Moja sestra je málo mäsa, skôr ryby a hydinu. Vraj z etických dôvodov cicavce nie, nebude podporovať masovú výrobu mäsa.
Môj priateľ je poľovník. /teda zaujímavé, že môj už tretí priateľ v poradí je poľovník./ Takže divina je u nás dosť často na stole. Raz som urobila nejakého srnca a k tomu žemľové knedle. Prišla sestra s budúcim manželom a otcom jej detí. Boli hladní, samozrejme, ako vždy, keď prídu k bubayi, ktorá dobre varí. Naservírovala som, otvorila fľašu dobrého vína. Požili, priložili si, vypili, a slastne zalomení v kreslách oddychovali. Vtedy ma napadlo, že moja sestra nekonzumuje zo zásadných dôvodov mäso z cicavcov.
Tak sa jej pýtam, ako je to možné, taký zvrat, kde sú jej etické princípy?
Moja milá sestrička, rečie ona, ten srnec mal šancu na prežitie. Mohol byť bystrý, vyhnúť sa tej guľke a umrieť kdesi v lese na starobu. Alebo mohol byť poľovník mierne alkoholizovaný a netrafiť. Zato také malé, rozkošné ružovučké prasiatko, alebo chlpaté teliatko so smutnými očami, to keď sa narodí, má svoj osud presne určený. Neomylne a neodvratne speje na pekáč.
Múdra filozofia. Nestal sa zo mňa vegetarián, ale keď beriem do ruky kus mäsa v plastovej vaničke, často si spomeniem na to ružové malé prasiatko. A uvarím radšej halušky.
Oprava: ...keď beriem do ruky kus mäsa v plastovej vani, často si spomeniem na tú ružovú sviňu. 8-(((((((((((((((((((((((((
Prestahovali sme sa na dedinu , zacali chovat sliepky, brojlery , morky ....svagrina na vyhoduje prasa , kozlata aj bycka , na bacovni mozes kupit jahna alebo vacsieho baranceka na "kosenie" zahrady . A prisla prva zabijacka - utekala som z domu .Nechcela som nic vidiet ani pocut .Ale realita ma dohnala . Jest sa chce a hoci to vyzera cudne od milovnika zvierat - aj zabijacka moze byt ludska . Kto vychoval aspon jedno kurca ci kacku a potom ho dal "na pekac" vie , ze vsetko sa da urobit tak , aby to zvieratko malo pekny zivot a ....lahku milosrdnu smrt . Ja zasa lutujem skor tie srnky ....
Idem si ja idem, vykračujem po našej ulici popri rozbúrenom potoku a na vôdzke vediem nášho malučkého psiska padesátkilového . A ten si pekne pobehuje, oňucháva raz jedno, potom druhé, a v tom mi zvoní mobil. Volá mi syn, dvíham ho k uchu a v tom..........len ti ma to naše psisko trhne, zrevem naňho jeho "krstným menom", a vtedy som zbadala, že spoza osemposchodového činžiaka vyletel statný srnec, asi dva-tri metre pred nami. A to naše rídžbečiatko dobre chované, si spomenulo, že jeho dávny predkovia kdesi za rovníkovou Afrikou pomáhali loviť levov. No mal si to kedy pripomenúť!!!
Ale môj hlas tak zadunel pomedzi tie vysoko naskladané panely, že aj to naše psisko zdúpnelo a statný srnčisko jedným krásnym oblúkom preletel z jedného brehu na druhý vzdušnou čiarou. Hneď súbežne s potokom beží cesta, nahusto obsiata autami , na šťastie bolo pravé poludnie a sídlisko v slnečnom dni vychutnávalo obedňajšiu siestu. Na šťastie, pretože si neviem predstaviť, že by po ceste išlo auto, alebo bicyklista, alebo len náš bezdomovec ku kontajnerom...
Hm, ako by to vyznelo na poisťovni, keby majiteľ os.mot.vozidla zahlásil, že mu pred panelákom na tom a tom sídlisku preletel popred auto srnec.
a nie je to prvý kus, všade, kde sa pozriete, či v parčíku pod oknami, či popri našom potoku, všade sú stopy po čriede týchto zvierat, tento rok sa dostali ak to mám tak povedať - až k poštovým schránkam na dverách.