Chcela stará mladou byť...

frezia68 - fotkafrezia68, 16. septembra 2012
Kto býva v bloku,pozná v bytoch na chodbe vstavané
skrine.Tá naša bola preplnená až tak,že som ju nerada
upratovala.Sporadicky niektorú poličku,zimné kabáty v lete
vyhodila na balkón vyvetrať a pred vianocami veľké
upratovanie.Spodná a vrchná polica mi robili problém.K vrchnej je
potrebný rebrík a k spodnej zdravé kĺby a kolená a tie sú trocha
boľavééééé.Na vrchnej som mala uložené nenosené,ale dobré
veci ( ! ) starostlivo poskladané v igelitových vreckách.Čo na
tom,že som ich nenosila aj 10 r.,ba aj viac? Ale veď sa môžu ešte
zísť a ja som vojnová a či povojnová generácia.Pamätám
chudobu,nosenie ošatenia po súrodencoch...pamätám lístkový
systém v päťdesiatych rokoch,nedostatok a neskôr na intráku
výmeny blúzočiek s kamarátkami,lebo jej sa páčila moja mne jej :-
) .A tiež som sa rada pekne obliekala a mala som pekné
veci.Párkrát som skoro nové ponúkla neteriam,ale bez
úspechu,veď už každá mala vlastný vkus a mali dobrých
rodičov,netrpeli nedostatkom.Ale to som už odbočila od témy.Pri
otváraní skrine som cítila akýsi puch a tak nastalo pátranie.Poctivo
každá polica,kabáty....všetko sa upratovalo.A na poslednej dole v
kúte som objavila pleseň a to ma pekne vytočilo!Až som vzala
okuliare,baterku a nemýlila som sa...otrasné.V malom byte vyložiť
všetky veci,ale všetko zo skrine...vystriekať,vymaľovať a moje
nervy! Práve prišla v tom chaose sestre s kamarádkou a som ich
poprosila,nech mi pomôžu vytriediť šatstvo nepotrebné,lebo mne
treba asi všetko a je potrebný radikálny rez.A tak sestra urobila tri
kôpky-nemilosrdne vyhodiť,zíde sa ako handra a uložiť späť.A
väčšinu hádzala na kôpku VYHODIŤ,Mne bolo ľúto a pri
obhajobe,že :" ale to je čistá bavlna....to je kvalitný mohér,teraz
už nedostať a pod." sa ma opýtala,že teda kedy to chcem nosiť?
So samozrejmosťou som jej odpovedala:" Veď až budem stará."
Zhora z rebríka som videla,ako si moje dve záchrankyne vymenili
nechápavé pohľady a nevinne sa ségrička spýtala:" A koľko to
máš teraz rokov?"Ale to už som aj sama vybuchla v smiech a tak
sme sa rehotali,že susedka otvorila dvere a pridala sa....Tak veru!
Skriňa je poloprázdna,čistučká,vymaľovaná a asi ušetrím aj
vianočné upratovanie.Ale som zvedavá,je niekto z Vás ešte taký
šporovlivý? A či som ako posledný mohykán?Odkladá ešte niekto
z Vás nepotrebné veci?
@zareaguj


Diskusia k článku

kuchticka
Jaj@frezia mila, ved v mojej skrini je to rovnake, len nemam sestru, ktora by mi to co uz nosit nemozem (ale je to kvalita a vyhodit to?). Tie sestry mam sice 3, ale kazda zije v inej krajine a vzialene odomna tisice km, takze ten chirurgicky rez musim niekedy spravit sama, len sa k tomu rozhodnut a byt nemilosrdna.
medulienka122
neboj, ja som taká istá, len tých skríň s nepotrebným šatstvom mám trochu viac, tiež nemám svedomie vyhodiť, veď "čo, keď sa ešte zíde..."-)))
marianne69
@frezia mila ako by som o mojej mame citala,ale ta chirurgicky rez nespravi. Este opatruje bratove dederonove kosele zo 70-tych rokov a zvonove nohavice,ved vsak su este dobre a nic im nechyba a sikovna krajcirka popresiva.Ked sa smejeme,tak este pohorsujuco dostaneme drzkovu.Sak pockajte,ved vy este pridete,doba ide zla....
evas13
Myslím, že nás je takých ako ty @frezia dosť, vyhodiť niečo čo sa ešte dá ponosiť, to predsa neprichádza do úvahy. Tiež sa chystám na takýto radikálny zásah. :)
turistka
@frezia , zo skriní pravidelne triedim i keď mi je za niektorými vecami ľúto, ale plachty tie, čo je z nich dobré postrihám ,obšijem a mám utierky, ale dávne -pradávne tepláky tie používam nastrihané namiesto prachovky- sú výborné. Dievčatá vyhadzujte, alebo darujte takým, čo žijú v chudobe.
sovka62
@frezia , pobavila si ma, si celkom ako naša najmladšia dcéra, ktorej tiež raz za čas chodí jedna zo starších vyhádzať skrine.
Ja som spravila radikálny rez, keď sme sa v roku 2005 sťahovali. Ale vlani na jeseň sa mi zdalo, že sa šatník akosi scvrkol, tak som sa pustila do nemilosrdného triedenia. Napchala som sedem veľkých igelitových vriec a bola som zdesená, koľko toho je. Je pravda, že som sa za ten čas zmenšila o dve konfekčné veľkosti, takže som vyhadzovala hlavne veci, ktoré mi boli veľké, ale aj tak toho bolo priveľa. Tak som sa zaťala a zdisciplinovala a už skoro rok kupujem naozaj len to, čo nevyhnutne potrebujem a dúfam, že to tak už zostane.
svetlana9
Ja som nedávno tiež všetko v skrini prezrela, vyskúšala si a čo bolo malé išlo vpravo a čo dobré, išlo späť. Z tých mne malých vecí som ušila iné - napríklad - dva topy som zašila v spodnej časi a vznikli mi dve parádne sieťky, napríklad na zemiaky na prenášanie z auta.Neznášam totiž igelitky. Z riflí som si ušila tašku - či veríte, či nie, ale je to parád a nosím ju najradšej, z poškodenej návliečky na paplón som ušila návliečky na malé podhlavníky atypických rozmerov - bolo ich až 10. Zo zeleného roláku, ktorý som na seba ledva navliekla som odstrihla rolovaný golier aj rukávy, obšila na mašinke a mám nádhernú zelenú vestu. Z rukávom som vystrihla brošňu v tvare veľkej zelenej ruže, túto prišila vľavo hore - no už sa teším na zimu, ako ju pod kabát vynosím. Z ďalších pulóvrov - pletených s norskymi vzormi som ušila návleky na podsedáky. Mám veľa nápadov, lebo kôpka vyradených je ešte dosť veľká a s takýmto riešením som veľmi spokojná.
tothka
@frezia , neskutočne som sa pobavila ale zároveň som sa aj zamyslela nad mojimi skriňami, pretože aj mne by sa zišlo takto zakročiť, len sa na to akosi neviem odhodlať . Občas síce niečo poposúvam sestre, ale takéto radikálne riešenie by sa mi veru zišlo, veľmi zišlo.
sovka62
@svetlana9 , jednotka s hviezdičkou, ani ja nevyhodím, čo sa dá použiť a vlastne nevyhodím skoro nič. Pri sťahovke som všetko vyradené darovala rómskej partii, ktorá nám na dome demolovala strechu a odvážala odpad, najviac sa tešili kope páperových paplónov a vankúšov, ktoré som ako alergik musela vyradiť. Teraz som poskladané a zabalené veci vo vreciach odniesla do zberného dvora, kde nešli do kontajnera, ale do unimobunky, ktorá slúži ako kancelária, pani, ktorá tam pracuje povedala, že pozná ľudí, ktorým urobia radosť.
Ale tvoje nápady sú úžasné, vyradené posteľné prádlo síce zužitkujem aj ja, kedysi som dokonca plachty predrané v strede rozstrihla, stred vyhodila a z troch zlých som spravila jednu dobrú.
Najviac ma zaujal ten nápad s tielkami, tiež neznášam igelitky, v kabelke mám vždy textilnú tašku a na nákupy si tiež nosím také a aj si ich sama šijem z vyradených vecí (závesy, obrusy a pod). Ale zošiť tielko je úplne bez námahy, tak ukladám do pamäti a iste použijem.
marcy
našťastie sú už u nás kontajnéry na šatstvo,minule som dala celú veľkú tašku známej,ktorá robí v škole a pozná jednu skromnú rodinu a ona sa neurazila,ale potešila.....@svetlana9 , :o) si môj človek,takto kreatívne čarujem aj ja.....zo závesov som narobila obrusy na chatu,vankúšiky tiež prevliekam do rôznych pletenín ( chodievam na severské blogy a tam je inšpirácie neúrekom )....z úpletových plachiet ( hoc kvalitné,dierky sa robia niektorú zakamuflujem ) som začala háčkovať predložky :)
alena45
keď boli deti malé, a my mladí, tak sme častejšie maľovali a prehadzovali nábytok hore-dolu. Vtedy ho bolo treba vypratať, a pri upratovaní späť som veci vždy triedila. Prešívanie veci bola moja záľuba, ale možno najviac ma bavilo páranie. A tak som stále párala a párala, asi je to dobré na nervy, potom som vypárané kusy poprala, a ľahšie sa mi rozmýšľalo čo z toho. Deťom som kupovala len pančušky a spodné prádlo. Všetko mali pošité a neskromne musím povedať, že veľmi pekné. Nedávno tu bola dcéra, dnes skoro tridsaťročná, že či jej nepožičiam tú plachtu, čo som šila k moru kvôli piesku. Vtedy mala asi 13 rokov. A ja ju stále mám, a je z bavlnených kúskov, obojstranná a v jednom štvorci je schované vrecko so zipsom na odloženie napríklad kľúča od izby a nejakých drobákov. Neviete, vlastne možno Vy niektoré viete, ako veľmi ma potešilo, že si tú plachtu po toľkých rokoch pamätá.
No ale aby som sa vrátila k téme, kedysi som upratovala systémom : potrebovala som toto za posledných 5 rokov ? Nie ? Keď budem potrebovať, tak si kúpim. A tak som kopu vecí vyhodila, nielen oblečenia... a už sa vám stalo niekoľkokrát tak, ako mne, že hoci som tú vec nepotrebovala 5 rokov, do týždňa od vyhodenia som ju potrebovala. A tak som si musela kúpiť novú.
Aj mne je ľúto vyhodiť dobré a kvalitné veci, potrebovala by som zasa asi vymaľovať, ale dnes, hoci si môžem dovoliť viac, si vždy veľmi dobre rozmyslím, či to naozaj potrebujem.
svetlana9
@marcy aj @alena45 - som veľmi rada, že nie som sama, ktorá svojim deťom všetko šiila, štrikovala, háčkovala, prešívala, tiež textil do domácnosti, vyšívala, ušetrila som takto veľa peňazí, mala som dobrý pocit, keď deti niekto pochválil. Jedna známa mi povedala, že sa treba zbavovať vecí, ktoré nenosíme už dva roky, pretože ak na ne nesiahneme tak dlhý čas, to znamená, že nám už odovzdali svoju energiu. NOvé veci dodajú energiu nám, ale aj nášmu bytu. Určite často pociťujete potrebu niečo v byte zmeniť. Je to práve pre tú vyprchanú a novú energiu, ktorá sa človeku žiada. Ja sa inšpirujem aj na w.sashe.sk - skúste sa tam pozrieť je tam kopa nádherných vecičiek, ktoré vymyslleli žienky ako my a Vy sa určite tiež inšpirujete.
margaretka28
Ja tiež z každej veci, ktorú idem vyhodiť, najprv odoberiem gombíky a zipse,tie sa ešte vždy zídu.Raz sa mi stalo, že som povyhadzovala deravé ponožky,ale do týždňa ich pýtali do školy na vv, že idú šiť panáčikov.:-)Musela som obetovať dobré. No a moja mama stále čosi háčkuje a štrikuje a vyrába zo starého nové.Svetríky z ktorých deti povyrastali znovu popárala a uháčkovala nádhernú farebnú štvorčekovú deku. Tiež kopu vecí poprešíva a je jej ľúto vyhodiť, tiež je vojnové dieťa a pamätá ako nosila v zime kabát so zaplátanými rukávmi a podobne. My mladší sa tomu možno smejeme, ale kto nezažil, asi ťažko pochopí....
kucharka100
@frezia68 , tvoj zážitok mi padol vhod, aby som opísala ten svoj. Moji mladí teraz nedávno maľovali svoju izbičku a samozrejme pri upratovaní som im výdatne pomáhala. Aj oni povyhadzovali nepotrebné veci preč. Nuž a ja som si vzala príklad zase z mladých. Pretriedila som tri svoje skrine a to všetko šatstvo....čo som nedala na seba ani nepamätám, som dávala tiež do vriec. Boli to už nemoderné veci a k nepoužitiu. Tak isto som prevetrala aj postele. Nové paplóny aj podušky našli svoje nové miesto a staré šli tak isto preč. Urobila som si tiež radikálny poriadok v izbe a mám teraz tak spokojnú dušu...Človek si myslí, toto sa ešte zíde, hento, ale čerta rohatého, len sa skladuje a hromaždí bordel. Budem mať upratané už aj k sviatkom. Bude mi stačiť len poutierať prach a umyť okno. Raz sa čas také riešenie treba, inak by nás veci pohltili a my by sme nemali svoj voľný priestor. Ešte uvažujem, čo zmeniť , prehodiť, aby to nebol stále ten istý stereotyp, že nepohnem s tým, alebo s tou vecou....predsa podľa zásady : zmena je život. Veru tak. Dnes som spokojná a rada, že som tak urobila. Tie mladšie ročníky majú veľmi dobré nápady....máme sa od nich čo učiť.
anna123
Kedysi sa staré nepotrebné veci strihali na pásiky a tkali sa na dedinách pokrovce / koberce/.
frezia68
Veru,veru,každá z Vás má pravdu.Ja som to šatstvo dala v igelitkách ku kontajneru a našli si majiteľa.Nestrihám gombíky,ani zipsy s predpokladom,že niekto snáď využije.Kabát prehodím cez kontajner a tiež našiel majiteľa.Nemám auto,aby som odniesla do charity,ale to bolo len šatstvo.Posteľnú bielizeň tiež opravím,a využijem ináč.Lebo to staršie je z bavlny,ľanu a nie umelé vlákna.A to už nehovorím o starých obrusoch,to bola kvalita!Mám 2 ks asi 110 r.hrubý biely damašek,môžem prať často a vydržali.Je mi ľúto za starými,kvalitnými vecami a to sa netýka len textilu.Ale nostalgia nič nevyrieši,tak ďakujem za príspevky,rady,či postrehy a želám dobrú noc :-)))
niniatko
Jasné, že áno, ja aj mama, všetko máme odložené, že to "raz" budeme nosiť (keď schudneme alebo keď priberieme)m, príp. niektoré veci idú sesternici, tie ktoré sa jej páčia alebo zabaliť a šupho obetiam povodní, keď sú. Stalo sa, že nám bohužiaľ zomrela teta a kopu vecí v skrini mala ešte s visačkami, ale ona bola dosť veľká a nikomu z rodiny by to nebolo dobré, tak tiež tam išli, aspoň niekoho v nešťastí potešili.
arasidka
Takže, dievčence moje, zdravím hlavne Freziu / i ja si pamätám lístkový systém, síce viacmenej z maminho rozprávania, lebo ja som sa narodila v r. 52/,a tiež sme žili skromne a hlavne - keď niekto zo sesterníc dostal nový svetrík, či kabát, postupne sme ho my mladší dodierali. Pamätám si hlavne na to, ako som po šiestich sesterniciach dostala krásny vyšívaný detský slovenský kožúšok. Po mne ho nosili posledné dve najmladšie sesterničky a stále bol krásny. A hlavne som bola ovplyvnená maminými návykmi - krajčírka - a ako ona pozerala na túto problematiku? Nuž takto: Dzifčence kuknite sa, tieto šaty sú mi akési úzke, nezmescím sa do nych. To nevadzí, popáram ich, a ušijem z nich pekné letné suknyčky - pre obidve. A za jeden deň boli krásne kvetinkové sukničky do gumičky na svete. No a život išiel ďalej, nebolo ničoho, čo by sa dvakrát neprevrátilo, nevypáralo, neprešilo. A stále to bolo "nové".
A teraz do súčasnosti: Na chodbe som mala peknú novú skriňu z bledého dreva, aj so zrkadlom. Veľmi som sa jej potešila. Využívala som ju naplno. Potom sme maľovali, prerábali dlažbu na parkety a rozhodli sme sa, že si objednáme stavané skrine. Máme ich, moja zánovná, len päťročná skriňa poputovala švagrinej a my sme sa vytešovali novým nábytkom. A tu som pri jadre otázky od Frézie - či som tiež taká šanovlivá a je mi ľúto niečo vyhodiť. SOM!!!!!!!!!!!! Stále vo mne rezonuje výchova z domova.
ALE! Aaaaale mám syna, ten si lístkový systém nepamätá, hoci nezabudol na to, ako som od ich útleho detstva párala, plietla,šila,prešívala všetko, čo ma mama naučila. A tak pri ukladaní vecí sa postavil predo mňa, krpec jeden dvojmetrový, zadíval sa mi do očí, ako náš Alan, keď chce niečo do huby, a povedal mi:"Mama, takto to nejde, veď tu je toľko handier, ideme ich prebrať. Toto je čo? Jáááj galoty, ná tak mi povedz, kedy si ich mala naposledy na sebe. Lebo ja si nepamätám. Reku, synku, oni sú mi trochu úzke, ale čo, keď schudnem? Syn gate hodil do kúta na kúpku a povedal - dooooobre - idú preč! A takto sme prebrali kus po kuse a veru občas sme si aj zaspomínali, ako keď vstúpiš do starého archívu a študuješ odložené dokumenty minulosti. Nakoniec sme skončili pri "zbierke" tatových kravát ! Predstavte si, že ja som si pamätala aj to, kedy a pri akej príležitosti sme kúpili bordovú s jemným vzorom, že tá hnedá s malými "puntičkami" sa mu nepáčila a mal ju na sebe len párkrát - šak kukny - je jako nová.... A medzi tou rôznofarebnou zbierkou svietila biela!!! Šak jakož - svadebnáááá! A toto na čo odkladáš? Reku nehaj, synku - som sa rehnila - za osem rokov oslávime zlatú svadbu - dzedko ju ešče schosnuje :)))A tak sme sa premŕvali a premŕvali , až nakoniec nám na jednej kôpke zostala spústa prázdnych vešiakov a igelitový modrý mech sa plnil.
Aby som nezabudla, v časoch môjho detstva sa veru handry nevyhadzovali. Z vhodného materiálu sa strihali asi 3 cm dlhé pásiky, ktoré mama postupne na stroji prišívala jeden k druhému a potom nám do krabici pribúdali veľké klbká ako basketbalové lopty . A potom to putovalo na tkanie domácich kobercov. S krásnymi vzormi. Tak sa "šanovalo" a využilo všetko, čo v chalupe bolo.
Iste, veľa vecí - opraných a voňavých skončilo v igelitových vreciach zavesené pri kontajnery, lebo miestnych bezdomovcov poznáme a vedeli sme, že neodmietnu ani jednu vec. Mám z detstva susedku, jednoduchú ženičku, ktorá nemá toho veľa, tak niečo skončilo aj u nej.Teraz zháňa skriňu, cirka 5O x 2OO cm, lebo vraj v izbe má v kúte uložené šaty a nemá ich kam poukladať :)))Jáááj, Božka moja, Božka, aspoň tých hábov má dosť.
Takže - Frézia - trošku ma syn preliečil a dala somlmu za pravdu!
babidka
Tiez som roky skreckovala a odkladala vsetko na povalu do vriec- ved sa to raz zijde :-) So sestrou sme si odmlada vraveli - ked budeme dochodkyne , takto vsetko postrihame a budeme tkat pokrovce...Dochodkyne sme uz davno - ale mame tolko prace , zena tkanie veru cas neostava ! Urobila si dobre ,ze si skrinu vypratala -mladsie uz nebudeme , stihlejsie urcite tiez nie ....
jerica
joj , keď to čítam rad radom , v každej sa vidím , len jeden malý (možno veľký)rozdiel a problém mám,ja sa neviem rozhodnúť a len tak so zavretými očami rozlúčiť sa s vecami. Dokonca, keď som odchádzala na liečenie , nedalo mi, a v duši som si hovorila , čo ten môj zas vyhodí keď som mimo domu.Veru aj keď vyhodil , neprišla som na to.
Dokonca sa mi stalo , išla som vyniesť smeti a čo nevidím , v smetiaku (náš pri dome) boli nové gumáky a vybramy,no čo som spravila , pekne gumáky a vybramy zobrala a znovu dala do pivnice , síce neviem kedy si ich obujem,ale veď sú "nové".
@frezia68 ,myslím si ,že si dobre spravila keď si sem "prifárala" tému,očista domu :-)
bozulka
No,ja som na tom zrovna tak isto,volakedy sme sa pravidelne sťahovali,tak všetko okrem kníh sa triedilo a vyhadzovalo,ale už sme sa 34 rokov nesťahovali tak si viete predstaviť ako to u mňa vyzerá...Hoci som po manželovom odchode vytriedila už veľa vriec,stále mi pripadá že nič sa nevyhodilo.O pivniciach ktoré vlastním až 4 ani nehovorím.Manžel bol ako ja, všetko sa na niečo hodilo.A tak sa zaplňovala jedna miestnosť za druhou...
Som tiež starší ročník a zažila som veľké problémy a nedostatky,možno preto sme také,že sa stále bojíme nedostatku...?
Videla som pár programov o takých preplnených bytoch,bolo to odstrašujúce aj inšpiratívne,ale žiaľ ostalo iba pri tej inšpirácii...Že by ma nakopla až @frezia68 , ...? Bol by to veľký zázrak :-)
pivonka
Je to zrejme problém povojnových ročníkov, zažili sme nedostatok. "Bída naučila Dalibora housti" a mňa šiť. Pekné oblečenie nebolo dostať a tak som šila najprv pre seba a sestru, potom aj pre dcéru a mamu. Dnes už je lepší výber a na stroji iba sem-tam niečo opravím. Na plachty mám také isté now-haw, ako @sovka. Som rada, že nie som sama, lebo som sa za to trochu aj hambila - že také poprešívané, ale veď dobrá gazdiná zužitkuje všetko, čo sa len dá. Teraz mám byt veľký, žijem tu sama, skríň mám - musím spočítať - 6, tak nevyhadzujem. Minule mi dcéra povedala - to aj nosíš, alebo len raz za rok vyberieš vyvetrať? Lenže keď vyhodím, presne ako @alena , vzápätí potrebujem. Budem musieť radikálne pretriediť. Keď už sú kontejnery na šatstvo, nebude mi to tak ľúto.
kuchticka
@alena , to sa mi stava dost casto, ze vec niekolko rokov nepotrebujem, tak raz pri upratovani vyhoim a cudujem sa, na co som to 5 rokov opatrovala a za par dni to prave poterebujem
lenosko
tak toto by sa aj svokre zislo... ta ma v pivnici obrovsku kopu starych veci co sa raz niekomu zidu. nesmieme nic vyhodit, vsetko treba bud doviezt alebo dat do charity (ale take handry ani tam nezoberu). dokonca aj stary nabytok musime doviezt, tiez sa niekomu zide :-(
rea1
vsetky sme rovnake. setrime, odkladame, prerabame, myslime si, "ved sa to este zide". ale trt sa zide. a to tiez dobre vieme. ja nosievam veci do cerveneho kriza. najprv si tu navstevu vytelefonujem, potom dovezem vrece. alebo aj dve. a zo skrin neubuda. ozaj, rada by som bola byvala muškou malou aby som videla, ako sa pani z ČK zatvarila, ked navrchu v jednom z vriec nasla kozuch z nutrie. kedysi velka moda, elegancia, teraz by som v nom vyzerala ako ... no, ako krava, co si budeme malovat. ale cim dalej, tym je tych navstev ČK menej a menej. ved sa to este zide. a do tohoto urcite schudnem (!!!!). onedlho budem mat dovolenku tak dufam, ze aspon tu velku satnikovu skrinu preberiem. alebo sa o to aspon pokusim. :-)))
evanaaa
@frezia68 , ja by som už ani nemusela písať, lebo by som opakovala tvoje slová a tvoj príbeh. Síce som prišla o skrine ke´d sme sa sťahovali z BA do MA, čo som spočiatku oplakala, no najmä to, že som mojich 7 skríň nemohla vziať so sebou, ostala mi jedna na kabáty a dve spálňové, z toho len jedna na vešania, ale som ich musela nahradiť voľnými vešiakmi, myslím tie tyče-hrazdy, na nich mám povešanú väčšiu časť šatstva, ktoré som už nespočetne krát preberala, najmä, pri sťahovaní som pár vriec nechala pri kontajneri, pár som dala jednej panej ( vzala ich do akéhosi domova), niečo som potom na mieste nového bydliska rozdala, ale stále mi toho ešte veľa zostalo, čo mi bolo ľúto dať preč, veď som smútila aj za tým šatstvom, ktorého som sa zbavila. Mala som tam aj 40-ročné veci, a stále som dúfala, že raz do nich omladnem, inak, zachovalé, nezničené. Aaj teraz mám plno čo už nemôžem nosiť, ale niektoré sú mi opäť dobré, lebo som schudls do nich. A mimochodom, ten pulover, čierno-bielo-červeno páskovaný ktrorý mám na obrázku som nosila ako 21-ročná a stál asi 120 korún. Je to taký " harmonikový" a asi nevychádza z módy, haha. A teraz potroche sem -tam niečo rozdám, ale aj kúpim, takže sa stav vecí nemení. ( No najviac ma srdce bolelo, že som nemohla vziať zo sebou knihy, len pár najnovších a prišla som o 95% knižnice, ktorú som si roky budovala).
boruska
ja mam takeho starkeho co sa mu vsetko ziide, a zas starku ktora vsetko nepotrebne by najradšej vyhodila, vyhadzovala ked starky nebol doma, a najhorsie je to ze maju velky dom a tam sa zmesti viac nez dost, ale niekedy je to aj dobre, veru aj u nas sa najdu historicke kusy oblecenia a ine vecicky
dorotka
Ja zvyknem taketo vacsie upratovanie v skrini robit tak raz za dva roky,
naposledy to bolo minuly rok ,kedze som schudlla 10 kil,a to bola radost ked som mohla darovat alebo vyhodit plne vrece siat.Na nestastie moj manzel je presny opak,on sa nechce ani za svet vzdat starych veci,aj ked ich nemal na sebe niekolko rokov.Teraz nam dali v obci take kontajnery,kde mozete vyhodit pouzite satstvo,je to asi pre cerveny kriz,takze aj to je riesenie.
janger
@frezia68 , tento tvoj prispevok a vsetky komentare pod nim, to je ako pohladenie pre moju dusu ;-). Lebo vidim, ze nemam tuto "uchylku" len ja!
Aj ja som uz aj z nasho suda vyberala, ked som videla, ze muz tam povyhadzoval veci. Putovali znovu na par rokov niekde na policu, aby zavadzali ;-).

Ale ked nieco uz konecne vytriedim, tak mnoho z toho, ak je to samozrejme este v dobrom stave, zanesieme do obchodov so starsimi vecami. A zase niekto druhy bude mat z toho osoh. Tu je to dost bezne, taky kolobeh vselijakych pouzitych veci, ako hraciek, knih, vsetkeho mozneho.....A podla mna je to len dobre.
hubata
@frezia68
Volakedy som rada šila, štrikovala, háčkovala a zbierala som vsetko od gombíkov (tie odstrihávam bohužial aj dnes) cez svetre na páranie až po pekné látky. Dnes už nie a nechávam si len veci vhodne na podstielku pre mačky gombiky a tričká vhodné na umývanie okien alebo podlahy. Ale aj tak mám vždy plné vrece...
hubata
@frezia68
Volakedy som rada šila, štrikovala, háčkovala a zbierala som vsetko od gombíkov (tie odstrihávam bohužial aj dnes) cez svetre na páranie až po pekné látky. Dnes už nie a nechávam si len veci vhodne na podstielku pre mačky gombiky a tričká vhodné na umývanie okien alebo podlahy. Ale aj tak mám vždy plné vrece...



TOPlist