Cafe palffy - už nikdy viac!

jaaaj, kedy uz pochopia majitelia restauracii a kaviarni, ze nielen nabytok, ale aj personal tvori atmosferu...

Aké našskéééé, aké slovenskéééé...To mi pripomína jeden príbeh z Detvianskej nátury od Ľuda Zelienku, ako išli družstevníci za odmenu do Vysokých Tatier a v jednej reštike bárs fajnovô vyštafírovanej, im dali "jedálenský lístok". Nuž a keď ich bolo za celý autóbus, tak predseda družstva predečítaval: "vraj polievka a lá madam Pompadour..... a tu ho ľaľa ponúkajú guľáš grófa Esterházyho.... a pre tých maškrtných tu čítam - puďinge s compótňama... je tu niekto, čo si toto vyberie, alebo budem čítať inšô?..."
lEN SA TI TU jeden družstevník ozval, či by tam niečo inšô nebolo, bo oni nie kaňibali, že by jedli polievka z nejakej madam, či nebodaj guľáš z akiehosi grófa...
A tak predseda čítal, že by hádam aj bolo - vraj tu píšu že španielske vtáčiky... Ej, predseda, si sa spochabel, či kieho frasa, a vieš si ty predstaviť, že by tie vtáky lifruvali až hen zo Španielska, veď by len koštiale na nich hrkotali, než by ich tunáka priniesli...
Ej, pán hlavný, a my by sme si riadneho obeda dali, najlepšie pravú slovenskú polievku a obyčajný gul,ášik,oca vám naháňam...huncútstva panské nám nenačim...
A pán kelnerko nervózne okom mikal, nohami klopotal a že čo že je to za polievku, bo oni pravú slovenskú nepoznajú. Tak mu vysvetlili, že je to fazuľová s klobásou.
Iba jeden si toho gulášu objednal, čo bolo na papieri napísané. A jak to mäso mydlí a pidliká nožom, len mu skákalo ako živé a nie a nie ho rozkrojiť.
"Ba, chudera sviňa, tá musela od narodenia do Sokola chodiť cvičiť..."
Ej, pán kelnerko, boli by oni taký dobrý ako dobre vyzerajú, či by mi nemohli totok mäsko pokrájať, bo ja vo vojne o ruku prišiel, povedal šikovne družstevník Paľo a bol si skryl ruku pod čierne sako. A kelnerko krájal a krájal, až keď mu tretíkrát mäso z taniera vyskočilo, nahneval sa celkom obyčajne ľudsky - po slovensky, zahrešil , vzal tanier a poďho s tým do kuchyne. A hneď bol naspäť
a pred vzorného družstevníka Paľa položil utešenú porciu fajnieho gulášu, mäsko mäkkučké ako bavlnky.
"Joj, pan kelnerko, ďakujem vám z celej duše, toto mäsko si aj jednou rukou pokrájam..." zaškeril sa Paľo a víťazoslávne pozrel do očí celému vzornému kolektívu. Jaj.... ale mu závideli!?!?!
A vzorní družstevníci sa aj to dozvedeli, že tá polievka po tej slávnej madam bola paradajková .
P.S. Kto túto knižku má a dobre ju pozná, nech mi odpustí, keď som ju povedala svojími slovami, bo už dávno tomu nazad, čo som ju čítala, ale túto stať knihy mám najradšej :)))
A tak je to aj s tou pálfyjovskou kávou !!!

@arasidka :-)))))))))))))))))))

Joooj, djovka moja radostná, ej veru,sto hrmených že by totu našu duchňu páral, ej hore háj, dolu háj, verabože že by som šla na takú spoločnú rekreáciju do tých našich Hohe Tatier, tak ako kedysi, s harmonikou a dobre si zaspievať a dobre sa najesť ...bárs by to aj erohá zaplatilo :))))))))))) , lenže - mladosť ti nevráti ani herr Koprfíl.

@arasidka , aj ja mám ten text v pamäti (a nielen ten z tejto knihy). Rada sa k nej vraciam, zaručene popraví náladu.
A čo sa týka našich reštauratérov kaviarnikov, dávno som stratila všetky ilúzie. Ale že ani kávu nevedia uvariť poriadnu, to ma prekvapuje ešte aj teraz.

Teda- že caffé Pállfy - to je urážka samého pána grófa a jeho rodiny !Iste sa niekde v hrobe obracia.
Arašidka, prosím ťa, ty si akým prerodom prešla. nejak ťa na tej fotke nepoznávam. Hádam si si aj ty nedala tej pállfyovskej kávy nebodaj. Milucka, tam by mal byť na dverách nápis - vstup len na vlastnú zodpovednosť.

ja ti neviem čím to je, strácam ilúzie o poctivosti slovenského národa. Vedela by som uviesť najnovší prípad, ktorý pozorujem a čudujem sa prevelice. Volám ho syndróm podnikateľa - keď sa mu začne dariť - poľaví - a vymyslí si niečo navrch, aby to klient zaplatil. Vyslovene asi takto: ak chce niekto polievku, dostane ju, ale musí si zaplatiť aj rezeň, aj keď naňho nemá chuť. Nemôžem to bližšie vysvetliť, ale iba dodám pár slov : Ak chce klient jednu vec, dostane ju, ale musí sa ON - KLIENT prispôsobiť vrtochom majiteľa toho oného zariadenia a to doslova dostane slovne takto:Iste, môžeme to zariadiť, nie je problém, ale musíte si priplatiť ešte navrch toto a toto. A to TOTO je drahšie ešte od toho, na čo má chuť klient toho zariadenia, kde sa práve nachádza.
Výsledok? Jasné a nezastierateľné ťukanie si klientov na čelo s poznámkou / ak sú zo zahraničia/, že s takými službami sa nestretli nikde inde len na našom Slovensku!!! A to hovorí za všetko. Nenažranosť, chamtivosť, neváženie si klienta, doslovne výsmech na jeho adresu . A tak to pozorujem a som zvedavá, aký to zoberie "koniec". A najhoršie na tom je, že majiteľ zariadenia tým síce dosť tratí - aj na klientele, ale najviac trpia jeho podriadení, ktorí sú odkázaní aj na obrat firmy. To znamená, že buď podnikateľovi na tom nezáleží, lebo má vo forote aj niečo lepšie, čo mu vynáša a toto zariadenie má len ako dáky krycí manéver, alebo je tak sprostý, že si myslí , že " nie je čitateľný" - priehľadný ako sklo a čo je najhoršie, doplatia na to tí, ktorí v jeho zariadení robia. A preto sa nedivím, že hromadne od neho odchádzajú i jeho zamestnanci - a ešte mu to nedoľlo!!! Alebo sa spolieha na tých, ktorí budú ochotní naňho drieť - dlhodobo nezamestnaní a povedzme si - aj hlúpi, lebo i takých je dosť.

Evička, prečítaj si môj recept o šošovici na vajíčkach. A pochopíš - ešte jeden deň a potom môj trest pominie :)))

@arasidka -Ty naša spisovateľka - zmeň trochu žáner a bežkaj na blok na chvíľku poézie - xi

Podľa webu kaviarne dokonca sídlia nie na Panskej ulici, ale na Pánskej. Tak si vravím, ešteže tak, aspoň nerobia hanbu dámam... :-)) (Skrátka svojský za každú cenu.)

No, v Blave máme aj Panenskú ulicu... už som tade nešla dlhé roky, ani si neviem predstaviť ako dnes vyzerá.Naposledy som tam bola na koncerte v ev. kostole, keď tam spieval Karel Zich so svojou skupinou.

@Milucka , škoda, že si si neprečítala môj zážitok z októbra minulého roka, bola by si presne vedela, do čoho ideš: @Caf é Pálffy

@arasidka , tlieskam !!!!!!!!!!!!!!!!!!

Dovolím si reagovať na zážitok, ktorý mala " Milucka" v Kaffee Palffy. Momentálne predávajú veľmi veľa cez rôzne zlavové portále, kde sú ceny veľmi prijateľné a hlavne ich ponuka je zaujímavá. Taktiež som si zakúpila takýto kupón a išla som na jarnú prechádzku do Starého mesta. Samozrejme sme sa zastavili v spomínanej kaviarni. Mala som v Kaffe Palffy veľmi príjemný poobedný zážitok, kde síce pracujú staršie dámy, ale vo vo mne to evokovalo pocit domova u " babičky" . Okrem iného som si všimla, že hovorili perfektne nemecky, čo sa tiež dnes nikde tak nevidí. Servírovali fantastickú domácu štrúdľu + káva. Krémeš o ktorom píšeš sme si schválne dali ešte extra, aby sme vedeli posúdiť, či môže byť niečo pravdy na tvojom texte. No neviem, asi si mala smolu, lebo ja som v živote ani môj priateľ lepší nejedla!
Chlebíky mali vystavené len ako ukážka ich produktov, lebo vraj sa im neoplatí robiť veľa. Robia hlavne na vačšie objednávky. Boli na tmavom chlebíku hranatého tvaru a nemala som dôvod neveriť, že boli zlé, alebo nie BIO. Možno tou tvojou kritikou si nás vyprovokovala to všetko skúsiť a musím povedať, kedže máme vzťah k hostórii a kultúre Starej Bratislavy, ubezpečujem ťa že originály fotografií na ich stenách nenájdeš ani v múzeu. Je to úžasné. Ano súhlasím, interiér je " v starobratislavskom" štýle, ale práve to mne ako bratislavčanke vyhovuje. Veď koniec koncou je to v priestoroch múzea. Veľmi ma uchvátil dvor, kde dýcha naozaj história. Takže, nedá mi vyjadriť aj iný názor ako ten tvoj. Veľmi rada sa do Kaffee Palffy vrátim aj s priateľmi a už sa teším na ďalšie ich akcie.