Záhada

:)

No @arasidka , zahada ako sa patri, ale Pierota Hercula ste volat nemuseli, takze sa to zaobislo bez bez vypisaneho uctu.

Bol to Alan! Lepšie sa mu pozri do očí, poznám ten nevinný psí výraz keď dačo zmizne zo stola.........

tiez si to myslim,skor-ci neskor bude ma syrovu papulku:-)....

hahahaha,hubata to vystihla...................

No dievčence, len sa veľmi nesmejte, ja Arasidke na 100% verím, veci miznú ako šibnutím čarovného prútika. 19. marca sme sa chystali na Jozefovskú návštevu. Samozrejme, príležitosť vyobliekať sa, už to tvorí sviatočnú atmosféru. Okrem iného som si vzala aj inú retiazku a náušnice, než nosím bežne. Tie každodenné som mohla položiť len dve miesta: do sklenej misky, kam si odkladám prstene a hodinky po návrate domov, alebo rovno do šperkovničky, odkiaľ som tie "slávnostnejšie" vybrala. O pár dní sme odchádzali do Turecka, tak som si na krku a na ušiach nechala to, čo som tam mala. Po návrate z Turecka som si ako na hotové šla vziať to "obyčajné". V mise nič, v šperkovnici nič! Máme polovicu júla, od marca som prehľadala a poupratovala všetky skrinky, všetky skrine, všetky zásuvky v celom byte, nikde nič. Psa nemáme, malé deti nemáme, alarm nehlásil žiadnu návštevu zlodeja, modlitba k svätému Antonkovi tiež nezabrala.
Nemáte niekto náhodou číslo na toho Hercula?

ten syr v črievku nespadol zo stola a neodkotúľal sa pod skriňu? Alebo či mu Alan nepomohol sa dakde skryť:-) Mne sa raz stratila spred bránky igelitka s takým menším nákupom, bola v nej naozaj len šunka a rožky. Tiež sme ju hľadali pol dňa, až na druhý deň si dcéra všimla, že našej Sindy visí niečo modré s prepáčením zo zadku. Pristúpila koniec - a ajhľa, čo nevyšlo - jeden modrý igelitový vecheť.Hneď bola záhada rozlúštená:-))

:)))) So stopercentnou istotou by sme do včerajška tvrdili, že náš pes "také veci nerobí, on je slušne vychovaný..." No ale dnes stále o tom premýšľame, že asi si psisko neustrážilo svoju dobrú výchovu. Vzhľadom k tomu, že má už 3,5 roka, stalo sa nám to iba raz, asi pred rokom. Pardon, keď dosiahol svoju váhu l5 kíl / dnes má 5O kg/, tak som ho pristihla , ako stojí na rohovej lavici a chlípe vodu z plechu, ktorý som mala postavený na linke a chystala som sa ho po zjedení osúcha umyť. Tvrdo syn na tom pracoval a mám zábery , ako leží na dlážke, na oboch labkách má zvrchu položenú piškótu a tretiu pred sebou. Musel tak zotrvať, dostal povel: NESMIEŠ!. A nedovolil si to nikdy, až keď dostal druhý povel : MôŽEŠ, tak to zožral. No ale čo už, asi si náš Alanko povedal, že je už dosť veľký na to, aby si dával povely sám sebe. Ale ešte to nemôžeme s určitosťou tvrdiť. Dnes robíme pokus, kúpili sme ten istlý syr, na malý tanier z neho dáme za lyžičku a postavíme ho na stôl a akože nikto nič nevidí. Tak som zvedavá, či odolá. No čo už, aj pes je enem človek, ne?

no né?! aj naša má 5O kg, ale bohužiaľ už má 10 rokov a kadečo za sebou, ale apetít má teda riadny, len keby ju nohy vládali, tak nič sa nedeje. Som zvedavá na rozlúštení záhady, daj vedieť:-))

Úžasne popisuješ ten výcvik. Máš pravdu, aj pes je len človek a musím konštatovať, že dosť často ten lepší človek. Lebo veď o ľudoch vieme svoje, pravda?

tak, tak sovka. A ja mám tiež ríhodu - mala som pekné zlatozlené bižu, len čo som si ich kúpila, dala som si ich do šálky v mojej izbe a odvtedy ich niet. V tom čase mala moja asi štvorročná vnučka takú mániu, že chdila k nám s taštičkou a čo sa jej páčilo, všetko si do nej ukryla. Dodnes ju podozrievam, že to bola ona, čo mi ich vzala, ale doteraz sa ikde nenašli, ani u nich, ani nikde inde. Chválabohu, táto nekallá činnosť jej dlho netrvala, ale raz som jej našla v taštičke aj bižuretiazku, a potom nevestička urobila výchovný koncert. Dnes je už jedenásťročná a už ani taštičky nemá rada :))

stále rozmýšľam/odskakujem od varenia/, kto ti to mohol, sovka, "zgrajfnúť", kým ste neboli doma... a mládež si nepriniesla nejakých kamarátov? Ináč by ti sv. Antonko už vrátil:-)!!

@medulienka122 , nemala aká, cez školský rok tu síce vnučka, ale práve vtedy tu vôbec nebola a kamarátov si k nám nevodí. Veď to je tá záhada, nikto z rodiny by sa toho nechytil. Myslím si, že som to nechala na stole vedľa tej misy a poriadkumilovný manžel to niekam odložil, lenže po vyše týždni si nevedel spomenúť kam. Preto som upratovala tie skrinky a zásuvky, ale kam by to tak mohol dať, keď som nikde nič nenašla, to teda neviem.

@arasidka , ci nespravil Alan nieco podobne, ako v tom filme, co som sem nedavno pridala ? V zazitkoch : 'Maly chlpaty prefikanec'.
Nuz ale aby sme ho, chudaka, zbytocne neobvinovali ;-).

@sovka , tie tvoje poklady najdes az ich nebudes hladat a nebodaj ani velmi potrebovat. Mne sa stavaju rovnake prihody. Obcas nieco velmi hladam na miese kde to byva ukryte mesiace, ba roky, ale naraz to tam nie je anajdem to az to uz nepotrebujem.

Alan dnes nebude lízať syr z tanierika: dobre on vie že je vinný a že by sa tým prezradil.
Ešte fakt mrknite pod linku či náhodou packami syr nezhodil a odkotúľal sa mu tam.
Keď budem už na dôchodku, tak si takého Alana aj ja pôjdem vziať z útulku. Už sa na to teším koľko radosti s ním prežijeme.

hm, syr. lenze moj syn takto stratil kluce od bytu. a prisaham, vyparili sa. koncom maja prisiel v noci domov po jednej z oslav na temu "konecne sme zmaturovali" (v jeho veku naozaj konecne), ja netvrdim, ze bol triezvy, lebo to nabeton nebol, ale neotvarala som mu, takze do bytu musel vliezt s klucami v hrsti. a odvtedy ich niet. upratal cely byt, dokonca si spravil poriadok aj vo vlastnom obleceni, a to uz je co povedat, psa ani inu domacu haved uz nemame, kluce by aj tak boli nejedle - a niet ich. zmizli. vyparili sa. a včul, babo, raď. :-)))

tak som si to predstavovala, syn odomyká, vchádza do bytu,kľúče mohlilzostať vonku vo dverách,alebo ich niekde položil vonku, možno ako si vyzúval topánky, možno - nešiel náhodu chváliť Dávida, že by ich spláchol? Ja sa prikláňam k tomu, že možno ich nehcal zvonku , ak bývate v bytovke, niekto ich vzal, možno zavesil do vestibulu a vy ste si to nevšimli a možno na ne doma zabudol. Ej, dobre si poznáte susedov?

@arasidka , :-)) ty si si fakt dala snad viac namahy s tymi klucami, ako ja. :-) syn odomyka, vyzuva sa vnutri v hale. zvonku ich nenechal, medzi nasimi susedmi sa taketo nieco riesi systemom - zabudol si si vo dverach kluce? zazvonim ti hoci aj nadranom (z toho budem mat najvacsiu radost). ale nikto nezvonil. chvalit sa u nas nechvali, je to dospely clovek, ktory svoje alkoholove semo tamo ulety zvlada bez takehoto ponizujuceho konca. takze sa ani nesplachli. nikde inde som ich nevidela, hoci aj to ma napadlo a pozerala som po chodbe. takze uz sa museli iba vyparit. som zvedava, ci sa niekedy najdu. ale hlavne KDE? dakujem ti za ochotu, bolo to od teba mile.

my sme raz tak hľadali kľúče- bolo nám všelijako, lebo otec bol "generál", a po niekoľkodňovom hľadaní sa našli "zavesené" alebo prichytené na zavretý dáždnik, ktorý visel potichučky v pozore na vešiaku v predsieni. Nik nevedel, ako sa tam dostali, hlavne, že sme nemuseli meniť zámok-:))

cha - REalko moja, já mám též syna, hoci má už nejaký ten rôčik pomaturite, ale občas sa zdrží a príde dobre naladený.Raz kľúče tak nechal zvonku vo dverách a ráno sme ich tam našli. Ale horšie je, že jeho zvykom je zabúdať kedykoľvek - čokoľvek . Je to večné hľadanie, v poslednej dobe to tak býva každý deň, je rozlietaný, dopredu myslí a vybavuje už pri obúvaní mobilom, aby všetko klapalo, nestrácal čas a tak dokola. Fakt má niektoré dni do minúty vyťažené, dve práce sa križujú a tak je rozlietaný na všetky strany a ešte k tomu musí stihnúť vybehať nášho havina, lebo ridžbek potrebuje denne nabehať nejaký ten kilometer. A tak keď odchádza z domu, nenápadne skontrolujem, či nezostali kľúe, alebo doklady, alebo prenosná pokladňa, alebo čokoľvek iné v jeho izbe, alebo na botníku na chodbe a pre istotu si dám mobil po ruke a dvere zvnútra nezamknem, lebo... Potom si sadneme s dzedkom na balkón a počítame: jeden,dva,tri,štyri...............deväť..... Buď sa dvere otvoria, alebo odspodu zazvoní na bytový teléfón. Ak sa tak nestane, dvere zamknem a hotovo. Ešte má jednu šancu, že sa ozve ale za päť-desať minút mobilom, ale dva-tri kiláče od domu, že sa vracia, nech mu hodím oknom to, alebo ono, čo má asi tam, alebo vedľa...:)))Jejdanenky, my sa s tým našim potomkom nenudíme.

@arasidka , bavim sa dobre. nuz, synovia su synovia. ale aj tak v zabudani je majster moj znamy, ktory v meste pri elektrickovej zastavke zabudol syna v bugyne. a to bol, prosim, naozaj triezvy! mozno som to tu aj spominala. jednym slovom - expert. :-))

Môj drahý je podobný "expert". On si zabúda klúče od auta. A ako sa pokazilo dialkové, rovno v zámku dvier auta. Ešte šťastie, že parkuje na celkom kludnej ulici a pod oknami domu.

hehe Líbí se mi ty poslední věty! Určitě to bílé střívko zítra najdete. Ale jen to střívko! Chechtám se tu. Mám taky psa......

Astheart, ee ... nič sa nenašlo, takže -jakže - nezostávam nám nič iné, len Alanovi zatiaľ veriť. Už mám dnes veľké upratovanie za sebou, ale nenašlo sa ani v byte nič. :)))

Ja som raz obrátila hore nohami dom aj pivnicu kvôli kľúčom. Nakoniec sme vymenili zámky- nevedela som kde som ich stratila. A po vyše roku sa našli :-o