Prišiel deň návratu Máliky. Vystúpila pri ratúze z autobusu, pozerá, Nácka nikde. Zlostne si odfrkla - Oštoba jedna, určite sedí v krčme pri pive. A vybrala sa s ťažkým kufrom hore, na Reslu. Keď sa v potu tváre vyškriabala až k ich domu, vidí, dvere otvorené, Náco je teda doma. Vôjde do pitvora, vidí, Náco stojí pri stoje, melie na mlynčeku, po kolená v záveji akéhosi sypkého onieho. A všade dookola nastavané kopcom plné taniere, misy, hrnce.....Málika okoštovala, čo to je - strúhanka. A tak zúfalo zalomila rukami i vykríkla: "Náco, prebohaživieho, čo to robíš???
"Málika moja milená, chcev som ti urobiť na uvítania šnicle. A tu v kuchárskej knihe píšu, že mám mlieť 3 dni staré rožky!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"
Dnes si málokto z tých mladých spomenie na tieto dve vďačné postavičky na všetky vtipy.
Tak ti napíšem jeden z môjho mladého obdobia života, možno ho poznáš, ale nebude to o jedení.
Títo dvaja chlapíci sa vybrali na bicykloch na výlet a zastihla ich v lese noc. Tak si povedali, že si spravia zo suchého lístia lôžko a aby im nebolo zima, prikryjú sa bicyklami. Len sa ti Aristid v noci zobudí a drkoce zubami tak, že zobudí aj Tasila. A ten si posivieti baterkou na Aristidov bicykel a povie: Na, bodaj by ci zima nebolo, šak ty tam máš špajlu vylomenú, tak ci tadze fúka na chrbet".