Jar je už za dverami

Jééžišmárja Arasidka, veď som sa ešte finančne nespamätala z Vianoc a ty už o Veľkej noci tuto ...... A čo aj mamička ti pomáha leštiť?

Nie, mama nikdy nevedela kresliť, dokonca keď k nám chodievali mamine zákazníčky a chceli ušiť šaty tak a hentak, tak mama povedala: Ber papier, ceruzku a nakresli to .Ona je môj dodávateľ výdušiek, celý rok sa snaží zachrániť každú škarupinku pre mňa a je moja veľká faninka. Keď kralsice rozložím na stôl, priloží si lupu a prezerá si ich. To vieš, na jedno očko oslepla a to druhé je už tiež slabé, ale to jej nebráni upliesť čokoľvek, čo si začne. Doma má asi 5 diek, ktoré uplietla z vlny, minulý týždeň sme jednu z nich podšívali peknou dekou, aby bola "šmrncovnejšia a teplejšia". Predstav si, že na okrúhlych ihliciach uplietla deku o rozmeroch 130 x 180 cm!!! V jednom kuse! A keď je u mňa, tak v mojej izbe buď spolu vyšívame / ona richelieu/ a ja maľujem ihlou, alebo maľujem kraslice. Vtedy zabudne na všetko, čo ju bolí .

Aj ja sa teším, že už prichádza, aj keď pre kraslice to určite nebude. Kreslenie, maľovanie bolo pre mňa nočnou morou už v škole, dodnes počujem učiteľa, ako nad mojim výkresom zamrmral "hnus fialový". Ale teším sa svetlu,ktoré ma víta ráno, keď otvorím oči, teším sa, že sa stmieva až okolo šiestej (a bude lepšie), teším sa, že slniečko cez deň aspoň občas svieti do okien a hneď sa zdá, že je teplejšie. Zimu nemusím, najradšej by som prespala ako medveď.

arašidka,Ty si multitalent...opatruj sa :-))

Marcy, ďakujem, keď mám byť úprimná, chcela som trošku vyprovokovať aj vás, určite je medzi nami dosť takých, ktoré by sa mohli pochváliť niečim, čo ich baví okrem varenia. Jednu som si už všimla, tiež mala v avatare madeirové krasličky a veľmi sa mi páčili. Možno sa veľmi nepreviníme, keď urobíme malú výnimku a ktorá , lebo ktorý bude chcieť sa aspoň v avatar pochváliť niečim pekným, čo vzišlo z jeho rúk. Nuž čo, pripusťme aspoň so zažmúrenými očami, že keby nebolo vajec - ktoré sú súčasť varenia, neboli by ani kraslice. :))))

Musím sa pridať aj aj, že sa teším na prichádzajúcú jar. Už som si nakúpila semienka do záhrady. Vonku už sem-tam počuť prvý spev vtákov. Nie je nič krajšie, ako ráno si vypiť čaj vonku a pritom počúvať spev vtákov a tešiť sa z raňajšieho slnka.

Arašidka, aj ti závidím trpezlivosť v prvom rade a chuť do toho v druhom, ja sa na nič neodhodlám, ani sa mi nič nechce a to som bola v mladosti " tvorivá duša", čo by malo byť naopak, vtedy som aj štrikovala, háčkovala, maľovala, teraz už len čítam a - prezerám si Varechu.
Sovka, to, čo ty hovoríš, akoby som to ja, povedala si to aj za mňa.

A ja si koľkokrát myslím, že aj čaj uvariť, omeletu pomiešať a prach utrieť je úžasná vec... :-))

...mam rada vsetky rocne obdobia,dokonca aj tu zimu som sa naucila mat rada,zistila som to az vtedy, ked mi v Anglicku velmi chybala:-)a kazde ma nieco do seba,ale jar je moj favorit:-)milujem,ked sa vsetko zobudza,rasi,prve snezienky,narcisy,tulipany,....parada...

keď obdobie, tak jar, lahodí mi, hreje dušu a nalieva do tela optimizmus. Iste, aj po ostatný čas roka je fajn, ale nikdy nemá tráva takú krásnu zelenú farbu a llístky na stromoch takú sviežosť, ako na jar. Veď preto je máj lásky ťas, neviem si predstaviť , že by bol ponurý október, všade fičí vietor, padá lístie a básnici by o tom nadšene písali - bol október, lásky čas....

a preto som si zase zmenila avatar - aby som vám ukázala podobu mojej jari na obrázku vpravo a potom obdobie žní v horúcom lete. Oba tieto obrázky som "maľovala ihlou" a sú to námety z knihy o živote a diele JáNA Hálu a ja im hovorím jednoducho: čo si zaseješ, do budeš žať.Evička, zaťiaľ ešte mám chuť do takýchto prác, celý život som nemala času toľko, koľko by som chcela, ale len dúfam, že sa to nezmení a občas si tak potichúčky zaželám tajnú túžbu:Pane Bože, keď mi aj nohy prestanú slúžiť, daj o to viac síl mojím očiam a rukám a jasné, že aj rozumu :)))
Keď prídu moje vnučky k nám, tak občas vyberieme plátno a bavlnky a kupodivu majú o to záujem. Veď, čo si budeme nahovárať, táto dnešná doba je iná , dnešné deti poznajú ihlu hádam len z googlu, a nevedia s ňou narábať. A preto každá chvíľka, keď sa s ňou učia šermovať , je pre nich úžasne zaujímavá. A ja by som ich chcela naučiť všetko, čo mňa naučila moja stará mama,ktorá bola ľudová výšivkárka a celý život sa tým živila.Ale iba do šesdesiatich rokov svojho života, keď vážne ochorela a k veľkej jej tragédii jej ruka ochrnula do konca života. I napriek tomu nás to učila a pri mne sedávala posledné roky života a mnohému ma naučila. Zomrela vo veku 85 rokov.

Náhodou si dovolím povedať, že nie všetky decká sú rovnaké... ja napríklad veľmi rada vyšívam a spolu s bratmi maľujeme kraslice...ale aj z bavlnky sa to dá pekne urobiť :)
ale inak veľmi obdivujem to "maľovanie ihlou":))

Lucinček, iba dnes som si ťa tu "našla". Práve o tom píšem, že takéto chvíle prežívame v mojej izbičke.Ak máš talent na kreslenie, skúšaj aj to maľovanie ihlou, začni jednoduchými malými obrázkami, steh medzi steh a keď budeš mať napríklad kvetinku hotovú, tak ju pekne vytieňuj vhodnou bavlnkou a uvidíš, aké to bude pekné.