To koľko nás ešte bude ???

milé, aj ja som si písala ,,výroky mojich detí a ani neviem kde to zmizlo...

@Hubata , to keď mama prišla domov z pôrodnice so sestrou ,ja ako 5 ročná pozerám,pozerám na to očakávané čudo zabalené v perinke a moja reakcia bola:" ja takú nechcem, mne sa nepáči", pretože sestra mala modré celé ústa aj ruky od nejakej dezinfekcie a vyzerala mne ako čert a špinavá a s takou sa mám hrať!Ďalší zážitok, sestra mala asi 3 roky, ja som samozrejme mala na ňu dávať pozor,naší kopali na záhrade, boli sme tam,ja som sa chcela ísť hrať k ďalším susedom, tak som odišla.Naši si nevšimli, že aj sestra sa vybrala za mnou, ale u susedov mali družstevné kravy a hnoj a močovku.Sestra si to zobrala krížom a z močovky jej trčala len hlava, ešte že susedov dedo si ju všimol a ťahal von.To som sa vtedy veru bála ísť domov, chudera mama nadávala a nevedela čo skôr či strašne smradľavú sestru umývať, či mne naložiť, veď čo sa mohlo stať...

Jooj, tak to už smiešne nebolo.
Susedkyna dcérka zasa v nestráženej chvíli novonarodenému bračekovi napchala do pusinky - makovník !

Na Velku noc byva pri Bozom hrobe polozeny kriz a ludia ho bozkavaju. Taky je zvyk. Aj ja som si poklakla a urbila to, co ostatní. Ked sme prisli domov, moja dcera asi 3-rocna Zuzanka referovala ostatnym: "Maminka voňala Ježiškovi ritku". Lebo aj ja som podobne privonaním zistovala, ci nie je pokakaná ona. :-)

@marienka44 to je super zážitok... som sa 5 minút rehotala :-)))

V týchto dňoch sa zavádza nový spôsob vysielania - digitál. Mama to má už zapojené, ale neustále jej to vypadáva, niekedy aj v noci prestane telka vysielať. Tak som zavolala montéra, ktorý jej to zapojil a počula to moja vnučka prváčka. Dala si ruky vbok a úplne vážne mi hovorí: "Babka, ja sa ti čudujem, prečo nezavoláš nášho tatina, on vie všetko opraviť, veď nebuď taký taro!"

Nuž, detská múdrosť nie je na zahodenie, vždy sa z nej dá niečo užitočné vyvodiť. Lebo deti majú vždy pravdu.
Mňa zasa mama doniesla z pôrodnice a sestra, len asi o rok a pol odo mňa staršia tak žiarlila, že do mňa hodila pohár, ako som ležala v kočíku, či na postieli, to neviem, len našťastie z väčšej dialky, takže netrafila, a potom sa veľmi jedovala a trepala, keď ju brali odo mňa preč.

Naše dvojičky mali 17 mesiacov, keď som im z pôrodnice priniesla sestričku. Nijako nemohli pochopiť, že to nie je hračka, veď vyzerala ako ich bábiky. Veru som ich pristihla, ako skúšajú, či zatvorí oči, keď sa jej do nich snažia strčiť prst, alebo ako jej pristane bábikovský dudlík, ktorý bol taký malý, že ho mohla zhltnúť. Našťastie ich hračka, ktorá dookola je, spí, a ciká do plienok prestala baviť a už som nemusela tak striehnuť.

Mňa veľmi mrzí, že som si výroky nezapisovala, ale na tento nezabudnem. Boli sme u dedka na dedine a on mojim malým dcéram doniesol ukázať maličkého bieleho zajka. Jedna zahlásila :"aká krásna mačička " a druhá priklincovala : " a aké má krásne perie ! "

veľmi milé a úsmevné čítanie, smejem sa a spomínam na svoje deti spolu s Vami, ďakujem.... :))

moja maminka ( už nie je medzi nami :(() odchádzala 8 x rodiť,pred tým prezliekla periny,tašku mala nachystanú a dostávali sme rady čo a ako s menšími súrodencami.No zakaždým,keď prišla s voňavým " uzlíkom " domov,musela merkovať meších špuntov,lebo chceli prebaľovať nového člena rodiny,veru setra skončila mimo perinky...našťastie dopadlo to dobre:-)

Dobre som sa narehnil, hlavne na operenom zajacovi... :-)))))))

chacha-chááá @dada1010 - to boli krásne detské výroky !

V sobotu dopoludnia prišlo 10-ročné dievča od susedov,či môže vziať našu 5-ročnú dcéru na detské ihrisko.Otvorila som okno v momente,keď sa lúčili pred domom a vtom moja dcéra za ňou kričí :"Ty si ale sprostá Silvia,teba možno bocian doniesol,ale mňa nie !"
To už som videla,ako susedy prestali okopávať hriadky,tak som rýchlo zavrela okno...

@viera1 , škoda že si nevypočula celý dialóg, mohol byť zaujímavý heh !

@marienka44 .... haha-ha, veru sme našim malým Ježiškom ovoniavali ritky, veď vtedy boli len obyčajné plienky .....

Vyroky deti som si zapisovala /tvrde dosky kalendara boli na to urcene a potom som vsetko prepisala do notesa s napisom "Vyroky deti"/ a dnes, ked su dospelaci mnohe z nich su sucastou nasich dialogov. Napr. dcerkino povzdychnutie na nocniku "Zivot je tazky, tu da, tu neda"....,
ci "moje svedomie mi hovori, kto nedava, ten ani nedodstava"...
A vela, vela inych. A ked ma videli, ze po dakom vtipnom vyroku utekam ku kalendaru, aby som to rychlo zapisala, tak syn dodal, "utekas tu blbinku rychlo zapisat, ze?"

...ja som asi koleginkynemu miminku aj zivot zachranila:-))),bola som ju pozriet,ked prisla s porodnice aj s babetkom a jej vtedy 3 rocna dcerka Simonka, strasne ziarlila na svojho narodeneho braceka Marcelka.Ako-tak pijeme kavicku a preberame jej porod,zrazu vidim Simonku ako zdrapla kompotovu flasu zo stola,rozbehla sa k bratovi s pokrikom,zabijem Ta Ty Marcelisko skarede...no dolapila som ju v poslednej chvili,ani sme nechceli mysliet na to co sa mohlo stat...teraz je to uz slecna a nechce verit co vyvadzala:-)ma s bratom velmi krasny vztah...

Dcéra mala 14 mesiacov, keď sa narodil syn. Mali sme jednoizbový byt a tak bábätko spalo v kolíske. Aby sa kolíska nehýbala, na to bola taká kovová súčiastka, niečo ako hák. Bola som v kuchyni a to ticho z izby bolo podozrivé, tak som tam vbehla a v poslednej chvíli som zabránila dcérke, aby tým hákom vyčistila týždňovému bábätku uško. A vôbec, u nás bolo vždy podozrivé to ticho. To sa vždy utekalo...
Syn ešte nevedel chodiť, ale vedel si vytiahnuť šuflíky na linke akoby schody a vyšplhať sa na ňu, a nevedel samozrejme zísť dolu, tak sa postavil tak, že sa chytil kľučky vrchnej skrinky a vždy chcel odtiaľ skočiť. Musela som ho brávať so sebou na záchod, lebo túto chvíľu vždy využil na nejakú lumpáreň. Raz som ho nezobrala, s niečím sa hral v izbičke, a keď som vyšla zo záchodu, tak visel naležato na parapetnej doske balkónu na 6. poschodí. Týždeň som nevedela zaspať... kým mi zasa nevyhádzal všetky príbory von balkónom...

@alena - niečo podobné aj mne sa stalo: bývali sme na poslednom poschodí kde končí zábradlie a nikdy som so nevšimla že by tam medzi zábradlím boli nejaké väčšie medzery, až raz ..... Vystrčila som malého oblečeného ešte aj v otepľovačkách za dvere, nech sa mi nespotí, zatiaľ som rýchlo obliekala druhé decko a keď sme vyšli z bytu tak som skoro umrela: malý bol na druhej strane zábradlia a pod ním len schodište. Neviem ako sa mohol v tých oteplovačkách prestrčiť pomedzi zábradlie, veď bolo nahusto .....