Vy , ktorí sa pamätáte , preneste sa do obdobia normalizácie a socialistickej demagógie vtedajšej doby a vy , ktorí ste túto dobu nezažili , ticho záviďte . Kto nebol komunista a chcel mať aspoň z časti prijateľný tzv. kádrový posudok , ktorý výrazne ovplyvňoval aj jeho prémie alebo osobné ohodnotenie , a tým pádom aj životnú úroveň , tak neváhal a bol členom ZČSSP (Zväzu československo-sovietskeho priateľstva) . Aj ja . A pretože sa na našom stredisku celoročne , okrem jednej schôdze , kde sme dostali obloženú žemľu , kávu a pohár Salvatórky (minerálna voda) , nevykazovala žiadna činnosť , dostal náš predseda pokarhanie až z Prahy (tam sme mali Generálne riaditeľstvo) a príkaz , že má na mesiac Československo-Sovietského priateľstva zorganizovať pre členov súťaž : „Čo vieš o ZSSR“ . Na xeroxovej , liehovej kopirke rozmnožil otázky a pridal aj hárok so správnymi odpoveďami kde stačilo napísať už len svoje meno . Nakúpil ceny , zvolal mimoriadnu schôdzu a formou losovania z krabice od pracovnej obuvi určil víťazov . Čo bola prvá cena nepamätám , ale ja som získal na drevenej preglejke z farebných , nalepených dýh , obraz Leninovej tváre . Asi 30x20cm rozmer mal a putoval rovno do spodného šuflika môjho pracovného stola .
A teraz to gastronómicke ! Po čase som ho , ten obraz , začal používať ako lopárik . Leninom na stolnú dosku a tou hladkou stranou nahor . Krájal som si na ňom slaninku , cibuľu , klobásky uhorky a rôzne dobroty čo mi robotníci z dedín znášali ako prejav , že majú radi svojho šéfa . Lenže všetko má svoj koniec . Nie , Lenin sa nerozpadol . Na exkurziu prišiel Generálny riaditeľ z Prahy so súdruhmi zo spriateľeného závodu v ZSSR .Pochodili po závode a zastavil sa aj v mojej kancelárii . A práve v čase , keď som umýval lopárik značky „Lenin“ v umývadle a zabudol ho odložiť tam kam patril, do spodného šuflíka .
Záver bude krátky a rýchly . Cenu mi zhabali , o týždeň som bol vylúčený zo ZČSSP , moja fotografia bola odstranena z tabule „Vzorní pracovníci“ vo vestibule administratívnej budovy a nezobrali ma na , ROH organizovaný , výlet do Drážďanskej galérie , kde vraj v autobuse už po piatich kilometroch za Prešovom bolo počuť štrngot prázdnych fliaš od alkoholu , to znamená , že ak o seba štrngali , museli byť najmenej dva !! . Ale zabudli na jedno . Rok predtým som túto „súťaž“ vyhral a prvú cenu , sadrovú bustu V . I . Lenina mám doma dodnes .
Nechcem týmto príspevkom nikoho uraziť . Bola taká doba . A spomienky sa nemajú nechávať pre seba ale treba sa s nimi deliť , zvlášť keď sú veselé !!!
tak-ja mám dvoch Vladimírov doma..a nech to tak je nadlho... /myslím na toho jedného../ :-)
ked narazite v pivnici na skleneny pamatnicek SNP a podobne :-)
je fajn, ked si ludia pamataju hlavne to dobre a prijemne, co im zivot prinesie :-)
"Aha, deti, pozrite sa na ten strom, kto vie, ako sa ten strom volá?"
" To je , to je.............. to je jedlička..."
" Výborne, Marienka, a tu kvitne kvetinka, kto vie, ako sa volá?"
" To je margarétka..."
" Ste šikovné, je to margarétka.."
Ako tak idú cestičkou, zrazu súdružka učiteľka v tráve zazrie veveričku, meravo leží na zemi, bez života...
"Aha, pozrite sa deti, aké smutné, to zvieratko už nežije... kto by mi vedel povedať, aké to bolo zvieratko?"
Deti zmĺknu, obzerajú si chlpaté čudo, a nevedia, iba hádajú a neuhádnu.
"Ale deti, no tak, snažte sa, spomeňte si, veď sme sa o tom v škole učili a nejedenkrát..."
V tom malý Dežko pristúpi k tomu malému nehybnému čudu, jemne do toho kopne a povie:" No........... Lenin to neni..."
www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=VU4...
je to niečo o tigroch?môj muž loví v pamäti..veselohra..??
@arasidka - pruhovaná plavba, človek obojživelník, v krajine krivých zrkadiel, atď, atď, to boli super filmy, na ktoré sme chodievali z "družiny" pred tými 50-mi rokmi alebo neskôr za 50 hal. do kina Nivy. a čuduj sa svet, Pruhovanú plavbu a Človeka obojživelníka som videla pred pár rokmi (2 či 3 !!! ) v telke, len už neviem, čo to bola za stanica ani v akej reči to išlo, lebo angličtina/ruština/nemčina/maďarčina, mne je to jedno, som prešporáčka zo starej prešporáckej rodiny, u nás sa hovorilo ako na babylonskej veži, len s tým rozdielom, že sme si rozumeli. :-))
čo sa týka ruských vojnových filmov, ja ich mám rada. je jasné, že boli čiastočne poplatné dobe a ruský hrdina musel zvíťaziť, ale ... no, to je jedno, ja som tie filmy mala a doteraz mám rada. ale čo ma dostalo a vždy, keď mám možnosť ho vidieť som z toho namäkko je film Otec vojaka. pozná to niekto? otec, starý gruzínsky sedliak sa pridá k armáde, aby v nej hľadal svojho nezvestného syna. a jeho pohľad na celé to vojnové šialenstvo je taký ako on - jednoduchý. nechápe, prečo sa deje to, čo sa deje. a celú vojnu považuje za bláznovstvo - v čom má, ostatne, pravdu. no vidíš a zas som namäkko. :-))
@arooo , svoje dojmy z osláv VOSR som plasticky opísala v zážitku "O ceste do ZSSR", či tak akosi sa to volá. snažila som sa vás pobaviť. či sa mi to podarilo, bůh suď. :-))
"mikuláš je starý pán, čo prichádza medzi nás. s rozosmiatou tvárou, s nošou plnou darov." a už mi konečne daj tie cukríky, nech si môžem sadnúť, lebo tu stojím ako cibazól a bolia ma nohy. to, prosím, boli najväčší škôlkari na návšteve na mikuláša u nás v robote. na verejnosti dieťa nerozdrapíš ako žabu, to jediné ju zachránilo. a kolegovia sa mali pol roka na čom baviť. :-))
lízlo - nelízlo, ako som napísala hore, doba bola, aká bola. ja spomínam ako som v zime podupkávala vo fronte na exotické mandarínky, ty budeš spomínať na niečo i né. ale hoci sa teraz na tom bavím, priznám sa, že keby sa mali zhmotniť všetky slová, ktoré som v tej fronte pospomínala, tak to pred tým zelovocom dodnes vyzerá ako v ordinácii u gynekológa. :-))
Apropo: A ešte niečo - jabĺčka v sezóne za cenu 2,49 euro za kilo?
To je už odvaha, jednak dať takú cenu a na druhej strane kúpiť si pre celú rodinu cca 7 - 8 jabĺk, aby sa každému ušli aspoň dve, a zaplatiť za to skoro 5 euro!!!!!!! Prepáčte tí, ktorým sa to zdá normálne, pretože mne nie.
len s tou gyn. ordináciou som to myslela tak, že keby sa zhmotnili všetky nadávky, ktoré som niekedy v tej fronte povedala, tak tam dodnes pred obchodom krúžia samé pohlavné orgány, sexuálne praacovníčky a iné hlbokomyseľné slová. proste - nadávala som jak ten pes. :-)))
ty dáš tému...a potom sa vôbec nevyjadruješ k "temu"...!!!!
kde si..??
Mne sa zdá že my sme boli bezstarostnejší, nemali sme dnešné existenčné problémy, dokázali sme družne žiť. Keďže nás Zákonník práce chránil ako zvery v zoologickej záhrade, šéf nám bez nášho súhlasu a adekvátneho zaplatenia nemohol len tak mírnix-dírnix prikázať prácu nadčas tak sme sa ledva vedeli dočkať konca pracovnej doby a chodili sme sa zabávať za lístky ktoré nám násilím vnútilo ROH alebo SZM - t.j. zadarmo. Robila som blízko Novej scény, ktorá bola zasa blízko krčmy na Vysokej kde po skončení predstavenia sa zastavili aj herci. Mám pekné spomienky na p. Ivana Krajíčka, tak nás boleli bruchá čo súkal jeden vtip za druhým, naučil nás neslušné odrhovačky, dokonca nám ich aj nahral na pásku. Na Mesiac ZČSSP si spomínam tiež s láskou, lebo sme mali patronát nad hrobmi so sovietskymi vojakmi a tak si viete predstaviť keď sme chodili v októbri v tme hrabať lístie na cintorín. A ten cintorín bol - vedľa Mamuta ..... Inak keďže sme boli babský kolektív, tak aby sme sa nebáli nahovorili sme predsedu SZM, aby sme nadviazali družbu s policajtmi. Potom sme sa už cítili v bezpečí ......
Pamätáte sovietsky film: ..... a rána sú tu tiché? Videla som ho povinne iba raz ale zostal mi navždy v pamäti. Bol krásny a až teraz s odstupom času si uvedomujem čo dokázali sovietski ľudia v II. svetovej vojne.
dnes sú modne filmy z inej strany zeme...často mnou otriaslo zlo..násilie..a tak už temer telku nepozerám..kino u nás skončilo-zrušené pre "nenávštevnosť"...
ale iné som chcela. neblázni, dievča, vedľa Mamuta bol a stále je Ondrejský cintorín a na tom žiadne hroby sovietskych vojakov nie sú. ani jakživ neboli. vy ste tam chodili aby ste si mohli spraviť čiarku za hrabanie lístia okolo hrobov - akýchkoľvek, spoliehajúc sa na to, že ich obyvatelia vás nezradia, trikrát hrabi-hrab a poďho na pifčo do Mamuta, priznaj dobrovoľne! v tom prípade súhlasím a chápem. :-)) takže s pravdou von - zmeň cintorín alebo krčmu. :-))