Sobota je v mojich spomienkach rozporuplný deň. Ako malá školáčka som zažila to, čomu sa už dnes len ťažko verí, v sobotu sme chodili do školy. Sobota bol normálny pracovný deň. Potom bola každá druhá sobota voľná a nakoniec každá. Ako sme sa tešili že nemusíme chodiť do školy, lenže jedno trápenie prestalo, druhé začalo. Sobota sa stala našim dňom upratovacím. Mama nám rozdelila úlohy povysávať, utrieť prach, umyť dlážky, umyť kúpeľňu a až keď bolo všetko hotové mohli sme ísť von. Mama to všetko dirigovala a na všetko dohliadala a popri tom aj varila. V sobotu sme mali vždy nejaké jednoduché múčne alebo zeleninové, skrátka bezmäsité jedlo. Parené buchty, palacinky, granadír, slíže s makom.... Keď sme si sadali k stolu muselo byť všetko upratané a čisté.
V nedeľu sa varil veľký obed, nesmela chýbať hovädzia alebo slepačia polievka a mäso, hlavne rezne na tie sme sa tešili najviac. A večer bol kúpací deň, to som bola ešte celkom malá a bývali sme na dedine. Kúpanie bol hotový rituál, najprv sa zakúrilo v kúpeľni a veru sme sa kúpali spolu, najprv najstaršia sestra, tá už bola veľká dievka, potom mi dve mladšie sestry a nakoniec naši dvaja bratia a samozrejme sa chceli okúpať aj naši rodičia, tak sa muselo šetriť aby horúca voda z bojlera vystačila pre všetkých.
V pondelok sa u nás pralo, mama mala veľkú bubnovú Romo pračku a tá hučala u nás celý deň. Na obed bolo vždy to čo zostalo od nedele. Ak sme mali v nedeľu slepačiu polievku tak v pondelok bolo rizoto. Ak bola hovädzia tak v pondelok bolo hovädzie na cibuli, alebo kôprovka, alebo rajčinová omáčka, tú som z duše nenávidela.
V utorok chodila naša mama na nákup, myslím že to bolo preto, lebo v utorok vozili mäsiarovi mäso a tam bolo treba nejaký ten rad vystáť. Tak si mama nakúpila na nedeľu a aj na celý týždeň a nato som sa tešila najviac. Vedela som že keď prídem zo školy, to už sme bývali v meste, mama už bude doma, obed bude navarený ale aj nejaká dobrota, ktorú mama nikdy nezabudla kúpiť, sa mi ujde – pravda až po obede. A v utorok som sa ani nemusela pýtať čo je na obed – fazuľová, alebo šošovicová polievka, ale keďže mama bola u mäsiara kúpila nám do tej polievky párok alebo špekačky a na to sme sa samozrejme tešili.
V stredu sa žehlilo, to čo v pondelok mama oprala už poschlo a mohlo sa ožehliť a uložiť do skríň. Mama bola doma, nechodila do práce takže väčšinu domácich prác stihla porobiť doobeda pokiaľ sme boli v škole, ale boli také práce, ktoré sa jej samej nedali spraviť, pamätám sa ako sme zo sestrou na veľkej chodbe naťahovali naškrobené plachty a návliečky, ako sme ich kropili, poskladali a mama ich žehlila. A keďže žehlenie je ťažká práca, obed bol len taký ľahký, vlastne ako všetky obedy cez týždeň.
Vo štvrtok mama zašívala čo sme my detská stačili za týždeň dotrhať. Mala krásnu šlapaciu Minervu a tá hrčala u nás celé poobedie. Naša mama bola majster v našívaní záplat na šijacom stroji, ale vedela si ušiť aj posteľné návliečky, poťahy na vankúšiky, zásteru alebo sukňu. Sedávala som pri nej a počúvala klapot šijacieho stroja a aj šiť som sa naučila – ale to je iný príbeh.
V piatok bol u nás taký pohodový deň, lepší ako nedeľa. Na druhý deň sme nemuseli ísť do školy, čiže sme si nemuseli písať úlohy. Len čo sme prišli domov zo školy, hodili sme tašky do kúta a do brucha nahádzali obed a už nás nebolo. V piatok bol aj deň pečenia, keď mama piekla buchty, alebo koláče s kysnutého cesta s ovocím podľa sezóny. A tak v lete sme často krát ani neobedovali, len sme uchmatli ešte teplý koláč rovno s plechu a utekali von za kamarátmi.
A na druhý deň bola zas sobota – upratovací deň a potom nedeľa a tak stále dokola.
ale tak rada citam tieto zazitky, oblazia dusu velmi zvlastne a zaroven sa vybavia spomienky, ktore sa rokmi dostali niekde daleko do pozadia... hlavne ze su. Dakujem vsetkym za krasne spomienky na detstvo- vsetky co sme priblizneho veku to znova mame v zivej pamati.
@evusik , tak ako píše @tinka pri čítaní každého príspevku je to ako film " pohádka mládi "ktorý sa už nikdy nevráti.Veľmi pekné .
lepšou polovičkou nedáme dodnes dopustit , jedlá ,dni a zvyky no a rande @stefanm to bol čaj o piatej alebo kino , tanec v kulturáku a tiež chodenie do cukrárne v meste , naše vnúčatá majú pre tieto naše činnosti iba zhovievavý úsmev a my už len spomienky ako píše @jerica : svoju pohádku mládí, ozaj veľmi pekná téma @evusik ... :))
Dík za spomienky
@verka1 ešte k tým pračkám Virena nemala slimáka,ale plochú vrtulku a to bolo dobré.Tú pračku mám niekde v pivnici založenú a určite by bola ešte funkčná.Bieleho slimáka mala Perobotka a to býval často horor tam sa často namotali šnorky na perinách a keď si zrovna vešala prádlo tak často už bolo citiť smrad zo spáleného motora.Mne sa to stalo 2x už v mojej rodine preto som vymenila s mamínkou Perobot za Virenu.Nebola som zlá,ale ona na nej už neprala.Boli to krásne časy ako hovoril Feri a dnešní mladí nám tú bezstarostnosť "mládí" môžu závidieť.Určite boli problémy,rodičia mali plno starostí,ale my deti sme mali krásny život hoci niekedy trošičku krušný.Vďaka za spomienky.
Ešte k tomu praniu, moja mamička nás vychovávala šesť detí sama, doma sme vyprali v práčke, prádlo naložili do vozíka a plákať sme chodili do potoka, aj v zime. Ruky sme mali vymrznuté až nám za nechty zachádzalo a prádlo sme vešali von na šnúry " aby poriadne vymrzlo". Kúrilo sa iba v jednej izbe, na noc sme si nahriali "tehlu" na peci a keď sme išli spať dali sme si ju k nohám a zohrievali sa raz jeden raz druhý. Taký bol život nás skôr narodených, ale nepoznali sme žiadne alergie, astmy, všetci súroenci sme boli zdraví. Keď sme už boli študentmi a na víkendy sme chodievali domov, tak v nedeľu už od rána ma budili rôzne vône, lebo moja maminka už vypekala aj päť plechov rôznych koláčov aby každý si mohol so sebou zobrat na internát a na raňajky nás vždy čakala na stole čerstvo upečená bábovka, voňalo kakao.
( ešte dnes cítim jej vôňu). Nádhera.
A bitka o tranzistorak, aby sme vsade poculi rozhlasovu hru..A v nedelu do postele kakao s rozkom - pri pocuvani rozpravky, dako ste ma rozcitliveli :))))