - ďakujem za príspevok.
@arasidka - krása na entú...