Ako sa u nás varilo.

evusik - fotkaevusik, 30. mája 2010
Moja mama mala domácnosť pevne rukách. Každý deň bol určený na inú, pre nás pre všetkých prospešnú činnosť. My deti sme o tom neboli až tak presvedčené, hlavne ak sa jednalo o upratovací deň. A čím začnem? Sobotou.

Sobota je v mojich spomienkach rozporuplný deň. Ako malá školáčka som zažila to, čomu sa už dnes len ťažko verí, v sobotu sme chodili do školy. Sobota bol normálny pracovný deň. Potom bola každá druhá sobota voľná a nakoniec každá. Ako sme sa tešili že nemusíme chodiť do školy, lenže jedno trápenie prestalo, druhé začalo. Sobota sa stala našim dňom upratovacím. Mama nám rozdelila úlohy povysávať, utrieť prach, umyť dlážky, umyť kúpeľňu a až keď bolo všetko hotové mohli sme ísť von. Mama to všetko dirigovala a na všetko dohliadala a popri tom aj varila. V sobotu sme mali vždy nejaké jednoduché múčne alebo zeleninové, skrátka bezmäsité jedlo. Parené buchty, palacinky, granadír, slíže s makom.... Keď sme si sadali k stolu muselo byť všetko upratané a čisté.

V nedeľu sa varil veľký obed, nesmela chýbať hovädzia alebo slepačia polievka a mäso, hlavne rezne na tie sme sa tešili najviac. A večer bol kúpací deň, to som bola ešte celkom malá a bývali sme na dedine. Kúpanie bol hotový rituál, najprv sa zakúrilo v kúpeľni a veru sme sa kúpali spolu, najprv najstaršia sestra, tá už bola veľká dievka, potom mi dve mladšie sestry a nakoniec naši dvaja bratia a samozrejme sa chceli okúpať aj naši rodičia, tak sa muselo šetriť aby horúca voda z bojlera vystačila pre všetkých.

V pondelok sa u nás pralo, mama mala veľkú bubnovú Romo pračku a tá hučala u nás celý deň. Na obed bolo vždy to čo zostalo od nedele. Ak sme mali v nedeľu slepačiu polievku tak v pondelok bolo rizoto. Ak bola hovädzia tak v pondelok bolo hovädzie na cibuli, alebo kôprovka, alebo rajčinová omáčka, tú som z duše nenávidela.

V utorok chodila naša mama na nákup, myslím že to bolo preto, lebo v utorok vozili mäsiarovi mäso a tam bolo treba nejaký ten rad vystáť. Tak si mama nakúpila na nedeľu a aj na celý týždeň a nato som sa tešila najviac. Vedela som že keď prídem zo školy, to už sme bývali v meste, mama už bude doma, obed bude navarený ale aj nejaká dobrota, ktorú mama nikdy nezabudla kúpiť, sa mi ujde – pravda až po obede. A v utorok som sa ani nemusela pýtať čo je na obed – fazuľová, alebo šošovicová polievka, ale keďže mama bola u mäsiara kúpila nám do tej polievky párok alebo špekačky a na to sme sa samozrejme tešili.

V stredu sa žehlilo, to čo v pondelok mama oprala už poschlo a mohlo sa ožehliť a uložiť do skríň. Mama bola doma, nechodila do práce takže väčšinu domácich prác stihla porobiť doobeda pokiaľ sme boli v škole, ale boli také práce, ktoré sa jej samej nedali spraviť, pamätám sa ako sme zo sestrou na veľkej chodbe naťahovali naškrobené plachty a návliečky, ako sme ich kropili, poskladali a mama ich žehlila. A keďže žehlenie je ťažká práca, obed bol len taký ľahký, vlastne ako všetky obedy cez týždeň.

Vo štvrtok mama zašívala čo sme my detská stačili za týždeň dotrhať. Mala krásnu šlapaciu Minervu a tá hrčala u nás celé poobedie. Naša mama bola majster v našívaní záplat na šijacom stroji, ale vedela si ušiť aj posteľné návliečky, poťahy na vankúšiky, zásteru alebo sukňu. Sedávala som pri nej a počúvala klapot šijacieho stroja a aj šiť som sa naučila – ale to je iný príbeh.

V piatok bol u nás taký pohodový deň, lepší ako nedeľa. Na druhý deň sme nemuseli ísť do školy, čiže sme si nemuseli písať úlohy. Len čo sme prišli domov zo školy, hodili sme tašky do kúta a do brucha nahádzali obed a už nás nebolo. V piatok bol aj deň pečenia, keď mama piekla buchty, alebo koláče s kysnutého cesta s ovocím podľa sezóny. A tak v lete sme často krát ani neobedovali, len sme uchmatli ešte teplý koláč rovno s plechu a utekali von za kamarátmi.
A na druhý deň bola zas sobota – upratovací deň a potom nedeľa a tak stále dokola.

@zareaguj


Diskusia k článku

gittka
@evusik ,aj ked som o niečo mladšia od teba,tak takto nejako to fungovalo aj u nás.len s tým rozdielom,že mamina chodila do práce,ale bývala s nami starká a tá nám všetkým varila,prala,žehlila.a potom,ked mamina ostala doma,tak starkej všetko oplatila.ale teraz ked niekomu povieš,že sa kúpalo len raz za týžden,tak kto to nezažil asi ťažko uverí...
honestka
Evusik, aj my sme zili podobnym rezimom s rozdielom, ze ja som uz v sobotu nechodila do skoly a prali sme vo stvrtok. Mala som velkych bratov a teda len kosiel na zehlenie bolo mnozstvo- tie som sa naucila zehlit ako decko (hned po tom ako som zvladla vreckovky) a museli but pekne bez zahybov. Ozivila som si pekne denne spomienky kolobehu tyzdna spolu s tebou. Prijemna spomienka!
babidka
@evusik , ako keby si opisovala moje detstvo :-) moja mama bola zamestnana a tak sa vsetko robievalo poobede . ja som tiez zazila este pracovne soboty a kupanie raz za tyzden , pondelkove pranie a sobotnajsie neoblubene upratovanie :-) prave preto v sobotu neupratujem , urobim si vsetko radsej v piatok aby som mohla v sobotu robit nieco lepsie - peciem , vyvaram , zavaram ...len aby som neupratovala :-)
evanaaa
Tuším u nás skôr narodených to fungovalo rovnako : keďže nás bolo 8 detí, mama nerobila a mala sa čo obracať. Variť musela každý deň, nič nezostala na druhý, a keby aj, to by nám nestačilo. Pondelok, streda, piatok boli múčne dni, v pondelok sa pralo - v koryte, v sobotu sme sa všetci kúpali - v koryte, v nedeľu nás vyobliekala ( do kostola a poobede na prechádzku do PKO ) a žehlievala až v sobotu, keď ostatní boli preč, doma s mamou som zostala len ja. Ona žehlila a pritom spievala ľud. pesničky, rada som ju počúvala, mnohé, aj baladické som sa od nej naučila. Bola robotná už od detstva a vo voľnom čase háčkovala, štrikovala apod. Už je na pravde Božej a ja len spomínam......
zdezda
Je to pravda, sme deti určitého režimu a podobného pôvodu, preto máme tak veľa spoločného :-). Pokiaľ moja mamina nepracovala, mali sme mäso 2-krát v týždni, v nedeľu a v stredu, inak sme jedli domáce cestoviny a zemiaky, samozrejme tiež kysnuté buchty a koláče, osúchy. Keď išla do práce, cez týždeň nevarila, stravovali sme sa mimo, chodila domov unavená okolo 18hod., tak som ako 13-ročná začala experimentovať v kuchyni a pripravovala som teplé večere, učila som sa na nich, či je to jedlé. Naši taktiež 2-krát otočili korunu, kým za ňu niečo kúpili. U nás sa pralo v sobotu, ato najprv biele prádlo, potom farebné až nakoniec čierne. Voda sa iba doplnila do ROMO pračky. Vypláchalo sa vo vani a vyžmýchalo zas v pračke :-). Aj sme sa kúpali v sobotu, aby sme do kostola boli voňaví. Takisto sme nedeľu slávili. Začalo to kostolom, potom slávne rezne alebo kuriatko, potom rodinné návštevy a večer televízna chvíľka poézie...:-)
sovka62
Asi tie domácnosti, v ktorých sme my staršie vyrastali, fungovali skoro rovnako. Aj my sme vedeli, čo približne bude na obed v ten-ktorý deň, aspoň typ jedla,teda omáčka, dusené mäso, bezmäsité sladké alebo slané jedlo. A to sobotné kúpanie v plechovej vani, dovlečenej do kuchyne.... Na dvore voda v kotli, aký sa používal na zabíjačky, zvlášť v zime to bol zážitok! Aj obliekanie malo svoj poriadok, v pondelok a v stredu sme dostávali čisté šaty do školy a cez ne denne čistú zásterku. Akurát minulý týždeň som o tom rozprávala vnučkám a čudoval sa na čo nám tie zásterky boli. Nuž, pranie bolo vtedy zložitejšie, aj keď naša mama mala jednu z prvých práčok v Petržalke (pri štyroch deťoch deťoch ju veru potrebovala).
honestka
Sovka, tiez zasterky si mi pripomenula tiez, ak boli volaniky tak museli byt krasne naskrobene a vyzehlene a na nohach hnede topanocky az po clenky na snurovanie. Mam iba jedinu taku fotku a dcerka ked ju videla povedala, mami, ty si zila ako v TV pribehoch "Maly domcek na preriii" a sranda je, ze teraz ako velka znova zijem "na prerii", hoci dnes zaludnenej...
ale tak rada citam tieto zazitky, oblazia dusu velmi zvlastne a zaroven sa vybavia spomienky, ktore sa rokmi dostali niekde daleko do pozadia... hlavne ze su. Dakujem vsetkym za krasne spomienky na detstvo- vsetky co sme priblizneho veku to znova mame v zivej pamati.
nessy
Som trochu mladšia, ale aj u nás bolo veľmi podobne. Bolo nás 5 detí a tak mali rodičia čo robiť...Som najmladšia po 4 chlapcoch, u nás sa pralo v piatok, v sobotu sa žehlilo...pamätám tie množstvá košiel, ktoré viseli pri žehlení na vešiakoch. Rada spomínam, na nedeľný koláč, ktorý sme po obede rozchytali z plechu a mnoho mnoho ďalších spomienok
tinca
@evusik krásne spomienky všetko mi prebehlo pri tomto čítaní ako film, veľa máme spoločného s malými rozdielmi. @sovka ja sa tiež pamätám na vyškrobené zásterky, mala som viac farieb ku každým šatám, aby sme si ich neušpinili, zásterka sa rýchlejšie oprala. Dokonca si pamätám v 1. a 2. triede sme nosili aj rukávce po lakte, aby sme si nezodrali rukávy, tých som mala tiež viac ako dosť, lebo otecko bol krajčír. No a s jedlom, veru mäso bolo v nedeľu vždy niekedy,keď mama alebo starka vystála šor tak raz v týždni. Kedysi sa ani toľko salám nejedlo, veď bola len turistická, ale za to chutil nám chlieb s masťou, cibuľou, paprikou pažítkou, alebo pocukrovaný a pofrkaný vodou. Aj teraz si to niekedy zopakujem.
stefanm
...a kedy ste , dámy , chodili na rande?V ktorý deň???...A k tomu kúpaniu.Aj ja som z generácie ktorá sa kúpala raz do týždňa a v jednej vode cela rodina!!!Ale časy sa menia a je mi ľúto,že naše vnúčatá sa už kúpu iba raz za mesiac lebo sa musí šetriť!!!....A ešte sme chodili každú druhú sobotu poobede s otcom a bratom na futbal (mi na "státie" , otec na tribúnu na "sedenie") a každú druhú nedeľu doobeda po "kostole" na hádzanu.A mali sme "zakázané" povedať mamke,že čo sme robili cez polčas lebo to nám dal korunky a mohli sme ísť ku bufetu na "horalku" a kofolu a on si odskočil ku druhému na "rumik".
jerica
Z každého príspevku sa dá poskladať moje curiculum vite detstva a mladosti , len prispejem , pri sobotňajšom upratovaní som počúvala z rozhlasu o druhej poobede, Hry pre mládež a v nedeľu ráno o ôsmej rozpávku pre deti,to som nevynechala , čo nevynechám do dnes. , možno si to budú pamätať moje ročníky .
@evusik , tak ako píše @tinka pri čítaní každého príspevku je to ako film " pohádka mládi "ktorý sa už nikdy nevráti.Veľmi pekné .
hannah22
Spomienky ktoré sa mi pri čítaní objavili boli hlboko zasunuté a zrazu hop ako čertík zo škatuľky,varenie ,pečenie a pranie, upratovanie aj počúvanie rozhlasových hier v sobotu poobede to bola príjemná chvíľka dňa a na nedeľnú rozprávku s mojou
lepšou polovičkou nedáme dodnes dopustit , jedlá ,dni a zvyky no a rande @stefanm to bol čaj o piatej alebo kino , tanec v kulturáku a tiež chodenie do cukrárne v meste , naše vnúčatá majú pre tieto naše činnosti iba zhovievavý úsmev a my už len spomienky ako píše @jerica : svoju pohádku mládí, ozaj veľmi pekná téma @evusik ... :))
evusik
@stefan s tým rande si ma dostal .... mladý človek je vynaliezavý a nie len za pierkom sa plot preskakuje :-) @jerica vidíš na rozhlasové hry som celkom zabudla, bez toho sa nerátal víkend, hlavne v zime a v nedeľu o ôsmej rozprávka, ako malá som ju počúvala v perinách ako dospelá pri príprave nedeľného obeda :-)
verka1
Zase krásna téma. Ja som prežiila aj sobotnú i poobednú školu. Aj keď som vyrastala v centre Ba, tie zvyklosti, ktoré opisujete boli aj u nás. Ja si spomínam, že teplá voda bola len 3x do týždňa, preto sa kúpalo v sobotu a v iné teplovodné dni sa pralo vo vani, kým nebola pračka Virena. Ona mala na dne takú keramickú vrtuľu, do ktorej sa veselo prádlo zamotávalo. Dúfam, že si názov dobre pamatám. No a v sobotu sa samozrejme upratovalo. Babka utierala prach, otec vysával , mama varila a piekla a ja som po obede mala na starosti kuchyňu. Aj napriek robotám, som sobotu milovala, lebo sme boli pohromade všetci. No a čo sa týka jedálnička, nebudem sa opakovať, bolo to všade rovnaké, aspoň sme si nezávideli.
Dík za spomienky
sracz
"Zaručene nezaručené správy z vesmíru a priľahlých dedín"! Nádherá zábavná relácia; dvojica Gado a Gažo plus Helenka Kleisová, žiaľ už blahej pamäti, naša rodinná priateľka, vynikajúca kuchárka (pre mňa extra varila svoju slávnu záhorácku fazuľovicu). Všetky Vás ľúbim dievčence a všetkých Vás mám rád! Píšete a spomínate na svoje detstvo presne tak, ako aj ja na svoje. Som veľmi rád, že som svoje detstvo prežil vtedy. Za dnešný trend by som ho nevymenil ani za nič na svete. Ak môžem poradiť, k príbehom a spomienkam si pripisujte aj dávne a zabudnuté recepty našich mamičiek, babičiek, prababičiek ...! Hoci iba tak, pre seba! Postupne si ich vpisujem aj ja. Za mlada som to neurobil a teraz horko_ťažko lovím v pamäti, lebo sa mi postupne navracajú aj dávne a zašlé chute na jazyk! Vďaka za Vaše nežné srdiečka a citlivé duše! Som s Vami, som Váš (Náš?)!
bozulka
Krásna téma,úplne ste ma všetky dostali.Pripadá mi,že sme žili v jednej rodine.Až na malé drobnosti všetko rovnaké.Čo som neznášala v sobotnom upratovaní to bolo čistenie váh a závaží sidolom,mala som vždy ruky čierne,ďalší prípad čistenie všetkých dverí petrolejovou vodou-lebo dobre púšťala špina a zároveň sa dezinfikovali.Pranie-cez leto som rada pomáhala,máchala prádlo v šmolkovej vode lebo biele periny dostali nádherný vzhľad.Keď bolo všetko hotovo išlo sa na dvor na suchý záchod,ktorý sa musel vydrhnúť až do biela a konečne pozametať a cifrovane popolievať dvor.Na večer popolievať záhradu a mohla som dostať 3 Kčs na kino.V nedeľu som veľmi rada chodila s tetou.maminou sestrou do Kláštora hoci som"luteránka",ale priznám sa,že to bolo trošku aj zištné.Po kostole sa išlo do cukrárne na zákusky do krásneho balíčka,ktorý sa držal za ozdobnú šnorku a potom na na moju milovanú zmrzlinu podávanú v nerezových pohároch s krásnou hranatou lyžičkou,potom nedeľný tradičný obed ako si spomínala @evu šík.
@verka1 ešte k tým pračkám Virena nemala slimáka,ale plochú vrtulku a to bolo dobré.Tú pračku mám niekde v pivnici založenú a určite by bola ešte funkčná.Bieleho slimáka mala Perobotka a to býval často horor tam sa často namotali šnorky na perinách a keď si zrovna vešala prádlo tak často už bolo citiť smrad zo spáleného motora.Mne sa to stalo 2x už v mojej rodine preto som vymenila s mamínkou Perobot za Virenu.Nebola som zlá,ale ona na nej už neprala.Boli to krásne časy ako hovoril Feri a dnešní mladí nám tú bezstarostnosť "mládí" môžu závidieť.Určite boli problémy,rodičia mali plno starostí,ale my deti sme mali krásny život hoci niekedy trošičku krušný.Vďaka za spomienky.
jerica
Spomínate aj nabývalú umývačku riadu ? umývací stôl ? Boli v ňom dva veľké hlboké lavóre , boli zasunuté v stole a nikto nevidel odložené riady , so sestrou sme vždy umývali riady , nevedeli sme sa dohodnúť ktorá bude umývať a ktorá utierať , každá chcela umývať. Preto , lebo tá ktorá umývala bola skôr s prácou hotová , mala voľno , tá čo utierala , končila o niečo neskôr . Ako sme chodili do pivnice na uhlie , kúrili , potom kto vynesie popol, jednoducho je toho veľa , veľa čo spomínať . Vďaka za všetky príbehy , ktoré oživili tie , dnes už pre mňa krásne spomienky na minulé storočie.
verka1
Bozulka, dík za pripomenutie, ten názov mi úplne vypadol.
milina
jerica@- vďaka za pripomenutie "umývačky riadu" , ale voda do nej sa musela nosiť pracne vo vedrách zo studne, ktorou sa muselo šetriť." Pomyje " (voda v ktorej sa umyl všetok riad) sa nevyliali, ale spapkalo prasiatko. Doobeda v sobotu sme upratovali aj my a poobede sme sa ponáhlali pred kostol vyobzerať nevesty a nezabudnem na dlhé sprievody, ktoré išli dedinou vždy keď bola svadba na dedine.
Ešte k tomu praniu, moja mamička nás vychovávala šesť detí sama, doma sme vyprali v práčke, prádlo naložili do vozíka a plákať sme chodili do potoka, aj v zime. Ruky sme mali vymrznuté až nám za nechty zachádzalo a prádlo sme vešali von na šnúry " aby poriadne vymrzlo". Kúrilo sa iba v jednej izbe, na noc sme si nahriali "tehlu" na peci a keď sme išli spať dali sme si ju k nohám a zohrievali sa raz jeden raz druhý. Taký bol život nás skôr narodených, ale nepoznali sme žiadne alergie, astmy, všetci súroenci sme boli zdraví. Keď sme už boli študentmi a na víkendy sme chodievali domov, tak v nedeľu už od rána ma budili rôzne vône, lebo moja maminka už vypekala aj päť plechov rôznych koláčov aby každý si mohol so sebou zobrat na internát a na raňajky nás vždy čakala na stole čerstvo upečená bábovka, voňalo kakao.
zitar
Nedeľa popoludnie, biele podkolienky, pár koruniek vo vrecku a prechádzky okolo námestia, prípadne návšteva kina, cukrárne.
( ešte dnes cítim jej vôňu). Nádhera.
sovka62
Jéj, Jerica, na ten stôl som celkom zabudla. My sme zase ani jedna nechceli umývať, len utierať. Keďže sa všetko varilo na masti a Jar bola nedohľadne, voda v ktorej sa umývalo bola hnusne mastná (veď sa aj vylievala do pomyjí prasiatku) a v tom druhom šafli bola horúca voda na na oplachovanie (horúca! ako na obáranie svine). Takže umývanie bolo veru krušné. A ten stôl mal vrchnú dosku, ktorá sa dala zdvihnúť, v strede, kde bol klavírový pánt, sa preložila (aby nezavadzala) a pod doskou bola ešte jedna cínová doska s vyvýšeným okrajom na odkladanie riadu a nad šafľami v nej boli dierky, aby odtečená voda stekala späť do nich. Takýto vynález si už mladí asi ani nedokážu predstaviť. Teraz, keď to píšem sa mi v duchu vybavila naša velikánska kuchyňa, ktorá bola stredom celého rodinného diania. Tam sa kúrilo vždy, keď sme boli doma, i izbách len večer pred spaním a v jedálni cez víkend a sviatky. Cez týždeň sa v kuchyni varilo, jedlo, šilo, plietlo, háčkovalo, písali sa úlohy, rysovalo sa, otec letoval hrnce a všetkému dominovalo rádio s rozhlasovými hrami, Maratónom, Zákrutou a tetou Vierou Bálintovou. Keď sme trošku podrástli, tak i rádio Luxemburg rakúske Autofahrer unter veg (neviem, či píšem správne, učila som sa len angličtinu). To boli časy!
jerica
Je to príjemné pospomínať , na časy, keď sme boli plné energie,nič nás nebolelo , starosti nechávali na rodičov , užívali prázdniny , ďakujem za všetky príspevky , prečítala som ich viac krát , mala so to čítanie , ako keď vám premietajú film z archívu , alebo keď si premietate svadbu vašich detí , či z oslavy narodenín , z pred viac ako desať rokov, staré fotky , kde sú vaši blízky a spomína sa čo sme s nimi prežili. Bolo to krásne čítanie.
evusik
@jerica našim deťom lezieme na nervy keď hovoríme že za našich mladých čias bolo krásne. Hovorili to naši rodičia, hovoríme to my a budú to raz hovoriť aj naše deti a vieš prečo? lebo sme vtedy boli deti a dívali sme sa na svet detskými očami a rodičia nás chránili a starali sa o nás a aj keď sme mali povinnosti predsa len to bolo, aspoň v mojom prípade, bezstarostné detstvo. Preto naň tak rada spomínam.
jerica
@evusik súhlasím s Tebou , ideme im na nervy , tak ako aj nám išli , ale dnes keď už nie sú medzi nami , určite sú chvíle , keď si pomyslím aká som bola hlúpa a nevenovala sa im viac , hlavne keď nás čakali , čakali aj kedy zazvoní telefón,tak si poviem , akoby bolo dobre , , ,domysli si. Nuž je to kolobeh života , tiež čakám kedy zazvoní telefón a stačí keď sa spýtajú ako sa máme , teraz viem prečo rodičia tak čakali aj na telefón. Ja som tiež mala bezstarostné detsvo,základ sme dostali do života , že sa nemusíme hanbiť a nemusia sa ani za nás naše deti,ani mi za deti. @evusik ďakujem.
bambitka
Tiez si spominam na sobotnajsie upratovanie,ako sme so sestrou museli vsetko vyupratovat a koncili sme ,ked koncil ,,Maraton"a zacinala rozhlasova hra.Teraz radsej upratujem v piatok,aby som mala v sobotu viac casu na ine veci......varenie,pecenie ilenosenie"))))
svetlana33
u nás sa vysávalo vždy v piatok keď sme sa vrátili zo školy. Aj keď to nebolo potrebné- po pár rokoch tie koberce boli ako rešeto. No ale keď musíš, tak musíš. Nemohlo sa ani protestovať. A raz za štvrťrok sa koberce vyniesli na dvor vyprášiť prakerom a parkety v izbách sme drátkovali a pastovali a potom - šup koberce späť, nábytok vrátiť - zavše sme ho aj inak preriadili. Keď sme sa povydávali a prišiel prvý štvrtok mama sa pustila do parkiet sama. Netušila, že je to fakt drina. Ospravedlnila sa nám za prideľovanie takejto práce - lebo ona to vtedy ani netušila. Pridelila to dcéram a šľus. Nedalo sa ani protestovať, ani navrhnuť zlepšovák pri upratovaní, mama bola dosť hysterická pre hocijakú maličkosť sa dokázala nahnevať. No odvtedy sa parkety nedrátkovali "nožne" - kúpili sa časom koberce na celú plochu izby a ten vysávač zvládol hravo.
babinka
"dievcence a mladenci", so zatajeny dychom citom, co sme spolu prezivali, ked sme boli detvaky, uz som na to skoro zabudla, alebo nebolo casu mysliet na to? So sestrou sme si v sobotu pisali na listky: umyvanie riadu - odkladanie, to bola jedna dvojica, potom dalsie prace rovnakej narocnosti a museli sme to urobit, co sme si vytiahli z misky, najhorsie bolo to ukoncovanie kuchyne, pozametat koberec a pozmyvat podlahu :) alebo lestit kachlicky okolo schodov-bolo ich neurekom a cierne,nesmeli byt smuhy :-) .
A bitka o tranzistorak, aby sme vsade poculi rozhlasovu hru..A v nedelu do postele kakao s rozkom - pri pocuvani rozpravky, dako ste ma rozcitliveli :))))



 



TOPlist