Spomienka na morušu

my máme aj dnes ešte na dvore moruše. jedna biela, druhá červená. ale nepálime z nej, lebo ju oberú ešte ledva dozreje škorce. niektoré plody z tej tmavej sa aj mne ujdú z konárov, na ktoré si títo "milé" vtáčatá netrúfajú. manžel povedal, že ich asi dáme dolu, lebo odvtedy, čo ich máme sa k nám nasťahovali škorce. z moruše si počkajú na čerešne, marhule, hrozno a puž sa pustli aj do hrušiek.

inak moruša je aj liečivá, na močové cesty a neviem ešte na čo , ale čo s tými neprispôsobivými vlastne prispôsobivými vtáčikmi?

@Tothatibor , včera som si otvorila mail a prečítala som si tvoj príspevok do mojej diskusie a ked som to otvorila a chcela odpovedať, nebolo tam nič, si to presťahoval?? Nám vyrástla na dvore, ani nevieme kde sa vzala. Minulý rok som z nej robila sirup, ale bol príveľmi sladký, niečo pojedli deti, niečo som použila do koláčov a prevažnú časť pojedlo vtáctvo nebeské. Do suda dávame iba slivky, tých moruší zas toľko nemáme, ale možno niekedy vyskúšame.

@paeva , ja by som ti poradila spôsob odháňania vtáctva nebeského nenažratého aký používal môj ujo. dom, veľká záhrada, ovocie a pažravé škorce. ujo zobral vzduchovku a striehol pri okne skrytý v kuchyni za firhangom. keď sa mu zdalo vhodné, prásk, vystrelil len tak bezcieľne panbožkovi do okien a milé vtáctvo si odletelo ovievať čelá z takýchto infarktových stavov inde. lenže raz si milý ujo - tiež už nebol najmladší a nemal oči ako ostriež - nevšimol, že jeho drahá polovička umyla okná do absolútnej čistoty a nechala ich zatvorené. sadol na stoličku, prichystal mušketu a keď boli škorci v najlepšom - prásk! a okno bolo v zadnici. no, infarktové stavy mal najprv on a následne teta, keď videla, čo spravil. len škoda, že neviem, čo si vtedy mysleli tie hodujúce škorce. :-)))

No aj mužova babka mala na škorce svojskú metodu, vyšla von, v každej ruke pokrievka od hrnca a trieskala, až kým sa nerozprchli. Mohlo poraziť aj susedov, nie iba škorce :-)

minule priniesla kolegyna do prace na ochutnanie zvlastne susene ruzovo-biele bobulky, videla a jedla som to prvykrat, ale hned som trafila /ved som sa ich daco v detstve najedla/ - bola to morusa! tieto boli kupovane, ale chutne, prijemnej medovo-sladkej chuti, take zdrave zobkanie, takze okrem slovenskej klasiky „morusovice" je tu aj tato moznost spracovania tohto inak velmi zdraveho ovocia, ,, vtaciky vedia co je dobre :).. viacej na google.sk :)

rea, aj syn skúšal túto metodu plašenia. dokonca som počula, že uloveného (ochranári nečítajte!) treba povesiť k tomu stromu ako odstrašujúci príklad, ale nepodarilo sa. a stromx sú už veľmi vysoké, dik za rady.

@Tothatibor , aj ja mám z detstva spomienky spojené s morušou. u babky na dvore bola obrovská moruša. bývalo na nej veľké množstvo plodov tmavofialovej farby, nádherne sladkých. ušlo sa vždy nám-deťom, aj škorcom.

Je zaujímavou náhodou, že sa morušová téma otvorila znovu takmer po roku. Máš pravdu margaretka28 ja som včera napísal k tvojej téme príspevok ale asi zaúradoval nejaký škriatok. Musel som sa od PC vzdialiť a keď som sa vrátil už bol preč. Tak sa stalo, že dnes som napísal iný lebo ja nedokážem napísať dva razy to isté.
Čo sa týka škorcov my sme ich okolo domu nemali, ale ma nešetria vo vinici ani na čerešni. Z potenciálnych 500 litrov vína som rád keď naoberáme na 150 l. Na ich odháňanie som odskúšal všeličo. Trvalo umiestnené strašiaky slúžia iba pre pokoj duše, že som niečo podnikol aby neškodili. Strieľanie je účinné ale nemôžem sedieť nonstop vo vinici. Možno aj mne by sa pritrafil nejaký dedovský zážitok.
Mám aj morušu, ktorá je už stará, výrazne orezaná po zásahu bleskom. Rodí čím ďalej tým menej ale je fotogenická. Pre radosť vnúčat konáre visia tesne nad zemou. Oni si ešte pomaškrtia.

Ako dieťa som chodila na prázniny k starkým a tí na dvore mali moruše, jednu bielu a jednu čiernu, veru sme sa ako deti čosi najedli... ale či s nej starký niečo robili veru netuším, skôr si myslím, že nič pretože starký bol vinár tak si myslím, že nepálil... viem len, že keď padali, celá zem boli nimi posiata tak starká vypustila hydinu a tá to všetko vyzobala...

@tothatibor , v tej diskusii to už znovu je spolu z príspevkom od @ara šidka .

O moruši som čítala krásny článok v Slovenke, odporúčala sa najmä ľuďom čo mali problémy s krvou, rakovinou, pri rekonvalescencii, deťom pri nechutenstve. Mrazila som ju, ale bola veľmi šťavnatá, koláče sa premáčali, tak v zime len tak so šľahačkou alebo ako šťavu sme ju zúžitkovali. Zle sa oberá, to je pravda ale má zasa tú výhodu /nevýhodu/ že zreje postupne.

Proti skorcom je najlepsie stromy aj vinohrad zasietkovat sietami,Pomaha to usetrit urodu....

Moruše je super plod ale má aj skvelé tvrdé drevo (mam zdeformovaný pohlad stolára) jednu som si pred rokom kúpil no neujala sa mi ,a čo sa týka škorcov tie si cestu vždy nájdu.

výborné príspevky.V rámci spomienok na detstvo, som zasadila do záhrady bielu aj čiernu morušu. Biela už začala rodiť. Zatiaľ som rýchlejšia ako škorce.

Moruše sme oberali ako deti, len tak nadivoko rástli pri Váhu, myslím, že tam ešte rastú. A my deti panelákové sme ich volali stromové maliny, jedna mala taký nízky kmienok, výborne sa na ňu liezlo. Pekné spomienky...