"Tati, Parožteka chcem na balkón!" - bééééé

Všetko malé je roztomilé a vzbudzuje city,pocity,radosť,lásku,nežnosť..... a to dosť deťom chýba ( ba aj dospelákom občas ),sama si videla,že aj škody na autách prepáčili,lebo milý zážitok.Takú chalupu,alebo domček by som chcela,len sily už nestačia na údržbu.Ale zážitky a spomienky pekné,aj nostalgia je oprávnená,nie? Pekný deň @hubat á,pridávaš milé spomienky :-)

@hubat á
milé...i ja v detstve zažila som u babky s kozliatkami také chvíle...je to hravé..neposedné..stále poskakujúce..občas plačlivé..inokedy veselé..mamy kozy dieťa..:-)))
ale..
babka s dedkom zvykli robiť klobásky..bravčovina plus-nuž-tá kozľacina-miesto hovädziny mäsko suché...doslova splnilo sa...:
=a zožrali ich z tej lásky=
ach-to bolo plaču...musela som vtedy odísť preč..nebola so mnou rozumná reč...:-)
sladké spomienkovo

@hubata , veru si nám pripravila pekný roztomilý veľkonočný príbeh. Máš pravdu, všetko malé je milé. Tiež zbožňujeme všetky zvieratka. Ja som bola ako malá u babky vo Veľkém Rovném a tiež chovali kozy, ovce aj krvičku mali na dobré mliečko, ale tá ich koza "Róza", tej som sa strašne bála, lebo ma raz nabrala na rohy, alebo neviem presne, či to nebol capko "Lojzko" /všetky zvieratká mali svoje meno od nás detí/, ale mala som vyrazený dych a od tej doby som sa bála k nim priblížiť. Ani mliečko mi nechutilo, len od tej kravičky, Žofka sa volala. A tiež som sa bála s
husí, lebo sa tiež za mnou rozbehol celý kŕdel a čím viac som uháňala preč, aj tak ma dolapili a zaštípli sa mi do zadku, bŕŕ´, to bolelo a tých modrín. Dnes sa vytešujeme už len z dvoch boloňáčikov. Ale pekne si to napísala, malé deti a tvieratká patria k sebe a oboje sú k zožratiu. Pekný zbytok nedele. :)

milá@radost , sme na tom stejne. Nič bych živé bych nezabila a keď otec zarezal, já som všetko oplakala a od žiaľu ani nemohla zjesť.

@hubat á , krásny príbeh, je to veru na zamyslenie, že mnohé dnešné deti skoro vôbec nepoznajú ani domáce zvieratká...

Tak veru deti nepoznajú zvieratká a dokonca sa ich boja. bol u nás manželov kolega s deťmi, prišli pozrieť jahniatka, ale tak sa ich báli, že len pri plote plakali. Pritom malé jahniatka sú roztomilé, aj pohladkať sa dajú a vždy sa motkajú popod nohy, aké sú prítulné.

Kozy su uzasne a neuveritelne mudre zvierata - a sikovne ako akrobati! Strasne by som chcela mat raz jednu-dve kozicky, ale obavam sa, ze na balkone by to zatial neslo...

keď mal môj najmladší syn tri roky, išli sme na dovolenku na východ. a kdesi tam, za dedinou pri rybníku, sa na lúke pásol kŕdeľ husí. a mladý muž zyhlásil: aha, mami, labute! nuž, prudko mestské dieťa, labute sme chodili kŕmiť na štrkovecké jazero, tie poznal ale husi veru dovtedy naživo ešte nevidel. stal sa odvtedy z neho statný sedliak, aj paštrnák od petržlenu rozozná ale na tom aha, mami, labute sa smejeme dodnes. chrústik mestský. :-)))

Hm, žijeme síce na dedine, ale ani tá už nie je ako kedysi, tiež som musela deti vodiť po okolí aby som im mohla ukázať živé kozliatka..... zvieratká v zoo rozoznali bez problémov, ale kačku od husi nerozlíšili..... xixi

aj ja chceeeem! a mam zahradu, nebude trpiet na balkoneeeeee

Aj my chováme 3-kozičky,a minule som počula keď také 4-5ročné deti volali na rodičov keď sa naše kozy pásli na záhrade za domom,že mami,oci,vidíte tie (srnky?)A tak isto to bolo aj s perličkami,tie sa im zase zdali že sú to pávy.:))))

Dnes mi v robote vbehla cez dvere srnka: máme tie na fotobunku, srnka vrazila do dverí, chúďa celá dezorientovaná, vybehla na frekventovanú ulicu. Sú hladné, splašené, unavené lebo všade je plno blata a zle sa im chodí.
Ako by sme im mohli pomôcť? Dá sa nejako?