Dovolenkové varenie z donútenia

je to naozaj tak:ak človeka núdza pritlačí, vykúzliš aj z ničoho obed i večeru, ja som stále dbala na to, aby som aspoň tých pár dní skutočne! nemusela variť, ale keď sa musí...:-))

Vždy som tvrdila,že čo už je to za dovolenka,keď musím vyvárať a plienky prať,aj to sa stávalo,ale keď sa musí,tak sa musí:-)nie je to koniec sveta...

Síce teraz sa už plienky asi neperú,sú pampersky:-DD

:-) poznam taketo varenie :-) sem tam to tak dopadne aj u nas doma ked v podstate z nicoho vznikne uzasne jedlo.Ja som na takej dlhsej dovolenke v apartmane este nebola kedze stale ked idem niekde k moru tak sa pripletiem s nejakym mojim kamosom a som u ich rodiny.No a kedze navsteva nevari tak je to pre mna najlepsi oddych :-)

čo človek musí, vďačne urobí. :-)))))))

:-)))) Rea1, osvedčené porekadlo, pravda pravdúca :-)

:) my sme sa tiez raz ocitli v hoteli bez restauracie a daleko od mesta...moja mama nebola ani velmi nadsena ubytovanim a kedze moja mama je akcna zena hned sa to pobrala konzultovat s prevadzkovatelom/majitelom po debate sa nas opytal, ze co nam chyba, aby sme sa nehnevali, tak sme povedali, ze aspon kusok chleba. tak nam doniesol chleba a flasu cerveneho :) Ako by sme sa na nich mohli este hnevat?:)

A já, veru dzifčence moje, takúto dovolenku mám ráda. Chodzívali zme do Živogošče, dzedinka táhla - dlhá - kúsek za Makarskú, domeček na brehu mora, 24 schodkú od chalupy k vodze, čo vám povím more bolo hnet za humnem. Autysko napakované, šeckým možným, dzedko robil šoféra a kuchára v jednej osobe. A tak ráno postavil fazulu, a šup dole schodáma k vodyčke, trochu sa ošpléchal a išel fazulu skontrolovat. Já sem sedzela pod oleándrem a širákem v kresle, maluvala sem, hledala pekné kaménky a tý sem též pomalovala, potom sem sa ošpléchala aj já a ledvaj sem to scihla, už dzedko kričal z okénka: Bapkoooo, sceš kávu?
Vybehla sem hore, spolu zme ju vychlípali v scíny granátových jabúček, čo nám kvily nad hlavu, kochali sme sa pohledem a hádali zme, kerý ostrov je kerý. A to už dzedkovi vrela voda na slýže, lebo jaká by to bola fazulovica bez slýžu a medzitým si pokrájal domašnu slovenskú klobásečku a úkosem kukel na mna, jestli si dám aj já za pohárek nášho veltlína. A dala sem si, šak jako ináč, ne? Ve vedlajších dverách pod parazólem sedzeli naši kámoši, s kerýma zme boli spolu na dovolenke, a též si dali za pohárek, šak jako ináč, ne?
Na druhý den varila kámoška Kačenka, též uklohnyla nečo slovenské a tak zme kávu pili spolu a okoštovali z ich silvánu, šak jako ináč, né?
Potom došel domáci, donésel nám rybenky, keré vytáhel ze "slaného nálevu" hnet kúsek od chodnýka, jak zme sa smažili a donésel teho ich - vínečka - jejdanenky, dali zme si, šak jako ináč, ne? Ale chlapom hnet hubu vykrúcilo, lebo šak iný kraj, inačé víno, a to ich bolo naozaj úplne inačé, jak to naše.
No , to bolo kolem obeda, ale ket zme sa ráno rad-radem obudzili, sedly zme na bicygle, lebo zme si ich ceperili též na dovolenku, a šlapali zme polnú cestyčku "do mesta" , jak hovorívala Kačenka " k mamene", tam zme si v reštike dali kávičku, povyprávali jak zme vedzeli, a celkem zme si aj rozumeli, lebo šeci tam vedzeli slušne vyprávat po našem. A než slnéčko prekuklo cez tú vysokú dzivú horu na našu stranu, uš aj zme sedzeli na brehu, alebo zme si zaplávali. A ab zme si odpočinuli po tej "dlhej štreke s bicygláma", tak zme si len lehly na vodu, a nechali zme sa unášat vlnami. Sranda, ždycky zme skončili tesne pri brehu, nepotrebovali zme any brzdy, lebo každého zabrzdzil kamen, jak nám oškrel zadnú čast.
A ket došel večer, libzrovali zme pešo krížem cez olivový háječek po úzkej cestyčke na zmrzku.
A ket zme skončili kolem desátej pred dveráma našej chajdy, dorazili zme flašku a zaspívali si tý naše slovenské pesnyčky. Božínku, čo by sme robili v takém fajnovém hoteli, ha? Nny pre nás nyšt lepšé, jak byt na dzedine , mat more místo humna, a nestrkat sa na pláži o volný plac?

@afataga , ja som celkom opacny tip. Beriem to ako dobrodruzstvo ked mam varit nie v celkom vyhovujucom prostredi. Na kazdej dovolenke s detmi sme stanovali a varila som stale na dojhorakovom plynovom sporaku a jedla rozneho druhu. Velmi radi na to vsetci spominame. Iba v Gecku sme nevarili, ale tam sme boli uz bez deti. V Bulharsku, Nemecku, v Tatrach, na Duchonke, vo Visnovej (CR), pri Beckove - vsade som varila a mali sme plno zabavy a dobrodrustiev.

veru tak @arasidka , a som cellkom zabudla, ze sme asi 2x stanovali i v Juhoslavii, teraz je to Chorvatsko. Tam sme si uzili tiez peknu dovolenku, ale raz nam nechceli v kiosku pri plazi predat chlieb, ze to maju pre hosti z Nemecka, tak sme sa prestahovali do kepingu dolu ja juh, pobliz Dubrovniku. I v Zadaru, bolo dobre, alebo na Makarskej.

Kým sme nezdedili chalupu a neusalašili sa na jednom mieste, tak sme veľa stanovali a tak ako píše @arasidka : raz som varila ja pre celú bandu, potom varil ďalší stan a potom ešte ďalší ...... Aj na nákupy do najbližšej dediny sa išlo jedným autom a s lístočkami. Bolo veselo, všetky deti boli všetkých. Takto sme spoznali celé Československo, mali veľa priateľov a zážitkov.
Veď si premyslím varenie tak aby jedlo bolo v jednom hrnci, čo najmenej umývania, lacné. Nie je problém v lete lečo, mäso v alobale, guláše, husté polievky, nedajú toľko roboty ani popri kúpaní. Večeru si pri táboráku každý robil sám a opekal si to na čo mal chuť .......
A to na stanovačky sme chodili najprv na bicykloch (kdeže horských!). Až keď sme zbohatli tak sme si kúpili auto a aj výbavu: varič, kempový stolík, stoličky, riady. Predávalo sa všetko tak, aby sa to dalo úsporne poskladať.

Myslím že uvariť dnes nenáročné jedlo v kuchyni kde je elektrika, tečie teplá voda, je chladnička na zásoby nie je problém ani v cudzine a Chorváti s tým aj počítajú že Česi a Slováci radi varia. No a máte vyhraté ak si od domácich kúpite papriku, paradajky, cibuľu z ich záhradky, prípadne rybu čo chytí zavčas rána domáci. Ešte aj ušetríte.

Ak chodíte jesť len do reštiky, nezoznámite sa s toľkými ľuďmi, je to nudné pozerať neustále na ceny ...... ale ak pohostíte nových priateľov na terase raz vy, určite ste pozvaní na druhý deň k nim vy.

@arasidka dobre si ma rozosmiala :-))) a kazdemu vyhovuje nieco ine, niekto na dovolenke vari rad a druhy nie, ked bola dcera mala, varila som aj ja, ale teraz sa mi uz na dovolenke nechce, preto ani nic so sebou nenosim, ale ked treba, v obchodoch maju to iste co u nas, tak nie je problem, @hubata my sme chodievali k jednemu domacemu, ten nam obcas aj nieco ugriloval, alebo doniesol melon, vino, travaricu a pod. ale zhodou okolnosti sme tento rok u neho nemohli byt, ale som rada, ze sme zas spoznali inu cast Chorvatska a bolo tu aj teplejsie more a krajsia plaz, asi clovek nemoze mat uplne vsetko naraz na jednom mieste

afataga, nuž, že by som zrovna bola milovníkom varenia na dovolenke, to nemôžem na sto percent povedať, ale mám na šťastie pri sebe dzedka, ktorý je milovníkom varenia všade :))
Niekedy ho musím brzdiť, lebo by naložil so sebou o veľa viac, ako by sme zjedli. Keď sme boli ubytovaní priam nad plážou na Makarskej, mali sme dvojizbový bytík vo veľkom dome, kde aj domáci bývali. Nevenka bola môj ročník, celý deň doma, nerobila, starala sa o dom, jej manžel pracoval v Nemecku. A keď sme začali vyvárať inak v perfektne zariadenej kuchyni, rozvoniavalo to až na pláž. A hoci boli veľmi slušní a nevtieraví, predsa som získala jej kamarátstvo, a stávalo sa, že sme sa navečer usadili dolu na veľkej predsieni, či ako by som to nazvala a rada si pochutnala na tom, čo dzedko navaril. Ba čo viac, obdivovala ho, lebo jej muž veru vareche nerozumel. A na oplátku sme našli na stole misy hrozna, fantastického z vinohradu ich babičky, ktorá bývala až kdesi pri Dubrovníku.A kupodivu, Nevenka mala síce deti dospelé, ale mala ešte deväť ročnú dcérku Mariánu, tá nás vždy očakávala, keď sme sa vracali od mora a keď sa nám končil desiaty deň pobytu, z tých nesmierne bohatých zásob z domu som gazdinej dala slaninu, klobásky, mlieko, olej, cibuľu, cestoviny a nejaké to vínečko, čo nám ešte zostalo. Keď sme posledný večer sedeli na terase, Mariana začala plakať a prosila nás, aby sme zaplatili ešte týždeň a zostali. Nevenka na to povedala, že nemusím platiť nič, len aby sme zostali.Neviem, či sme mali také šťastie na domácich, alebo si nás fakt obľúbili, ale to je jedno, pekné spomienky na nich nám zostali. O dva roky sme boli v Živogošče, a to nie je od Makarskej ďaleko, spravili sme si výlet na Makarskú, aj sme stáli pred ich domom, nikde sme však nikoho nevideli a akosi sme nedokázali vojsť. Možno raz, keď sa tam dostanem, to spravím.

Mne tiež nevadí varenie na dovolenke,tento rok sme boli v chorvátsku pri Zadare v Bibinje,obchod sme mali len cez cestu,na pláž tiež kúsok,tak žiadny problém, išlo mi hlavne o decká aby mali domácu stravu a robila som im to čo majú radi,lebo hlavne najmenší je slabší jedák a nemá význam mu niečo objednávať,ked to len rozpapre a nezje,inak v reš. ceny ako aj u nás, takže dá sa aj tak aj tak,dôležité je že bolo super počasie a čisté more,dovolenka je taká,akú si ju spravíme a najlepšie na tom je, že aj obyčajné cestoviny s vajíčkom chutili lepšie ako doma,to povedali decká.:-)))) ale vo vode aj inak trávi, tak som sa ani nedivila.:-)

Malo tam byť v Chorvátsku..:-))

Zdravím vás dievčatá...ja som slabý čajový odvar pisateľky, ale ak môže kúštek napíšem.
Keď boli moje decká malé, tak sme ich pravidelne teperili k moru. Nie kôli ekzémom ani dýchacím problémom, ale preto, aby "drblo" moje kamošky :). Reku, keď vy k moru do exotiky, tak ja dvojnásobne (vykrátené počtom mojich detí). Chodili sme s pravidelnosťou, ako keď chodíte ráno na wecko...do Talianska. Fúúúha, ako som to kamoškám opisovala, mali ste ma počuť. Baby-no luxus. Tam máte všetko. Hotel super, strava úžasná a čašníci? Kokos, tí išli na mne oči nechať. V skutočnosti sme bývali v apartmánovej izbe1+kuchynka s rozkladacím gaučom :). Izba pre mňa a moju polovičku bola ok-á, ale keď som deckám rozprestrela na spanie gauč v kuchyni, kde som ešte pred chvíľkou varila klobásu, nebolo mi do smiechu. Reku, chúdence ste, ale čušte, ste pri mori, čo by za to iné deti dali. Klíma fúkala chalanovi rovno na nohy, takže ráno ich mal studené ako Yetty čumák. Dievka ma zasa hnala, aby som tie "žalúdie" stiahla až dole, lebo isto sa na ňu niekto bude v noci dívať (cez tú milimetrovú štrbinku, by to musel byť človek bez čela). Po noci vášnivého sexu(môj muž sa bál spraviť pohyb šup sem-šup tam, lebo posteľ bola príliš mäkká a vŕzgala, ako moje ľavé koleno), som ráno s očami ako vranie črevá valela do náprotivného Coopu, aby som sa tvárila, že som talianka a všetko mám v malíčku. Jedným okom som sa dívala akože na mobil, ale v skutočnosti moje druhé oko hľadelo na ceny a rozoznávalo nespočetné množstvo pečiva. Keď som vybrala pár dobrôtok, prihodila som aj malú fľaštičku Aperolu (veď som nejaká talianka,nie?) Na ulici som sa tvárila ako suverén (podľa dcéry suterén) a nedbala som na to, že mi sieťka vyrezala do ruky monogram. Keď som celej family spravila raňajky podľa vlastného výberu, spotená som začala pripravovať obed. Vytiahla som môj starý ošúchaný zdrap papiera, ktorý som si s pravidelnosťou nosila zo sebou. Veru bol ošúchaný ako stará bankovka, ale nikdy ma nesklamal, veci, ktoré som tam mala napísané som ponechala, občas som niečo dočmarla a poviem vám, nikdy mi nič nechýbalo (napr. šitíčko, kúsok žinky na prádlo, či čajová sviečka-veď čo keby nebol prúd). Varenie prebiehalo asi tak, že jedným ťahom som upratala stôl po raňajkách, pohádzala do úst kúsky po deťoch-veď to škoda, krájala, sekala, dusila, podlievala...len tak mi stekal jarek pomedzi moje tatry-matry-fatry. Môj drahý zatiaľ skákal pod balkónom s raketou v ruke a snažil sa hrať niečo pred deťmi. Keď som bandu nachovala, natrela som si spotené telo krémom a padla na lehátko jak jelito. Reku nechajte ma, nevšímajte si ma, ja som tu neni. Bajočkom som však sledovala celú situáciu kol seba, aby sa môj drahouš náhodou nezahľadel na vnady niekoho krajšieho ako ja a deti sa netopili jak mačence. V hlave mi rezonovala myšlienka, že "ach tato tato, ty by si ma mal vziať do náručia a roztočiť za to, ako sa o vás starám..." a už počujem jeho myšlienku "že mamina, ty môžeš byť rada, že si rada, že som neni taký chlap, čo pretiahne všetko čo má pulz..." a sme si kvit. A v takomto duchu pokračovala naša dovolenka rok čo rok. Ešte musím podotknúť, že rok čo rok mojmu vyčítam, reku keby som dala opici do ruky kalkulačku, tak natočí lepšie video.
Je to už dávno veru, ale veľmi veľmi rada na tieto roky spomínam. Toť vsjo :)))

@chillicokolate :-DDD

@marianne69
:)))

@chillicokolate si prostoreka baba,islo to s teba bezprostredne a uprimne... sa mi to pacilo:-),si mi dobru naladu vycarovala od rana,robim polievku z morcacich krkov a francuzske zemiaky z varechy ,hned sa mi lepsie kraja.:-DDD ja som dovolenkovala,kde som mala o stravu postarane tento rok,ale varit mi tiez nevadi uvarit,ked sme v apartmane alebo studiu a ked je to sikovno,coby nie,ale zase na druhej strane nebudem predsa pri mori pol dna pri peci stat...prisla som tam za inym ucelom,vyvarat budem doma.

@marianne69
Dik, veru som písala ako mi šlo na jazyk. Aj my sme boli tento rok s all inclusive, dožratá som ležala zas ako to jelito, ale bez spotenia :). Deti sú už veľké, hrajú sa na dospelákov, takže už chodíme sami, ale Ti poviem, keď som videla tie rodinky s deťmi, veru ľúto mi bolo...ja by som nedbala svoje deti vláčiť s nami hádam aj do ich 50-tky :)))
a...ja dnes nevarííím, lebo som v robote...ale psssst...a Tebe nech tie dobroty neprihoria ;) pekný deň