Lopárik .

stefanm - fotkastefanm, 18. septembra 2013
Blíži sa október a ani neviem prečo vo mne vzplanula spomienka , ktorá sa síce len okrajovo dotýka gastronómie a všimnite si , že v doporučení pri časti „Zážitky o jedle“ na tejto stránke , je v poslednej vete zaujímavo formulované upozornenie , že , citujem : „Jednoducho mali by hodiť na Varechu :)“ . Tak dúfam , že tento môj zážitok „hodí“ na Varechu a pobaví !
Vy , ktorí sa pamätáte , preneste sa do obdobia normalizácie a socialistickej demagógie vtedajšej doby a vy , ktorí ste túto dobu nezažili , ticho záviďte . Kto nebol komunista a chcel mať aspoň z časti prijateľný tzv. kádrový posudok , ktorý výrazne ovplyvňoval aj jeho prémie alebo osobné ohodnotenie , a tým pádom aj životnú úroveň , tak neváhal a bol členom ZČSSP (Zväzu československo-sovietskeho priateľstva) . Aj ja . A pretože sa na našom stredisku celoročne , okrem jednej schôdze , kde sme dostali obloženú žemľu , kávu a pohár Salvatórky (minerálna voda) , nevykazovala žiadna činnosť , dostal náš predseda pokarhanie až z Prahy (tam sme mali Generálne riaditeľstvo) a príkaz , že má na mesiac Československo-Sovietského priateľstva zorganizovať pre členov súťaž : „Čo vieš o ZSSR“ . Na xeroxovej , liehovej kopirke rozmnožil otázky a pridal aj hárok so správnymi odpoveďami kde stačilo napísať už len svoje meno . Nakúpil ceny , zvolal mimoriadnu schôdzu a formou losovania z krabice od pracovnej obuvi určil víťazov . Čo bola prvá cena nepamätám , ale ja som získal na drevenej preglejke z farebných , nalepených dýh , obraz Leninovej tváre . Asi 30x20cm rozmer mal a putoval rovno do spodného šuflika môjho pracovného stola .
A teraz to gastronómicke ! Po čase som ho , ten obraz , začal používať ako lopárik . Leninom na stolnú dosku a tou hladkou stranou nahor . Krájal som si na ňom slaninku , cibuľu , klobásky uhorky a rôzne dobroty čo mi robotníci z dedín znášali ako prejav , že majú radi svojho šéfa . Lenže všetko má svoj koniec . Nie , Lenin sa nerozpadol . Na exkurziu prišiel Generálny riaditeľ z Prahy so súdruhmi zo spriateľeného závodu v ZSSR .Pochodili po závode a zastavil sa aj v mojej kancelárii . A práve v čase , keď som umýval lopárik značky „Lenin“ v umývadle a zabudol ho odložiť tam kam patril, do spodného šuflíka .
Záver bude krátky a rýchly . Cenu mi zhabali , o týždeň som bol vylúčený zo ZČSSP , moja fotografia bola odstranena z tabule „Vzorní pracovníci“ vo vestibule administratívnej budovy a nezobrali ma na , ROH organizovaný , výlet do Drážďanskej galérie , kde vraj v autobuse už po piatich kilometroch za Prešovom bolo počuť štrngot prázdnych fliaš od alkoholu , to znamená , že ak o seba štrngali , museli byť najmenej dva !! . Ale zabudli na jedno . Rok predtým som túto „súťaž“ vyhral a prvú cenu , sadrovú bustu V . I . Lenina mám doma dodnes .
Nechcem týmto príspevkom nikoho uraziť . Bola taká doba . A spomienky sa nemajú nechávať pre seba ale treba sa s nimi deliť , zvlášť keď sú veselé !!!
@zareaguj


Diskusia k článku

stefanm
Zatiaľ je v pivnici . Stráži zaváraniny . Nevyhodím ho predsa . Čo ak?......


radost
i my máme také malé "ťažítko" s touto tvárou..ja s tým problém nemám..na zlé zabúdam-a spomínam na dobré...a tak je to dobre..ved-bolo nám dobre..!!..no nie..??
tak-ja mám dvoch Vladimírov doma..a nech to tak je nadlho... /myslím na toho jedného../ :-)
smejkad
mna to stretlo uz len okrajovo, ako dieta a adolescent som to az tak nevnimala , ale nieco v cloveku predsa len ostava :-)
ked narazite v pivnici na skleneny pamatnicek SNP a podobne :-)
je fajn, ked si ludia pamataju hlavne to dobre a prijemne, co im zivot prinesie :-)
rea1
doba bola, aká bola. nie všetko bolo zlé, nie všetko bolo hlúpe a keď človek stál frontu na hjzelpapier (banány, bravčové stehno, doplň dle ctěné libosti), aspoň sa podozvedal rôzne novinky a aj čo - to o svojich susedoch. hodnotné dary ako froté uterák či sada riadových utierok na MDŽ, povinná návšteva sovietskeho filmu počas mesiaca SČSP (mesiac sovietsko-československého priateľstva), po ktorej sme sa išli v rámci utuženia kolektívu pekne hromadne ožrať do najbližšej krčmy, neuveriteľne spôsobné a nudné vianočné posedenia "pod joločkoj" pri čaji a samovare (ten som vláčila do roboty ja, pretože 1. mali sme ho, lebo muž ho dostal ešte za slobodna od nejakej frajerky, 2. bývala som na konci ulice od roboty a 3. aj ja som chcela mať vianočné a koncoročné odmeny, čo vzhľadom na viedenskú omamu a z obchodníckej rodiny pochádzajúceho opapu bol niekedy problém), ktoré sa aj tak vždy zvrhli na tradičnú slovenskú slopanicozábavu ... každý si potreboval dajako zaslúžiť a niekde odsedieť tú nádej na odmeny. 15.10.1989 som nastúpila do nového zamestnania a hneď po vstupe do ROH som začala naháňať príslušnú kolegyňu s tým, že ja chcem vstúpiť do ZČSSP. :-) bola to odomňa skôr len taká póza, veď situácia už bola neudržateľná, ale okamžite ma poznal celý podnik. a odznak s Leninom mám odložený dodnes. len tak, prečo nie.
arasidka
Súdružka učiteľka vzala na prechádzku do parku svoju triedu.
"Aha, deti, pozrite sa na ten strom, kto vie, ako sa ten strom volá?"
" To je , to je.............. to je jedlička..."
" Výborne, Marienka, a tu kvitne kvetinka, kto vie, ako sa volá?"
" To je margarétka..."
" Ste šikovné, je to margarétka.."
Ako tak idú cestičkou, zrazu súdružka učiteľka v tráve zazrie veveričku, meravo leží na zemi, bez života...
"Aha, pozrite sa deti, aké smutné, to zvieratko už nežije... kto by mi vedel povedať, aké to bolo zvieratko?"
Deti zmĺknu, obzerajú si chlpaté čudo, a nevedia, iba hádajú a neuhádnu.
"Ale deti, no tak, snažte sa, spomeňte si, veď sme sa o tom v škole učili a nejedenkrát..."
V tom malý Dežko pristúpi k tomu malému nehybnému čudu, jemne do toho kopne a povie:" No........... Lenin to neni..."
jakamaka
rea1 - Tými ruskými filmami si mi pripomenula príhodu, keď sme chceli s kamoškou ísť raz na akýsi vraj perfektný film... prišli sme do kina, a sa nám akosi zdalo divné, že na to, že to mal byť akýsi trhák, tak bolo nejako prázdno okolo kina /to bolo asi v roku 81 alebo 82/... ale napriek tomu sme si na poslednú chvíľu kúpili lístky. A keďže sme už aj trošička meškali, tak sme nespozorovali zmenu.. že miesto toho pôvodného filmu dávali akúsi ruskú kravinu.. no v kine nás bolo snád 5 aj s uvádzačkou.. a my sme to tam doslova pretrpeli.. potom sme si s kamoškou vraveli, že sa nesmieme nikomu priznať, nech sa z nás nerehocú, že ideme na ruský nezáživný film aj s titulkami :):):):) Na ten pôvodný film sme šli až ale o 2 mesiace neskôr, keď už nebol ten "slávny mesiac priateľstva" a veru odvtedy sme si aj viackrát riadne pozreli, čo dávajú :):):):):)
hannah22
paráda , aspoň je na čo spomínat... tiež sme mali podobný kolektív aj podobných akcií vyše hlavy, a ja si dodnes s úlevou spomeniem na to, že 1.mája nemusím do sprievodu a potom v jeseni na lampionový sprievod s detmi... a o BSP ani nehovorím... boli aj pekné výlety , na tie s manželom spomíname, kto sa ako vedel dorazit .... ale Lenina mi nikdy nedali , aj ked sme vždy všetci sútažili o dušu spasenú, iba stolček zvaný hokerlík za skákanie vo vreci a podobné blbiny... ale je na čo spomínat.... :))
rea1
@jakamaka , ja som mala s ruským filmom opačný zážitok. s kamarátmi sme CHCELI vidieť jeden konkrétny ruský film, ktorý išiel v kine. v podstate sme niečo tvrdili dvaja proti dvom, nemohli sme sa dohodnúť, tak sme sa stavili, kto má pravdu. a keďže v stávke bolo 10 pív pre víťazov, ten film sme jednoducho vidieť MUSELI. ale v tých časoch sa premietalo len ak bolo v hľadisku minimálne 5 divákov. uvádzačka na film kašľala a keď vážne hrozilo, že sa predstavenie konať nebude, hrdinsky sme zakúpili 10 lístkov, sadli sme si štyria doprostred hľadiska a zhnusený personál premietať musel, lebo sme rozzúrene mávali desiatimi lístkami. kto mal pravdu sa už nepamätám, len sa pamätám, že výhru sme skonzumovali v blahoslavenej pamätnej krčme zvanej Fajka, zadymenej, zapľuvanej a dodnes medzi staršími bratislavčanmi nostalgicky spomínanej. :-))
radost
lampionový sprievod?u nás dvakrát v roku-moji ,dnes dospelí ,synovia spomínajú v dobrom...dokonca aj prvomájové účasti si chvália-ak bolo dobré počasie-navyvádzali sa..ako decká sa celkom tešili../pripomínajú im dnešné jarmoky-bo aj vtedy to boli oslavy..cukrová vata..zmrzlina..stánky../ no my-dospelí-to už bola iná "káva"=povinnosť...
alex37
@stefanm , dobre som sa pobavila, ďakujem za príspevok, až takto som to nezažila, len viacmenej okrajovo, takže sme sa zúčastňovali /povinne/ súťaží v recitácii ruskej prózy a poézie, ale zase dodnes sa dohovorím slušne po rusky a dokonca som to aj využila :-) všetko zlé je na niečo dobré.
amelie
@jakamaka , ja si spomínam, ako sme pred Pohraničníkom (bolo to kino na Poštovej vedľa Milosrdných) stáli dlhý rad na Moskva slzám neverí. Neviem, či si na ten film spomínate, ale odhliadnuc od povinných blbostí to bol príbeh plný ľudskosti. A Mesiac ČSSP bol horor, ako dnes celoročné vysielanie na "slovenských" tv- kanáloch...
jakamaka
@amelie , musím to poopraviť, myslím, že neboli všetky ruské filmy úplne zlé alebo nezáživné...ale na ten čo sme s kamoškou vtedy šli, tak to bola nejaká blbosť :):):) Ale to sme si zavinili samy, že sme si to neoverili, na čo vlastne ideme /a ešte s titulkami/ :):):):)Tiež som nedávno videla reprízu ruského filmu z nejakých 70 rokov.. a ten film vo mne ešte dlho rezonoval.. takže netvrdím, že všetky filmy boli úplne zlé.. :):):):) Nuž ale teraz mám predsa o nejakých 35 rokov viacej, tak už človek určité veci vidí niekedy aj inak ako vtedy :):):):):)
arasidka
A teraz sa vás pýtam, kto z Vás si pamätá Pruhovanú plavbu? Na ten film som chodila trikrát za sebou, keď to dávali v našom Kine Zora, no a bolo to takých 50 rokov dozadu.
amelie
skleróza... manžel vraví, že Pohraničník bol tam, kde je teraz Ministerstvo kultúry a nejako si nevieme spomenúť, ako sa volalo kino na Poštovej:-( @jakamaka , jasné, že nie všetky sovietske filmy boli nanič, ale ako naschvál ich v MČSSP nedávali. K vojnovým - akejkoľvek proveniencie - filmom mám celoživotný odpor.
arasidka
@radost , áno - loď a na nej tigry, natočené to bolo v r. 1961, aj šimpanz tam bol, ten narobil najviac srandy.
aroooo
V tejto súvislosti ma napadol vtip z toho obdobia: Hlásenie obecného rozhlasu: Oznamujeme všetkým občanom, že dnes večer v miestnom kine sa bude premietať americký film Dala baba vojakovi. O pol hodinu znovu miestny rozhlas: Oprava predošlého hlásenia: nebude sa premietať americký film, ale sovietsky a aj názov nie je Dala baba vojakovi, ale Balada o vojakovi..... A okrem tých mesiacov ZČSSP si iste spomínate aj na oslavy VOSR, mne utkvela v pamäti jedna z posledných, keď ako študenti nadstavby v Nitre sme museli ísť povinne na námestie, bola veľká zima, tak sme zdrhli /veď kto nás nájde v tom množstve ľudí a tmy/ do neďalekej Furmanskej vinárni, kde sa zišla vynikajúca partia podobne oslavujúcich a veru sme oslavovali, kým nás na záverečnú nevyhodili.... horšie to bolo ale ráno vstávať a ísť do školy, kde sa normálne skúšalo, no prežili sme a zážitok zostáva...
rea1
@amelie , na poštovej ulici bolo kino Praha (tam sme chodievali blicovať, lebo prvé predstavenie sa začínalo o 11,00 h., stačilo zdrhnúť cez veľkú prestávku. až kým na to profáci neprišli a nechodili nás tam loviť), Pohraničník bol v bývalej budove Tatra banky, teraz Min.Kult.
@arasidka - pruhovaná plavba, človek obojživelník, v krajine krivých zrkadiel, atď, atď, to boli super filmy, na ktoré sme chodievali z "družiny" pred tými 50-mi rokmi alebo neskôr za 50 hal. do kina Nivy. a čuduj sa svet, Pruhovanú plavbu a Človeka obojživelníka som videla pred pár rokmi (2 či 3 !!! ) v telke, len už neviem, čo to bola za stanica ani v akej reči to išlo, lebo angličtina/ruština/nemčina/maďarčina, mne je to jedno, som prešporáčka zo starej prešporáckej rodiny, u nás sa hovorilo ako na babylonskej veži, len s tým rozdielom, že sme si rozumeli. :-))
čo sa týka ruských vojnových filmov, ja ich mám rada. je jasné, že boli čiastočne poplatné dobe a ruský hrdina musel zvíťaziť, ale ... no, to je jedno, ja som tie filmy mala a doteraz mám rada. ale čo ma dostalo a vždy, keď mám možnosť ho vidieť som z toho namäkko je film Otec vojaka. pozná to niekto? otec, starý gruzínsky sedliak sa pridá k armáde, aby v nej hľadal svojho nezvestného syna. a jeho pohľad na celé to vojnové šialenstvo je taký ako on - jednoduchý. nechápe, prečo sa deje to, čo sa deje. a celú vojnu považuje za bláznovstvo - v čom má, ostatne, pravdu. no vidíš a zas som namäkko. :-))
@arooo , svoje dojmy z osláv VOSR som plasticky opísala v zážitku "O ceste do ZSSR", či tak akosi sa to volá. snažila som sa vás pobaviť. či sa mi to podarilo, bůh suď. :-))
martina0812
Ajaj, mňa toto všetko ani nelízlo - na základnú školu som nastupovala v roku 1990, takže pre mňa jedinou zmenou bola zmena z : česť práci, súdružka učiteľka na: dobrý deň, pani učiteľka. :-) Ale šéfka dodnes spomína, ako mali firemného Mikuláša a Mikuláš klasicky - vraj, povedz básničku, dostaneš darček. Šéfkin syn zarecitoval na plné ústa Listy z Moskvy. :-)))
rea1
@martinka , no a čo. ešte mohol zaspievať Podmoskovské večery. moja dcéra zareagovala na vydierajúceho mikuláša takto:
"mikuláš je starý pán, čo prichádza medzi nás. s rozosmiatou tvárou, s nošou plnou darov." a už mi konečne daj tie cukríky, nech si môžem sadnúť, lebo tu stojím ako cibazól a bolia ma nohy. to, prosím, boli najväčší škôlkari na návšteve na mikuláša u nás v robote. na verejnosti dieťa nerozdrapíš ako žabu, to jediné ju zachránilo. a kolegovia sa mali pol roka na čom baviť. :-))
lízlo - nelízlo, ako som napísala hore, doba bola, aká bola. ja spomínam ako som v zime podupkávala vo fronte na exotické mandarínky, ty budeš spomínať na niečo i né. ale hoci sa teraz na tom bavím, priznám sa, že keby sa mali zhmotniť všetky slová, ktoré som v tej fronte pospomínala, tak to pred tým zelovocom dodnes vyzerá ako v ordinácii u gynekológa. :-))
arasidka
:))) @rea ," ... tak to pred tým zelovocom dodnes vyzerá ako v ordinácii u gynekológa..." ....... a keby len u neho, všade, kde prídeš doktorom a na vyšetrenia, iba s tým rozdielom, že keď si zaplatíš cca 10 eury, keď nie viac, nemusíš čakať, len preplávaš pomedzi tých, čo čakajú v rade :) A preto rada spomínam na tie mandarinky a pomaranče, a prečo? Už si ani neviem predstaviť, aké mi boli vzácne, ako mi chutili, aký to bol krásny zážitok! Dnes chodím okolo nich bez povšimnutia, ozaj musí byť, keď si ich kúpim, že som na ne dostala chuť. Tak nám všetkým zovšedneli a povedzme si úprimne - nejedenkrát nás sklamú svojou "nechutnou chuťou".
Apropo: A ešte niečo - jabĺčka v sezóne za cenu 2,49 euro za kilo?
To je už odvaha, jednak dať takú cenu a na druhej strane kúpiť si pre celú rodinu cca 7 - 8 jabĺk, aby sa každému ušli aspoň dve, a zaplatiť za to skoro 5 euro!!!!!!! Prepáčte tí, ktorým sa to zdá normálne, pretože mne nie.
rea1
@arasidka , s tým, čo si napísala, súhlasím. áno, máš pravdu. a spomínam si, ako mi mama hovorila, že v prvej triede (1961) na rodičku im naša pani učiteľka hovorila, aby nedávali deťom na desiatu banány, lebo "mnohí rodičia si to nemôžu dovoliť a deti si potom závidia". pomaly ako teraz, no ďakujem pekne.
len s tou gyn. ordináciou som to myslela tak, že keby sa zhmotnili všetky nadávky, ktoré som niekedy v tej fronte povedala, tak tam dodnes pred obchodom krúžia samé pohlavné orgány, sexuálne praacovníčky a iné hlbokomyseľné slová. proste - nadávala som jak ten pes. :-)))
arasidka
@amelie - no, mala som v sebe trochu tej divokej krvi, ale o skrotenie sa vždy postarala mama, a tá to vedela. Nikdy som sa nebila, vždy som pokladala za rozumnejšie vyhnúť sa nedorozumeniu , aj keď som si vedela svoje povedať, ale bitiek som sa bála vždy, a to vo mne zostalo dodnes. Ak mi ktokoľvek krivdil, a mohol to byť aj učiteľ, vždy som sa obhajovala tvrdošijne, ale s rešpektom.
radost
@stefanm
ty dáš tému...a potom sa vôbec nevyjadruješ k "temu"...!!!!
kde si..??
jozka2
boli to tazke casy,ale dnes nie su?Nemali sme kopu penazi,ale stale bolo tolko aby sme mohli oslavovat,boli sme k sebe lepsi,nemali sme si co zavidiet,aj vtedy boli povolani a vyvoleni-aj dnes su.
rea1
@jozka , len s jedným jediným s tebou nemôžem súhlasiť. sú ľudia, sú, boli a budú, ktorí vždy majú čo závidieť. mala som kolegyňu, ktorá mi závidela ešte aj to, že moje deti boli vychované a jej nie! a to už čo je za blbosť. bola schopná povedať "ty môžeš ísť so svojimi deťmi do reštaurácie, lebo sa vedia správať. tie moje prasce by mi len hanbu robili"! sú ľudia, ktorí - ako ja zvyknem hovoriť - ti dokážu závidieť aj to, že to, čo ty ráno necháš v toaletnej mise je krajšie vykrúžené, ako to ich. a takých ľudí sa žiadna spoločnosť nedokáže zbaviť. závisť je strašná choroba.
hubata
@rea1 - tvoje komentáre sú jednoducho neodolateľné!

Mne sa zdá že my sme boli bezstarostnejší, nemali sme dnešné existenčné problémy, dokázali sme družne žiť. Keďže nás Zákonník práce chránil ako zvery v zoologickej záhrade, šéf nám bez nášho súhlasu a adekvátneho zaplatenia nemohol len tak mírnix-dírnix prikázať prácu nadčas tak sme sa ledva vedeli dočkať konca pracovnej doby a chodili sme sa zabávať za lístky ktoré nám násilím vnútilo ROH alebo SZM - t.j. zadarmo. Robila som blízko Novej scény, ktorá bola zasa blízko krčmy na Vysokej kde po skončení predstavenia sa zastavili aj herci. Mám pekné spomienky na p. Ivana Krajíčka, tak nás boleli bruchá čo súkal jeden vtip za druhým, naučil nás neslušné odrhovačky, dokonca nám ich aj nahral na pásku. Na Mesiac ZČSSP si spomínam tiež s láskou, lebo sme mali patronát nad hrobmi so sovietskymi vojakmi a tak si viete predstaviť keď sme chodili v októbri v tme hrabať lístie na cintorín. A ten cintorín bol - vedľa Mamuta ..... Inak keďže sme boli babský kolektív, tak aby sme sa nebáli nahovorili sme predsedu SZM, aby sme nadviazali družbu s policajtmi. Potom sme sa už cítili v bezpečí ......
Pamätáte sovietsky film: ..... a rána sú tu tiché? Videla som ho povinne iba raz ale zostal mi navždy v pamäti. Bol krásny a až teraz s odstupom času si uvedomujem čo dokázali sovietski ľudia v II. svetovej vojne.
marianne
@hubata Ty vies aj vytocit sice,ale teraz nemyslim to v zlom,nemas chybu niekedy..:-)))))))))) Nikto.ale nikto nevie piet take ody na komancov ako Ty:-))))) mne to nevadi,zaspominam aj ja,... som sa schuti zasmiala....Ked sme pri tych ruskych filmoch mne utkvel v pamati film a aj sa mi pacil Moskva slzam neveri,doteraz si ho pamatam,odvtedy som ho nikde nevidela,bol pekny...Ale raz som bola v kine na ruskej kriminalke uz neviem nazov,ale to bolo utrpenie Bozie:-)))) vysetrovali 3 hodiny a ked skoncili,nevedela som kto je vrah.....:-)))))) teraz neviem,kde bola chyba,asi som zaspala:-)))
marianne
aha, uz viem: Vrazda v priechodnej ulici,to bol najvacsi napinak na svete:-)))
alena45
A rána sú tu tiché - hej, spomínam si, ale už len na ten názov. Keď som mala asi 15, boli sme v kine, dávali Sviatok pečených zemiakov. Krásny, prekrásny film.
kecemis
A viete, ze som si pred par dnami spomenul na film ..a rana su tu tiche. Ani neviem preco, mozno preto, ze tu bolo tiche rano. A poznate film Obcan X (Citizen X). Komedia pre tych co to nezazili a komedia cez slzy pre tych co to zazili.
radost
mnohé sovietske filmy-najmä tie vojnové vyzdvihovali silu..silu ľudského ducha..často veľmi otriasli mojím pokojom...nezabudnuteľné..aj ten=..a rána sú tu tiché...
dnes sú modne filmy z inej strany zeme...často mnou otriaslo zlo..násilie..a tak už temer telku nepozerám..kino u nás skončilo-zrušené pre "nenávštevnosť"...
mariamka
nahodou "Baba dala vojakovi" pardon "Balada o vojakovi" je velmi pekny film, mame ich doma niekolko tych vojnovych, manzel je maniak :) tak obcas nas chyti taka nostalgia.. Ale pre mna "najhorsi" v zmysle najemotivnejsi a najbrutalnejsi bol urcite "Chod a pozeraj sa".. ten uz radsej nechcem vidiet.. to radsej Merejseva :)
rea1
@hubata , ďakujem. ja som celá taká neodolateľná. a čím staršia, tým neodolateľnejšia. kto to už so mnou má vydržať.
ale iné som chcela. neblázni, dievča, vedľa Mamuta bol a stále je Ondrejský cintorín a na tom žiadne hroby sovietskych vojakov nie sú. ani jakživ neboli. vy ste tam chodili aby ste si mohli spraviť čiarku za hrabanie lístia okolo hrobov - akýchkoľvek, spoliehajúc sa na to, že ich obyvatelia vás nezradia, trikrát hrabi-hrab a poďho na pifčo do Mamuta, priznaj dobrovoľne! v tom prípade súhlasím a chápem. :-)) takže s pravdou von - zmeň cintorín alebo krčmu. :-))
hubata
@rea1 : máš pravdu, bol to Ondrejský, Mamut, ale neboli to sovieti, ale asi nejakí naši národovci ....... Pohľadám nejakého policajta aby som sa nebála a pôjdem mrknúť čo sme to tam vtedy vyhrabali ....



 



TOPlist