Z á ž i t o k - spred čias než som sa narodil - skôr než som prišiel na tento Svet!?

sracz - fotkasracz, 20. septembra 2012
Vysoko vážené, nadovšetko ctené, no predovšetkým milé moje priateľky na Varecha.sk! Nás, možno vážených, málokedy ctených a iba sporadicky milých, mužov zámerne neoslovujem. Ako o chvíľočku zistíte, nás – napriek tomu, že si o sebe poväčšine – mýlne – myslíme a považujeme za samozrejmosť, že sme „pánmi a vládcami všetkého tvorstva a života, minimálne na zemeguli, vôbec sa to netýka. Uznávam – výnimka potvrdzuje pravidlo! Ale v tomto prípade, ..… veď posúďte a uznáte!
Tento zážitok (alebo ak chcete faktografická empíria) by mohol byť pomenovaný, aj ako: „Variácie na to, čo všetko sa môže skombinovať a dá sa to dokonca aj zjesť počas prvých 9 mesiacov Vašej skrytej existencie, teda prv než vôbec nechtiac chtiac po prvýraz kuknete na našu Matičku Zem a všetci okolo Vás jasajú, že je tu ďalšia zo záruk Vášho možného (spravidla dlhodobo neurčitého) dôchodkového fondu!“ – uff tak to teda je poriadne dlhý názov, ale inak sa nedá.
A ešte jedna poznámka skôr, než sa dostanem k podstate veci (meritu problému). Inšpirovala ma jedna z našich vážených kolegýň – priateliek na našej, už viac ako 25 000 Vareške, @margaretka28 – svojim komentom na môj rcp „Varené zemiaky s maslom a petržlenovou vňaťou (fotorecept)“. Tento rcp je dnes už na 5 str. – preto radšej tento príbeh (story) zverejňujem ako zážitok. Z praktického hľadiska snáď bude vhodné, ak tu skopírujem citát jej komentára - vopred sa ospravedlňujem, že som si od milej @margaretka28 nevypýtal jej povolenie. Vzhľadom na moju, rešpektujúc vek a šediny, poriadne "dodžubanú a roztentočkovanú“ pamäť, vznikol PNZO (Predpoklad Nebezpečenstva Z Omeškania, v českom jazyku – Nebespečí z prodlení), tak som musel sadnúť a písať, pokiaľ si to všetko vôbec pamätám. Veď aj Vy tieto riadky čítate len vďaka tomu, že mi @margaretka28 svojskym stravovaním sa v minulosti, nakopla moju schátralú pamäť! Hej a teraz konečne avízovaný citát: margaretka28, dnes (cháp 17. septembra 2012) 12:23 - No to ako ja keď som bola tehotná.:-) Takéto zemiaky som musela mať každý deň na večeru celú jeseň, ked som prišla večer z práce, vždy ma už čakali uvarené čerstvé, no aj som potom porodila valibuka jak sa patrí ! :-))) – koniec citátu!
Na tomto základe som jej bol prisľúbil, že napíšem v zážitkoch, čo jedla moja mamka_Aňuci, keď mňa nosila pod svojim statočným jemným srdiečkom! Často som to bol počul, už od ranného detstva, od Aňuci osobne, od babičky_Lady Ann, krstnej matere Ančinéni, aj od ženskej časti našej obojstranne rozvetvenej famílie i od Aňuciných priateliek! Toť iba poznámka pre všetečnice a iné poddžubovateľky, ako to môžem vedieť! Nuž, ale k podstate! To bolo tak! Narodil som sa 15. novembra 1947, takže ak od tohoto dátumu odpočítate 9 mesiacov, logicky prídete na to, kedy som bol počatý (parafrázujem môjho vzácneho priateľa, speváka nádherných folkových pesničiek, Honzu Nedevěda z verejnej nahrávky koncertu s bratom Frantom v Brne). Aňuci sa narodila 27. apríla 1931, tak opäť logicky vypočítate, že v čase, keď ma počali, bola ešte „pod zákonom“. Do tohoto našeho „slzavého údolia” som sa vyhrabal, čiastočne vlastnými silami, čiastočne s pomocou pôrodnej asistentky a s veľkou námahou Aňuci, keď mala 16 rokov, 6 mesiacov a 19 dní. Otec, taktiež František, tohoto mena III., sa narodil 23. decembra 1925. Ten už, podľa zákona, bol za svoje činy plne zodpovedný. Všetko sa mu však, vzhľadom na čas a iba rozbiehajúce sa zákonodársvo vo vtedajšom ľudovodemokratickom štate, krátko po II. svetovej vojne, premlčalo, „prepieklo a ututlalo“. Neviem, či to bolo zapríčenené vtedajšou situáciou potravinárskeho rebríčka, peňaženkou otca, sporovlivosťou Lady Ann, ale určite to bolo dokladom maškrtného jazýčka a extravagantným stupňom rozmaznanosti Aňuci. Odo dňa, len čo pod svojim srdcom zacítila „bohatiersky dupot“ mojich nožičiek, si síce maškrtne, ale o to viac tvrdohlavo, začala vyžadovať zvláštny prídel, zvláštneho druhu TDP – Tehotenskej Dávky Potravín, ktorý pozostával z obrovského krajca doma Lady Ann mieseného a Bercibáčim upečeného chleba, namočeného do prevareného mlieka, posypaného hrubozrnným kryštálovým cukrom a vzápätí opätovne pokropeného prevareným mliekom. To ešte nie je koniec! Korunu všetkému nasadila Aňuci, so mnou v bruchu, obrovskom ako bubon posádkovej hudby či orchestra košického divadla, keď si dôrazne k pocukrovanému chlebu začala vyžadovať a s neopísateľnou chuťou, slastne prižmúrenými očkami, pradiac ako mlstný kocúr s guľkami ako mandarínky, prikusovať kyslú uhorku – nie bársakú, ale ľudovo nazývanú kvašák. Lady Ann robila kvašáky bombastické! S cesnakom, kôprovou byľou, soľou, feferónmi a obrovskou kromkou (pätkou) burkovčáku domáceho chleba. Tak a toto bola mňamka mojej Aňuci po celý čas, čo ma nosila pod srdcom. Od tohoto času, v šestonedelí vôbec, už jej táto kombinácia zišla z chuti i mysle, aj keď chlieb namočený v mlieku s cukrom i kvašáky (Čaje ich nazývali štrikački_čvirkački a my Šráci šikački), mala veľmi rada až do svojej smrti 19. januára 1979, vo svojich nedožitých 48 rokoch, ale už každé samostatne!
Aj keď som po narodení vážil iba 4, 8 kila podarilo sa mi, pomocou inkubátora a mlieka kôz mojej Lady Ann zvlášť, narásť až do dnešných 104, 8kg …, ale to už je o inom!

P. S.: tak čo!? Myslíte si aj Vy, že by bolo vhodné otvoriť v Diskusiách či Zážitkoch novú tému: „Vplyv stravovacích zvláštností budúcich mamičiek na vývin plodu ľudského jedinca“?
@zareaguj


Diskusia k článku

julica
Super téma, super podnet :) Moja maminka milovaná jedla slivky, slivky a slivky. Na jeden deň trojlitrovú zaváranú fľašu, babka Mária nestíhala nosiť :) No a ja slivky jem v polovičnom množstve aj bez gravidity.
bozulka
:-))) Výborné,to som zvedavá na ohlasy.Nikdy som nehovorila s mojou maminkou o tom na čo mala chuť a čo rada alebo nerada jedla keď ma čakala,naviac to bolo v čase pred vojnou...ale určite ma krmila veľmi dobre lebo ona útlučká a ja "kabela" ako sa vyjadrila porodná babka..4,5kg živej váhy.
Keď som čakala syna,tak môj chudáčik manžel nestačil nosiť a zháňať pomeranče,mandarinky,za dva dni 4-5kg...v tom čase to bolo dosť náročné.Malo to však jednu výhodu...za celú dobu som pribrala necelých 5 kg a keď som prišla do pôrodnice tak ma išli vyhnať že čo tam robím.Dokonca som nemusela kupovať ani tehotenské šaty.Keď sa syn narodil vážil 3,5kg a 52 cm,ale bol celé roky a stále je zdravý...Mala som jedinú obavu...aby syn nebol žltý :-) pani doktorka ma ubezpečila,že od pomerančov určite nebude.Dobre sme sa zasmiali...No a čo som nestihla počas 9 mesiacov to som dobehla niekoľko krát o pár rokov a to ma už tak netešilo...!
marianne69
V tehotenstve som jedavala denne: v jednej ruke cokoladu a v druhej surovu cibulu,tou som zajedala tu cokoladu.Normale v beznom zivote neznasam sladke mlieko,vtedy som ho pila po kartonoch.Parene buchty som jedla hadam len 2x v zivote a to tehotna.Vsetko co nemam rada,som vtedy jedla. Naopak ryby,ktore zboznujem,zeleninu bez ktorej neviem existovat som nemohla ani citit.... Za cele tehotenstvo som pribrala asi len 6kg,takze po porode som sla z porodnice tensia, ako som do nej isla.Ked som isla rodit,tak mi lekar hovori mamicka sup-sup na izbu,si myslel ze som uz po.V skoro 7 mesieci som sa natiahla do miniskukne a ked videli susedky vesat plienky na balkone,nevedeli komu patria,nikto ani netusil,ze mam babatko,nebolo to vidiet...Divne veci sa mi diali:-) ale chute som mala totalne rozhadzane.
marianne69
moja mama hovorila,ze pri mne vypila litre a litre kysky,vtedy este nebol taky vyber kyslych mliecnych vyrobkov ako teraz.Nesmierne jej vtedy isla na chut.Zvlastne na tom je,ze ja mam na stehne nozaj taky flak,ako-keby zrazana kyska:-) a tieto kysle mliecne vyrobky milujem.
mata3636
ani ja neviem, či moja mama mala nejaké zvláštne chute, nikdy sme sa o tom nebavili. ktovie, či by si ešte spomenula po štyridsiatich rokoch :) ale ja si dobre pamätám, čo chutilo-nechutilo mne. na začiatku som mala odpor ku káve. ešte som nevedela, že som "v tom", zalievala som v robote všetkým kávu a naplo ma z tej vône. jedna kolegyňa na mňa hned vyhŕkla: ty si tehotná. nie, nie som, ja na to, ale nevedela som sa dočkať dalšieho rána a toho, čo ukáže test. a bum, bolo to tam, dve čiarky :) nemala som žiadne zvláštne chute, ani som nejedla za dvoch, len som sa nevedela dojesť hrozna a sardiniek v oleji. zjedla som toho na tony. hrozno môžem aj teraz, ale sardinky nie, brrr.
aj môj syn má stehne fliačik, ale z toho, že som sa v robote popálila. no, ktovie, či z toho, ale už som o takom niečom nie raz počula, tak možno je to pravda.
margaretka28
Milý @sracz , strašne dobre sa to číta,nie si Ty náhodou spisovateľ? Alebo aspoň novinár? Lebo strašne dobre Ti to píše!!!! Ak nie, tak si sa asi minul v povolaní..:-))) No čo sa tých chutí týka, zemiaky boli pri prvom synovi, pri druhej dcére to bola slanina a huspenina, čo som do toho času nikdy v živote nedala do úst, ale vtedy jak drevorubač:-), napriek tomu som pribrala len 8 kg a aj dcéra mala iba 3.20, ale syna som na zemiakoch vykrmila na 4 kg, pri tretej dcére som fičala na doma robených slížoch s kyslou smotanou, tiež 3,20, no a pri poslednom synovi iba jogurty a sladkosti a pribrala som iba 6 kg a tiež mal 3,20.Tkže s vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že je to nevyspytatelné...:-)))
margaretka28
Takže z toho jednoznačne vyplýva, že slovenské krumple, zemiaky, bandurky, erteple, švábka a neviem ako sa im ešte hovorí sú nenadarmo nazývané našim druhým chlebom a sú zdravé, lebo aj ked som v tom období nejedla okrem nich prvých 5 mesiacov takmer nič, vychovali sme sa obaja.:-)))
bambulka51
jaaaaj ale prečo nie veď baviť sa tu o papaní tehuliek je tu na mieste-no nie a čo sa teba-chlapa ako buka týka je to krásne čítanie tak ako vždy od teba....
sovka62
To na čo by som v tehotenstve bola mala najviac chuť, som nejedla. Lebo verte alebo neverte, najviac sa mi sliny zbiehali, keď som do ruky vzala čistiaci prášok, vtedy sa volal Zuzka a toaletné mydlo. Bolo to na nevydržanie, prášku som odolala, ale to toaletné mydlo som pár razy oblizla, vždy keď som vybalila nové z papiera.
A okrem týchto dvoch lahôdok mi najviac chutila zemiaková omáčka. Aj dva taniere za sebou, bez mäsa, bez vajca, bez chleba, len aby jej bolo veľa a každý deň. Iné jedlá som varila len v nedeľu,keď bol doma manžel.
Pekne som sa na nej vychovala, pribrala som 19 kíl a mesiac pred pôrodom som bola v nemocnici s vysokým tlakom a bielkovinami v moči, takže pod lekárskym dozorom, mohlo to dopadnúť fatálne. Vtedajšia úroveň lekárskych vedomostí bola úžasná. Lekár rozhodol, že som sa prejedala, mám zmnoženú plodovú vodu a preto také obrovské brucho. Na raňajky som dostávala, jablko, na obed pomaranč, na večeru citrón a tak na striedačku viac ako tri týždne (to nebola príloha k jedlu, to bol hlavný chod) a moja dobrá mama mi na tajno denne nosila čerstvé pletenky, smotanu, šunku.
Po tom, čo som porodila dvojvaječné dvojčatá, jedna 3,20 kg, druhá 2,40 kg, každá svoj plodový obal a plodovú vodu a moja váha bola len o dve kilá vyššia ako pred otehnotením sa mi ten vzdelaný lekár viac na oči neukázal.
Následok to malo len jeden, ani jedna z tých dvoch dcér zemiakovú omáčku nezje. Asi som im ju sprotivila.
babidka
Ja som "ficala " pri prvej dcere na bandurkoch/zemiakoch /krumploch a tzv "juche" co je stava z kvasenej kapusty zahustena zaprazkou . Byvali sme u mojich rodicov a moja mamicka mi ju musela navarit kazdy den za poriadny hrniec:-)
Pri druhej dcere som jedla takmer cele tehotenstvo halusky/strapacky s maslom a domacim tvarohom . 7x do tyzdna , obcas aj nieco ine lebo v praci som musela jest co nam navarili v nemocnicnej kuchyni :-)Dcera /ma 33 rokov/ je na haluskach s tvarohom doteraz doslova zavisla a nedbala by ich jest tiez kazdy den :-)No a deticky sa narodili standartne velke -mali dokonca ucebnicovu vahu 3 200g. ja som zacala priberat az teraz , ked som objavila Varechu a mam nutkanie vyvarat a vypekat podla kazdeho receptu co sa mi paci :-)
fialka49
Kolegyňa pri všetkých troch tehotenstvách milovala chlieb so slivkovým lekvárom a posypaný nakrájaným cesnakom.
medulienka122
Ja som pri synovi jedla štipľavé - feferónky, chilli a pod. diabolské výtvory, pila som kyslú uhorkovú šťavu, pri dcére nič extra - a obaja boli v "norme" - a ja tiež. Keď prišiel pre nás manžel do pôrodnice, doniesol mi tú istú tašku s tehotenskými nohavicami, ale ja som už mala späť svoju figúru, tak mi gate padali na pol žrde:-))
matzuz
Moja mamka asi nejedla vela v tehotenstve, totizto porodnu vahu som mala 1kg 65 dkg a dlzku som mala ako pivova flasa. Ale inkubator pomohol, teraz v 57. roku svojho zivota mam 80tku. No a co sa tyka mojho tehotenstva, pri prvom synovi som jedla same kompoty, vazil 3,40kg a pri druhom som jedla citrony /moja kolegyna sa pritom tvarila strasne kyslo a sa cudovala ako mozem tolko citronov zjest?/, ten druhy vazil 3,60kg. Ale odvtedy neviem pozriet na citrony. :)
jelenik
idem si teda aj ja zaspominat. Pri synovi aspon 2x do tyzdna pecene zemiaky v supke, len tak s masielkom a mliekom zapijala. Tiez dost orechov cerstvych /september-oktober/ som pojedla. Porodna vaha 3700g, pri dcerke som zjedla kazdy den pohar zavarenych ceresni, az sa kolegyna pomaly nemohla divat na mna. A neznasala som vonu uvarenej kavy /a to som pijala predtym 2x denne kavu/. V piatom mesiaci ma preslo. No a vaha dcerky pri narodeni 3600g. Ceresne nema moc rada a syn zas nemusi zemiaky. Asi som im toho dala dost.
A moja vaha pred a po porodoch? Mam stale taku vahu ako pred 45 rokmi :)
@sovka62
pamatam, ze jedna kolegyna bola na tom podobne ako Ty.Teda jedla
vo velkom krystal.cukor a stacilo jej ist okolo kopy piesku a uz sa nevedela dockat, co pride domov a da si za hrst cukru.
sovka62
@jelenik , na cukre bola v tehotenstve závislá aj moja spolužiačka zo strednej školy. Jedla kockový cukor a aby ho mohla zjesť rýchlo a veľa, stála pri umývadle s pustenou vodou a kocky pod tým prúdom vody namáčala a pchala do pusy. Zostala jej nadváha skoro dvadsať kíl a veru sa jej dodnes nezbavila.
sairaam
Pekné:-)))
Ale veru dosť kombinujeme aj keď nie sme tehotní:-))) Napríklad tie rezance so slivkovým lekvárom a škvarkami:-))) Na tanieri mi to vyzeralo srandovne, ale chutilo namôjdušu dobre:-)))
dvorka
Naozaj sú zvláštne tehotenské chute a toho vplyv na dieťatko potom. Pri prvej dcére som mala chuť na slané a jedla som soľ aj po lyžičkách. Keď sme raz prišli do reštaurácie aj s kamarátom, on pre mňa objednal kilo soli. (On sa smial a čašníčka púlila oči). Dodnes moja dcéra miluje slané a sladké jej až tak na chuť nejde. Pri synovi som musela čokoládu. A nie hocijakú, no smotanovú. Bola som na nej závislá ako fajčiar, bez nej som nesmela byť. A to som čokoládu nejedla od svojich pätnástich. A čo to urobilo so synkom? On by sa v čokoláde aj kúpal. Sladké miluje a zvlášť čokoládu. No a pri poslednom som jedla kyslé. Nedozreté jablká, citróny ako pomaranče a vyjedala som horčicu, hlavne kremžskú, len tak samotnú. Po pôrode keď som znova oblízala lyžičku po horčici ako počas 9 predošlých mesiacoch, urobilo sa mi zle. A čo má rád malý? Kyslé ovocie, jablká a kremžskú horčicu.
thompsonka
už som sa dávno tak dobre nezasmiala, hlavne tá kopa piesku, ktorá pripomínala kryštálový cukor... Ja som v tehotenstve pri mojich dcérach dvojičkách jedla každý večer: 6 nakrájaných jabĺk značky Jonatánka, a potom ku koncu pepermintové žuvačky, ktoré som si musela dať aspň 5 kusov do úst a potom, keď prišiel ten neskutočne štipľavo-chladný pocit, som len kričala "hááááááááá" :)
eviana
Krásny článok milý @sracz spustik hromadu krásnych tehotensko-chuťových komentárov... som sa veru pobavila ako dávno nie, skvelý nápad... tak idem aj ja svojou troškou prispieť do tohto gastro-prenatálneho spomínania. Ja som celý život čokomil jak vyšitý, za čokoládu by som aj pol kráľovstva dala (kedysi doslova, dnes už mám chute mierne skrotené) ale vo svojich 21 rokoch, keď som bola tehotná tak táto moja čokoládová závislosť bola na vrchole. Ale počas tehotenstva akosi ustúpila... pamätám si, že mne, čo som bola schopná študentskú pečať "zožrať" ako lepeňák na desiatu celých 9 mesiacov zo škatuľky mačacích jazýčkov ubudli len dva kusy. Ale na druhej strane ... vždy keď som šla okolo mäsiarstva a v nose ma pošteklila vôňa údenín musela som vojsť dnu a aspoň plátok šunky, či slaninky si kúpiť a rýchlo ho aj zjesť... toto sa dialo takmer denne, takže ma už v mäsiarstve spoznávali a pán mäsiar mi s úsmevom a slovami "len dajte maličkému" podával "kus mäsa" bez toho, že by som pýtala a dokonca ani nechcel aby som zaň platila.
No a môj syn mäsko a slaninku má veľmi rád. Narodil sa akurátny - 3,82 a 52 cm... a teraz je z neho uz 18 ročný chlapisko, samozrejme stále najkrajší na svete - veď pre každú mamu je jej dieťa na svete naj :)



TOPlist