Mamky, babicky...

...a najhoršie je, že sa nemám koho spýtať.....kým mama žila, ani ma to nenapadlo ( možno som to vtedy nepotrebovala) a teraz by som sa veľmi rada spýtala, ako dosiahla tú úžasnú chuť toho, či tamtoho....a už je neskoro. Chýba mi, lebo si mnohokrát nespomeniem, ako čo robila, niekedy sa spýtam sestry, či sa pamätá, ale tá si väčšinu prispôsobila sebe, nie je to to, čo chcem vedieť, škoda.

Presne tak, mám šťastie mama ešte žije, tak som si mnohé jej recepty pozapisovala, ale od babky ani jeden tak iba lovím v pamäti a snažím sa niečo napodobniť, a niekedy sa poteším ak podobný recept nájdem aj tu na vareche.

Veru máš pravdu a naozaj je najhoršie to, keď už nie je sa koho opýtať :-(

presne... moja mama robi najlepsie zemiakove pyre na svete a pritom je to len mlieko, maslo, zemiaky :D a ja ho nikdy take neurobim. a takisto plnenu papriku vie uzasnu, dokonca aj moj muz ju vychvaluje a to uz je co povedat. :D ale hadam si jedneho dna aj moj syn povie, ze "mama vedela toto najlepsie uvarit". ;)

Ani ja sa už nemám koho spýtať. Moja mama robila úžasné zemiaky s cibuľou, ja ich robievam tiež, manželovi veľmi chutia, ale ja viem, že to nie je ono. Už som sa o tom rozprávala aj so sestrou, ale ani ona mi nevie poradiť.

Náš otec robieval výborné dusené nové zemiaky. Teoreticky ovládam, masť, zemiaky, soľ, kvapka vody, zakryť, postaviť na slabý oheň, do hotových pridať petržlenovú vňať. Len už nezistím, prečo tie jeho ostali krásne, hladké, vyzerali rovnako ako keď ich do kastróla vložil a moje sú strapaté, mierne popučené, ani nie je vidieť, že to boli pôvodne pekné nové krumpličky.

moja svokra -ešte žije 93rokov-piekla ťahanú štrúdľu a kysnutý tvarožník-navrch pol masla na plátky..nooo..božské jedlo..samé sa - bez kontroly -jedlo..:-)

mne sa čistý klon nepodaril nikdy..hoci-aj moje je chutné a jedlé..
asi podľa hesla je to:
u susedov / teda u druhých / všetko lepšie chutí...:-)
a moja babka parené buchty v hrnci -so spodnou sladučkou akoby smaženou kôrkou..
a moja mamka celozrnné dalamánky..
aspoň je o čom snívať a začo dakovať..

Najviac ma fascinuje to, že naše babky a mamy neboli lenivé: vstávali skoro, boli šetrné - štopkalo sa, zaváralo, veľa sa plietlo, háčkovalo a vyšívalo. Pralo sa v obyčajnej práčke, stíhali chodiť aj do roboty, obrábala sa záhrada, chovali sliepky, zajace, prasiatko, pritom sa okolo nich tmolilo aj 5-6 detí, ktorým spievali a rozprávali rozprávky. A obed vždy o 12.00 hod. na stole a nikdy nebol odfláknutý: polievka, hlavné jedlo a poobede ešte aj koláč. Polotovary nepoužívali, zelenina sa čistila a strúhala ručne a hoci nemali ani šajnu o zdravej výžive jedla sa vo veľkom množstve ako šaláty, v polievkach, v prívarkoch.

Pritom sa stihli porozprávať so susedmi, rodiny sa navzájom navštevovali, veľa sa oslavovalo, stretávali sme sa na hodoch, dožinkách, ale aj pri kopaní zemiakov, cez prázdniny a aj na Dušičky. A vždy navarené, aj niekoľko hlavných jedál, napečené koláče, zákusky.
Pritom som nevidela u babky a mojej mamy nervozitu alebo že by nejako šetrili na jedle: to čo tam patrilo - to tam aj bolo. Vždy som obdivovala aj ich pamäť: málokedy som ich videla piecť z papiera - to len zákusky náročné na presné váženie, ostatné všetko vedeli navariť a upiecť naspamäť.

Keď to porovnávam so mnou tak sa hanbím: mixér, automatická práčka, internet (www.varecha.sk), ponožky neštopkám, nepletiem, nevyšívam, nešijem, nechovám zvieratá, nespievam ...... a stále nemám čas.

@hubat á, áno, napísala si veľkú pravdu, tak to cítim i ja. Dodám len, že ak sme niečo veľmi chceli a nevychádzalo, museli sme sa sami pričiniť a veru sme sa aj pričinili. Rôzne brigády, neskôr práca navyše popri tej bežnej, šitie po nociach, vlastnoručné maľovanie bytu, dalo by sa pokračovať. To sa dnes už nenosí.

Áno, to poznám. Môj manžel to má aj presne zadelené, že najlepší segedínsky a pečené buchty sú od mojej mamy, domáce cestoviny so sladkou kapustou boli naj od babky... a podobne. A ja, aj keď tie jedlá varím ako ony, sú veľmi chutné, ale aj sama uznávam, že nie sú ako tie ich. Čo už?

Ale sú tie jedlá tiež dobré čo navaríme.. len tie spomienky nám k tomu chýbajú :):) Jedlo varené s láskou je najlepšie jedlo :):):)

Obávam sa, že vstupné suroviny už nie sú také kvalitné ako kedysi:-( Okrem toho je tu úplne bezduchá telka a okráda ľudí o čas, ktorý by mohli radšej stráviť so svojimi blízkymi, s priateľmi a susedmi... ale aj tak sem pribúda mnoho skvelých receptov a je mnoho ľudí - aj mladých - čo nestrkajú hotové jedlá do mikrovlnky:-)))

vtedy bol inakší čas ... inak sa stavali k práci , poprípade deti pomohli ,robilo sa s kludom jednoducho a zdravo - z čerstvých surovin neboly mrazáky a chladničky ..... a mäso sa jedlo iba občas....
..... mne kolko razi zavoňalo to čo robili susedia a bol by som ochotný urobiť výmenu ,ale podla mňa je to asi tým že ked to isté jedlo varým nadýcham sa výparou a už nemám takú chuť ako ked si k tomu rovnakému jedlu sadnem ked už je hotové .....

@gordonko , máš pravdu:-) pozvi na večeru suseda a na oplátku pozve on teba:-)))

Minule som robila hovädzie na sviečkovú podľa receptu od mojej mamy, volá sa "pacované nachytro" . A pri obede som bola sklamaná, v ústach som cítila tú maminu chuť, ktorá môjmu jedlu chýbala, aj keď manžel tvrdil, že je to vynikajúce. No už sa niet koho opýtať, prečo...
...veľmi milé komentáre, ja pridávam, že aj na návštevu k tete či susedom sa chodilo tak, že ste iba zaklopali a prišli. A vždy Vás pohostili aspoň kúskom chleba s maslom, ale nebola telka a "pécečka", mobily, čo kradnú čas, a zväčšujú vzdialenosti medzi ľuďmi, aj keď sedia celkom blízko pri sebe...

vdaka za reakcie - nechcela som nikoho rozlutostit /ja sa tiez uz na niektore veci nemam koho opytat/, len ma to napadlo ako tema. krasny vecer.

nikdy nanavarím tak ako moja starká, aj keď varila jednoduché jedlá, čosi pochytila, keď ako mladé dievča slúžila v divínskom kaštieli, moja mama varila fazuľovicu, ktorú poznala polovica Slovenska,(v nemenovanom autocampingu), aj keď mám jej grify nie je to ono, mojej svokre vždy chutilo, čo som navarila a upiekla, bola mojím najlepším stravníkom, vynikajúcou kuchárkou bola svokrina mama, ale naše spoločné chvíle boli veľmi krátke, môcť sa tak porozprávať o jej receptoch.

jj, toto poznám...hlavne keď môj drahý zahlási...však tak ako robila moja mamka (bohužiaľ už nie je medzi nami, ani som ju nepoznala:-( ) no a potom babo raď...

Ja mám šťastie, že varím lepšie, ako mama , lebo si dám viac záležať. Akurát kysnutý koláč sa mi až tak nepodarí, ktovie, prečo. Svokra zas varí všetko na jeden spôsob - slané, mastné a s paprikou. Ale nikdy neurobím také kyslé zemiaky, ako moja prateta, a taký grenadír, sused. Ani keď sa poskladám.
Aké to boli krásne časy, keď sme behali v nedeľu po schodoch s tanierikami a vymieňali si, čo sme dnes upiekli. Potom sme mali v kredenci kopu nepatričných dezertných tanierikov. Pred koncom roku sme ich so sestrou vzali a zvonili od dverí k dverám a vymieňali za tie naše.

@sovka , tie zemiaky sú jedna z vecí, ktoré som sa naučila od svojej mamky(aj keď so mnou nemala veľa trpezlivosti). Musíš ich poriadne poutierať a dať do horúcej masti, nesoliť a petržlenovú vňať môžeš dať hneď. Zakryješ a "hrkáš", neodokrývať aspoň 5-7-minút. Dávam približne rovnako veľké zemiaky(asi ako orech),nakoniec posolím. Zaručene budú krásne,dookola opečené a super chutné. Preto ich my doma voláme HRKANÉ KRUMPLE. Tvoje recepty rada skúšam a zatiaľ sa mi všetky podarili. Ďakujem!!!!!!

sorry toto bolo pre @sovka62

Aj ja sa pridám do diskuzie,ozaj naše mamy vedeli uvariť z ničoho,v nedeľu sme museli pomôsť aj my,ale pochválim samu seba:-D,stíhla som deti,robotu,záhradku,aj sme chovali,muž na týždňovkách,dnes sa jedujem na svoje deti,nemajú čas a domácnosť samá technika.Na čo budú spomínať ich deti?