A toť spomínaný mail:
"Zažila som to na vlastnej koži. Milióny občanov bez zdravotného po-istenia, noc na pohotovosti za 10 000 dolárov. A ak dostanete rakovinu, zdravotná poisťovňa vám poistku zruší, lebo ste nerentabilný klient. Toto je realita zdravotnej starostlivosti v USA. No už „len“ do roku 2014.
V lete 2003 sedím na Floride so strašnou bronchitídou. Kašlem ako divá a pri každom nadýchnutí ma pichá v hrudi. Rozmýšľam, či mi konečne pomôže stopäťdesiaty acylpyrín, alebo budem musieť ísť k lekárovi. S ťažkým srdcom vyťahujem z bankomatu dvesto dolárov. Toľko stoji vyšetrenie a antibiotiká. Tak ako 45 miliónov Američanov, ani ja nemám zdravotné poistenie. Bronchitídu prežijem a presne o rok spoznávam svojho budúceho manžela. Ani on ho nemá. Malá marketingová firma, v ktorej pracuje, ho slobodným zamestnancom neponúka. Svoje problémy so žalúdkom si lieči odpornými bylinkovými medicínami. Gastroenterologické vyšetrenie stojí niekoľko stoviek dolárov a ak by mu náhodou niečo našli, koniec sveta! Operácia či zdĺhavejšia liečba by sa mohla vyšplhať aj na niekoľko stotisíc dolárov. Lepšie nič nevedieť. USA sú jedinou vyspelou krajinou sveta, ktorá nezabezpečuje, aby mali všetci občania zdravotné poistenie. Šťastnejší Američania dostanú zdravotné poistenie ako jeden zo zamestnaneckých benefitov. Niektorí prispievajú viac, iní menej. Neexistuje zákon, ktorý by určoval výšku odvodov. Až 38 percent firiem poistenie neposkytuje vôbec. Musíte si ho kúpiť sami. Slušná zdravotná poistka vyjde na 250 dolárov mesačne. Aj preto drvivá väčšina zamestnancov malých rodinných firiem, pracovníci služieb, poľnohospodárski a stavební robotníci či drobní živnostníci žijú bez neho. A ešte študenti, nezamestnaní a ich deti.
Jeden veľký „bulšiť“...
Na jar 2004 otehotniem. Česká kamarátka namiesto gratulácií sucho skonštatuje: „A si o päťtisíc dolárov ľahšia...“ Toľko stojí poradňa a pôrod. Ak prebehne bez komplikácií. „Cisarák je desať litrov.“ Haha. Moje celoživotné úspory. Mám sa zbaliť a odletieť rodiť domov?! Volím iné riešenie. Pre najchudobnejšie tehotné ženy existuje federálny program, ktorý náklady súvisiace s pôrodom uhradí. Američania ho zaviedli niekedy v sedemdesiatych rokoch, keď sa vďaka svojpomocným pôrodom chudobných žien doma v posteli dostalo USA v úmrtnosti matiek a novorodencov niekde na úroveň Dominikánskej republiky. Na klinike pre chudobných vypĺňam kopy papierov a klamem, až sa hory zelenajú. Podľa federálnych regúl sa na federálnu zdravotnú pomoc kvalifikuje len skutočná spodina. Takticky zamlčiavam otca dieťaťa aj časť svojho príjmu. Hurá, mám to odklepnuté. Sedím na vajíčku a poctivo lietam do poradne. Vyzerá to tam ako v tureckom bazári. V čakárni spoznávam kultúry zo všetkých kútov zemegule, hlavne na juh od rovníka. Sestrička Jelena, pôvodom z Černobyľa, mi hovorí: „Amerika je krásna krajina, ale ich zdravotníctvo, to je jeden veľký bullshit!“ Jelena povie „buľšiť“. Alebo s prepáčením volský výkal, obľúbený americký výraz pre všetko, čo nedáva zmysel. „Zdravie je iba biznis. Najlepší, ak otehotnieš alebo dostaneš rakovinu, bez lekárov si neporadíš. Môžu z teba vyryžovať milióny.“
Starostlivosť je na pestrofarebnej klinike, paradoxne, výborná. Možno preto, že tunajší personál svoje povolenie ešte stále berie ako poslanie, nie ako nástroj na ryžovanie diamantov.
A narodil sa Američan...
Porodím vo veľkom štýle za peniaze amerických daňových poplatníkov. Začínam mať pocit, že Jelenka preháňala. Uhm, len kým ma 48 hodín po pôrode nevykopnú aj s novorodencom z nemocnice. Moja voľná jazda sa práve skončila. V USA je aj zdravie vášho dieťaťa vaša finančná zodpovednosť. Opäť, ak máte šťastie na dobrého zamestnávateľa a do šiestich týždňov po pôrode ste späť v kancelárii, dieťa vám poistí on, akurát vám každý mesiac strhne z výplaty o čosi viac. Ja takého nemám, a tak si opäť sadám ku kope papierov a klamstvami bojujem, aby federálnu poistku dostalo aj moje dieťatko. Chvíľu to funguje a prvé vyšetrenia a očkovania absolvujeme na klinike spolu s peruánskymi dietkami v plachtách. Až... Syn má šesť mesiacov a zapálilo sa mu očko. Keď úradníčka na klinike naťuká Samkovo meno do počítača, oznámi mi, že synova federálna poistka nie je aktívna. Ak chcem, aby ho ošetrili, bude to 100 dolárov. Po týždni sa dopátram, že to bola „len“ chyba v systéme, lenže ja sa už na nich nechcem spoliehať. Zatiaľ išlo len o zapálené oko, ale čo ak bude mať moje dieťa úraz mozgu? Zbuzerujem manžela, aby nás poistil vo svojej firme. O niekoľko dní donesie domov veľkú obálku, naše rodinné zdravotné poistenie. Rukami roztrasenými od nadšenia čítam: Vážený pán Houston, gratulujeme vám k novému poisteniu. Pre dve dospelé osoby a jedno nezaopatrené dieťa vám budeme zo mzdy mesačne strhávať 850 dolárov! Ježišu Kriste, veď môj muž zarobí mesačne 1 600 dolárov. Sadám za počítač a idem poistiť seba aj syna súkromne. Za 100 dolárov mesačne pre mňa a 60 dolárov mesačne pre Samka máme poistenie. Lenže aké!
Ochorieť a zbankrotovať
Ak nie ste Bill Gates, vašu rodinu delí od bankrotu jediná choroba, povedal dekan Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity Dr. David Himmelstein. Vie, o čom hovorí. Najviac osobných bankrotov je v USA vyhlásených pre dlhy za zdravotnícke služby. A postihnutí nie sú len nepoistení. Poistení na tom nie sú oveľa lepšie. Ak ochoriete, pre poisťovňu sa stávate nerentabilným klientom. Poistku vám teda zrušia alebo zvýšia mesačné poplatky do astronomických výšok. Poisťovne nepoisťujú už existujúce neduhy. Ak v prihláške uvediete, že ste sa za posledný rok liečili na zápal močového mechúra, až do smrti vám poisťovňa nebude hradiť zapálený močový mechúr, ak máte astmu, nikdy vám nepreplatia jej liečbu, a ak máte rakovinu alebo choré srdce, poisťovňa vám poistenie rovno zamietne. Geniálne! Keď vážne ochoriete, ste presne tam, kde ten, čo poistenie nikdy nemal. Študujem drobné písmenká na našich poistkách. Moja nekryje ambulantnú starostlivosť, prevenciu ani zákroky, ktoré nie sú životne nevyhnutné. Zaplatia, len ak ma zrazí auto. Synova poistka je tiež zákerná. Zahŕňa síce 10 návštev u lekára ročne a za každú zaplatíme z vlastného „iba“ 25 dolárov, ale má vysokú spoluúčasť – 6 000 dolárov ročne. To znamená, podobne ako pri havarijnom poistení auta, poisťovňa začne za hospitalizáciu platiť, až keď vysolíme šesťtisíc dolárov z vlastného. A poistka má životné maximum – pol milióna dolárov. Za žiadnych okolností od nich nikdy neuvidím viac. Napríklad liečba detskej leukémie stojí viac ako 200 000 dolárov ročne. Rátam. Môjmu synovi by poisťovňa hradila liečbu leukémie maximálne dva a pol roka. A čo potom? „Buľšiť“ za 160 dolárov mesačne. Vôbec sa nečudujem svojmu mužovi, že sa na celé zdravotné poistenie vy... a naďalej si lieči žalúdok u ľudových liečiteľov. Lenže raz večer mi zavolá, že je na pohotovosti, srdcová arytmia. Nechali si ho v nemocnici pripojeného na množstvo hadičiek. V panike chcem volať svokrovcov, že im zomiera syn... Ale na druhý deň je doma. Bez poistenia si ho v nemocnici dlhšie nechať nemohli. Zato mu stihli vystaviť účet na 9 500 dolárov. Za dvanásť hodín na kardiologickom oddelení! Prestávame vysmážať a manžel odloží účet z nemocnice do šanónu: Bozajte ma...
V Gucci, ale bez zubov...
Pomaly si zvykám, že s každou synovou chrípkou či kašľom idem k lekárovi niekoľkokrát. Účinné lieky dostaneme obyčajne na tretí pokus. Trikrát 25 dolárov a desať návštev ročne minieme dávno pred Silvestrom. A mňa začína bolieť zub. Prikúpim si zubný plán za 19 dolárov mesačne. Dva mesiace žijem na tabletkách proti bolesti, toľko trvá, kým poistku môžem využiť. Sadám si do kresla Dr. Nasha. Zvraští obočie a zavolá asistentku, aby mi urobila program liečby. V preklade účet. Dať dokopy rozpadajúci sa chrup ma bude stáť 2 500 dolárov. Poistenie hradí len určité percento. Asi dosť mizivé! Dám si od doktora Nasha urobiť jedinú korunku na boľavom zube. Lepšieho zubára som ešte nestretla, má zlaté ruky. Ale koľkokrát za život si ho budem môcť dovoliť? Tá super korunka ma stála 1 500 dolárov. Koncom roka 2008 zbalím svoje pokazené zuby, seba, dieťa, muža, mužove žalúdkové vredy a vynechávajúce srdce a odchádzame na Slovensko. Zamestnala som sa vo vydavateľstve, pani na personálnom ma prihlásila do poisťovne. Mesačne mi odchádza z výplaty približne 20 eur, ďalších sto za mňa platí zamestnávateľ. A po lekároch môžem v našom, podľa Američanov socialistickom zdravotníckom systéme, behať bez strachu z osobného bankrotu, koľko chcem.
Vytúžený rok 2014
Na Floridu sa často vraciam na dovolenky. V marci oslavujem prijatie zdra-votnej reformy priamo v epicentre. Čo prinesie? To, čo je na starom kontinente samozrejmosťou už vyše šesťdesiat rokov. Paradoxne, reakcie sú zmiešané a podpora je menšia ako päťdesiat percent. Mnohí Američania vďaka mohutnej propagande dodnes veria, že slabším, chudobnejším a menej zdravým pomáhať netreba a že univerzálny systém zdravotnej starostlivosti je socializmus. To, že ho majú všetky ostatné vyspelé krajiny, im uniká. V jednom však majú kritici predsa pravdu. Obama neodstránil hlavnú chorobu amerického zdravotníctva – neregulované, neuveriteľne vysoké ceny. Americký zubár si bude aj naďalej účtovať za rovnaký úkon päťnásobne viac ako Slovák a rovnaký liek bude v EÚ naďalej stáť polovicu ako v USA. Akurát poisťovne budú od roku 2014 okrem občanov ruinovať aj štát. Kde na to vydrancovaný a zadlžený americký rozpočet vezme, zatiaľ nie je celkom jasné. Napriek tomu je to pre Ameriku historický moment. „Obrovský krok k ľudskosti,“ povie vojak čiernej pleti Robert, s ktorým si v deň schválenia reformy senátom pripíjam v krčme. Teší sa, že konečne bude môcť odísť z armády zapletenej do nezmyselných vojen. Jeho dcérka má astmu a bez armádneho poistenia by si jej liečbu ako osamelý otec nemohol dovoliť. „Modli sa za Obamu!“ zvlhnú mu oči. V Boha neverím, iba v múdrych ľudí, budem Obamovi držať palce. Kvôli Robertovi, sebe a kvôli svojim dvom chlapom s americkým pasom.
Načo im je reforma?
Čo vlastne potrebovali Američania reformovať? Majú predsa najlepšie ne-mocnice, najlepších lekárov a najlepšie výskumné centrá. Majú, ale len pre tých, ktorí si ich služby môžu dovoliť. Videli ste film „Sicko“ amerického do-kumentaristu Michaela Moora, v ktorom nepoistenému rybárovi odkrojila zhnisaný malíček vlastná žena, lebo nemali na nemocnicu? Tak preto. Zo všetkých vyspelých krajín sveta majú USA najnižšiu priemernú dĺžku života a podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie zaostávajú za krajinami ako Peru a Kuba. Stotisíc Američanov ročne umrie v dôsledku zanedbanej zdravotnej starostlivosti a využívanie zdravotníckych služieb je hlboko pod priemerom EÚ. Čo sa od 2014 zmení? Už nebudú žiadne životné maximá na poistkách a žiadna poisťovňa nebude môcť odmietnuť poistenie človeku, ktorý je vážne chorý. Viac Američanov sa bude kvalifikovať na federálne poistenie pre nižšie príjmové kategórie. Strednej vrstve bude na drahé poistky prispievať vláda. Zamestnávatelia, ktorí svojím zamestnancom neposkytnú zdravotné poistenie, budú penalizovaní."
Pôvodne som si myslela že je to vo filme trochu pritiahnuté za vlasy, ale ako tak čítam tvoj príspevok, bude to zrejme založené na pravde. Je to veľmi smutné, že práve v Slobodnej Zemi akou je Amerika sa takéto niečo môže stať. Aj keď na naše zdravotníctvo všetci nadávame, zrejme by sme zaň mali byť vďační.
PS: Inac cena poistky sa da odratavat z dani z primu.
@babi , ja som tiez ocenila formu nasho zdravotneho systemu, ked som bola na Slovensku 3 mesiace a lietala od doktora k doktorovi, tu by som na to potrebovala ozaj veeela penazi...
30 rokov,porodila som tu syna ,prezila velku zensku operaciu ,moj muz dve ,ktore mu zachranili zivot a vsetko hradila poistovna.
Kazda minca ma dve stranky a takyto mail je vyborna propaganda pre tych ,ktorym sa hodi .Netvrdim,ze americke zdravotnictvo je idealne,naopak ma od toho daleko,ale presne ako uz niekto vyssie uviedol ,kazda minca ma dve stranky a preco je zdravotne osetrenie take drahe,je ciastocne zapricenene sumou ,ktoru musia platit lekari za vlastnu poistku ,pretoze aj za najmensiu chybu ich am. pravnici zastupujuci pacienta financne znicia .
Dalsi dovod ,ti ktori si poistenie poctivo platia ho maju vysoke ,lebo ciastocne kryje vydavky zdravotnictva prave pre tych ,ktori na to nemaju.Je to tema na debatu,ktora nema konca a na tejto stranke ani miesta.Sme predsa na Vareche!!!
en.wikipedia.org/wiki/Health_care_in_the_United_States...
PS: Altyn ano moja mama zije na slovensku.Preco uplatky?, opytaj sa starsich ludi na dochodku, ta starostlivost sa meni na slovensku na velmi obmedzenu ked dosiahnes urcity vek .
Je to tak všade, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach, na polícii, na úradoch atď. Vždy záleží na človeku. K poistkám sa neviem vyjadriť, lebo tú si platím. A vždy si zaplatím aj poistku, keď idem do zahraničia, hoci len do Čiech.
Lucylee - minule som čítala, že v Martine študuje asi 300 Nórov, takže tu normálne žijú. Možno aj ich návštevy využijú naše zdravotníctvo, no čo už.
A to, že sem chodí kopa Rakušanov - dcéra si bola dať operovať oči, boli sme objednané na pol jedenástu, lenže prišiel mikrobus s Rakušanmi, tých operovali prednostne a my sme sa dostali na radu o pol šiestej večer. Mne nevadia tí Rakušania, ale prístup našich. Veď moja dcéra tiež za operáciu zaplatila a nie málo.
A inak - ťažko hovoriť čo je lacné a čo drahé. Aké platy, také poplatky.
Ked budem chciet citat o tychto veciach tak otvorim noviny alebo zapnem TV. Jedlo a varenie je radost a preto tu vsetci sme a to nas spaja. Je mi uplne fuk kto si plati poistenie a kto nie.
s odstupm casu, mama mala urgentnu operaciu pred par dnami.
Co je normalne pri velkych bolestiach sa clovek sa povracia od bolesti alebo liekov.Ziadala o misku, ktoru nedoniesli . Takze na dialku riesim pizamo a prezlecenie postele, necakal som ze slovenske zdravotnicvo upadne az tak...