Pod tymto pojmom si kazdy predstavuje nieco z vlastneho prezitia alebo rozpravania.Ja
som este na Slovensku zazila na roznych recepciach rozne upravene a s roznou
ponukou- ale vzdy to boli stoly “prehybajuce sa” pod roznymi jedlami a clovek mal
problem z tolkych dobrot si nieco rychlo vybrat.
Pokial moja pamät siaha tak som zazila len a len take situacie ked si bolo treba vybrat
hned a vela- lebo ludi sa nahrnulo k tym stolom vela a kazdy sa spraval ako keby davno
nejedol. Este som ani poriadne nezjedla svoj tanier a uz stoly boli ako vymetene a
niektori bezradne postavali okolo cakajuc ze este nieco predsa dolozia.
Najmarkantnejsie to byvalo v hoteloch na ranajky.Deti sa rozbehli a “hura” vsetko
ochutnat.Jasne ze z niecoho boli sklamane alebo to uz nevladali a tak to ostavalo potom
po tanieroch.Niekedy si aj dospeli naberali a balili do servitok aby mali “so sebou” ak by
ich hlad nahodou prepadol po ceste na izbu.
Casnici upozornovali ze sa to nema robit ale marne.Nie raz sa nam stalo ze sme prisli na
ranajky pol hodinu po otvoreni a uz nebolo co jest a museli nieco narychlo urobit
kuchari.
O to viac som bola prekvapena ked som zazila prvy krat svedske stoly vo Svedsku. Je
pravda ze to nebola ziadna recepcia ale zazila som to na sukromnej oslave
narodenin.Prislo asi 60 ludi. Na svedskych stoloch boli köttbullar,zemiaky, ryza a hneda
omacka,zakusky,torta sladka a torta zo sunky,zeleniny,majonezy a chleba
tzv.smörgåstårta(citaj smörgostorta). Kto isiel okolo tak si nabral to co sa mu pacilo na
maly tanieri a sadol si na miesto.Ak sa tam nahodou zhromazdilo viacej ludi tak sa
postavili do radu a disciplinovane cakali kym si niekto pred nimi naberie co sa mu paci.Z
torty si ludia odkrojili vzdy maly kusok . Ak chcel niekto este nieco ochutnat tak sa
pripadne este raz vratil k stolu a na tanierik si este nieco male polozil- ale boli to skor
vynimky--nikoho som nevidela vratit sa tretikrat.Na stole boli tri flase bieleho a tri flase
cerveneho vina a mineralky a malinovky.Pri tom pocte ludi sa minuli dve flase cerveneho
a jedna bieleho vina.Ludia si nalievali sami asi tak nieco vyse polovice pohara a to im
”vydrzalo” cely vecer.Hlavne sa minali mineralky.
Odvtedy som zazila velakrat svedske stoly aj ”malom” aj vo ”velkom” ale ani raz som
nevidela aby ludia chytro-chytro brali na velike taniere vsetko mozne a vracali sa viackrat.
Zijem v malom mestecku aj to na okraji.Ale zazila som to aj v takom velkom meste ako
nase Kosice. Mozno je to preto ze Svedi neradi chodia ale ani neradi prijmaju navsetevy
doma a tak ked sa niekde zidu ide im hlavne o porozpravanie sa a prijemne posedenie-
ale aj to je tu obmedzene tak maxinalne na tri hodiny.
Pojem švédske stoly je známy zrejme každému z vás. V hoteloch, ale aj na recepciách a spoločenských udalostiach sa už udomácnil. Jedlo je voľne poukladané na táckach, tanieroch a miskách na stoloch a ľudia si so svojím tanierom v ruke naberajú čo chcú a koľko chcú. Ale - odkiaľ sa vzal pojem švédske stoly? Vznikol tento spôsob podávania jedla naozaj vo Švédsku? Či je to len legenda, alebo pravda, my teraz záhadu rozlúštime: švédske stoly vznikli v Poľsku!
Aby sme sa dostali k švédskym stolom, musíme zájsť do Zamošča. Zamošč je neveľké mesto na juhovýchode Poľska - mimochodom, zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Nazývajú ho aj mesto arkád, perla renesancie či Padova severu. No a v Zamoščskom múzeu pán Henryk Szkutnik zistil, že švédske stoly pochádzajú práve z poľského Zamošča. Zistil to pri horlivom štúdiu literatúry spisovateľa Henryka Sienkiewicza - mimochodom - autora aj u nás známych románov Quo vadis, či V púšti a pralese.
Vznik už legendárnych švédskych stolov by sme mohli datovať do roku 1656. V Poľsku bojovali švédske vojská kráľa Karola X. Gustava. Poľský kráľ pred Švédmi ušiel za hranice. Ale v Zamošči vládol šľachtic Jan II. Zamoyski. Ten býval v jednej z troch pevností, ktoré sa Švédom nepodarilo dobyť.
Zamoyski sa v pevnosti cítil bezpečne, hoci Švédi pod velením Karola X. Gustava są rozložili pod jej múrmi. Švédsky kráľ si vraj myslel, že Zamoyského pevnosť dobyje ľahko - mal predsa 18-tisícovú armádu. Veľmi sa však mýlil. Zamoyski są ani nezľakol a ani sa nemienil poddať. Kronikári údajne napísali, že, "švédsky útok sa skončil zabitím jedného vola a vystrašením veľkého množstva holubov".
Švédsky kráľ však nechcel rezignovať, skúšal všeličo a nakoniec si vymyslel lesť, ktorá mu však nevyšla. Odkázal Zamoyskému, že jeho armáda odtiahne, ale na záver by mohli zjesť spolu rozlúčkové raňajky na múroch. Jan II. Zamoyski zapol všetky mozgové závity. Vedel, že keby odmietol, poprel by vychýrenú poľskú pohostinnosť. Ale tiež vedel, že keď Karola X. Gustava pustí do pevnosti, len tak ľahko ho von nedostane. Preto vymyslel riešenie, aby vlk ostal sýty, aj ovca celá. Súhlasil s raňajkami, ak budú podľa jeho podmienok. A tou hlavnou podmienkou bolo, že Poliaci budú slávnostne raňajkovať vnútri pevnosti, a Švédi vonku - na druhej strane hrubých múrov.
Zamoyjski kázal postaviť za múry - alebo pred múry - záleží na tom, z ktorej strany sa pozeráme, v každom prípade kázal postaviť mimo pevnosti stoly. Na nich bolo obrovské množstvo jedla - mäsá najrôznejších druhov, pečivo, koláče, a najlepšia pijatika. Ale čo bolo nemilé prekvapenie - vystavil za múry len stoly, ale žiadne stoličky, ani kreslá, ani lavice, ani taburetky, jednoducho nič na sedenie. Pričom jedenie postojačky muselo byť pre Švédov veľmi nepohodlné.
No a to je ďalší pojem, ktorý so švédskymi stolmi súvisí - jedenie "in erectus", čiže postojačky, čo sa v prípade švédskych stolov praktizuje najmä na recepciách.
Zaujímalo ma, samozrejme, či Poliaci o tejto legende vedia. Každý príslušník nejakého národa je predsa rád, ak jeho národ priniesol svetu niečo, čo sa stalo všeobecne známe. No respondenti v ankete sa to dozvedeli odo mňa. Hovorí Malgorzata: "Úprimne sa priznám, že som o tom nepočula. Ale som milo prekvapená. To je vždy príjemné, keď sa Poliak dozvie, že práve z Poľska pochádza nejaký názov, nejaký pojem, ktorý sa používa v rôznych iných krajinách. A švédske stoly, to je predsa známy pojem. Napríklad, keď niekam cestujeme, na dovolenku, a dozvedáme sa, že trebárs raňajky v hoteli budú vo forme švédskych stolov, tak to, že táto forma pochádza práve z Poľska, to je samozrejme pre mňa veľmi milé."
Podobne ako Malgorzata je na tom s vedomosťami na tému pôvodu švédskych stolov aj študentka Kasia: "Nikdy som o tom nepočula. Ale uvažujem, čo na to asi hovoria Švédi. Či nebudú urazení, že nejaký ich národný pojem sme im zobrali. Naozaj by som si nikdy nebola pomyslela, že tento pojem, ktorý je známy v mnohých jazykoch, pochádza práve z Poľska."
Podľa legendy by však Švédi chceli na túto udalosť zabudnúť, dokonca ju vraj dementujú, pretože sa hanbia, že ich veľký a mocný vladár Karol X. Gustav bol zosmiešnený nejakým poľským Zamoyským.
Postavit sa do radu moze clovek ist nespocetne vela razy a kuchyna donasa priebezne jedla. Stane sa, ze ked vsak clovek pride uz ku koncu sortiment nemusi byt uplny. Je to vyborna forma takto spoznat novu restauraciu.
Cena je rozna na zaklade restauracie od $15- 40,-- co je vzdy prijatelne lebo clvoek sa tam dobre naje a napoje ako kava limonady juice su neobmedzene tiez.
V sukromi sa tu este pred par rokmi robili pomerne dobre party (tie co sa robili v domoch europanov, hehe) ak ste mali pozvanie k domacim, tak vas tam cakali vacsinou misky s chips, popcorn,nejaky salamovy a syrovy narez a kupensky kolac so slanym maslom; a tu tak isto ludia cuckaju z jedneho poharika vino takmer cely vecer. Pivo sa pije viacej ci doma, ci v restauraciach... Je to snad aj preto, ze mame tu pomerne drahe vina oproti takym svajciarom, ci talianom...
Ja som este svedske stoly na Slovensku nezazila, ale podla toho co si opisala mila Hera, viem si to dobre predstavit.
Dakujem za Krasne a poucne prispevky...