Kto sa pridá, aby Deklarácia práv dieťaťa UNESCO nezostala len na papieri?

Ako mám v profile uvedené zaoberám sa projektom ako aj reálne
nielen na papieri zabezpečiť právo dieťaťa na kvalitnú výživu
ktorú majú všetky deti sveta deklarované UNESCOM. Bohužiaľ
dodnes deti umierajú hladom a ich mamy sa len bezmocne
prizerajú. Ozvala sa mi @evasik a bola zvedavá ako sa to dá
dosiahnuť na výmere pozemku 2,5 x 1 m. Tu je moja odpoveď
pre ňu a ak chcete, môžte sa pridať a poslať mi svoje e-maily,
nech to nemusím pre veľký záujem písať jednotlivo:

Text pre @evasik a ostatných záujemcov:
nemienim tu dráždiť veľkými výnosmi daňový úrad. Je to moje
know-how a ako píšem vyššie môj vynález ovplyvní aj Listinu práv
dieťaťa ktoré deklarovalo UNESCO ešte som ja bola v plienkach.
Deklarácia práv dieťaťa zostala len zdrapom papiera lebo doteraz
deti na celom svete hladujú a ich mamy sa na nich musia pozerať
ako umierajú. Ale po uzákonení tohto vynálezu na celom svete už
mamy budú mať možnosť nachovať svoje deti tým, čo
potrebujú: v Ázii ryžou, v Európe pšenicou, v Grónsku rybami. Už
nikto viac nebude trpieť hladom na celej zemeguli a stačí na to
každej mame pozemok (voda) o výmere 2,5 x 1 meter. Je to
veľmi jednoduché, tak ako všetky geniálne veci.

Inšpiráciu som našla u môjho slobodného lenivého bratranca,
ktorý bol hnilý pokopať mi záhradu aby som mu tam mohla
voľačo na jar nasadiť. Aby ste mi rozumeli: ja totižto nemám
záhradu a tak na jar obchádzam známych a ako kukučka
striehnem kedy im môžem do ich záhrady niečo zasadiť vtedy
keď tam nie sú. No a potom oni sa mi o to starajú s láskou ako o
vlastné, polievajú, okopávajú a čudujú sa prečo majú záhradu
plnú špenátu, keď ho neľúbia.
Mne stačí sledovať agrotechnické termíny, ohlásiť sa na
kávu a keďže nevedia čo s toľkou úrodou robiť, tak mi ju
podarujú ........
Lenže tento môj bratranec nie - nekopal od lenivosti, tak som
mu nasadila od jedu fazuľu do kvetináčov čo mal pripevnené
napevno klincami na drevenej verande. No a keď som potom
prišla na jeseň na kávu, tak obrovskú záhorácku bobovicu ťahal
po silone na ryby až na strechu chatky. Takže fazule mal
tooooľko, až mi ju od radosti že si ju vezmem podaroval, lebo ju
nemal rád.
Keď som sa mu priznala, skoro ma prizabil, ale potom ma aj
pochválil, lebo hustá fazuľa mu robila taký vynikajúci tieň, že
nemusel toho roku vôbec vylezať na strechu a šroubovať
markízu, stačilo zopár klincov a ten silon na ryby.

Takže ak chcete ísť so mnou do toho projektu aby deti na celom
svete neumierali od hladu ozvite sa mi na môj e-mail:
jvg@zoznam.sk.
Vďaka za tie hladujúce deti.