Ako biopredajňa o zákazníčku prišla

surana - bez fotkysurana, 7. apríla 2017
Kde bolo, tam bolo, pri AS Nivy v Bratislave to bolo, otvorili novú biopredajňu. Úprimne povedané, väčšinou sú všetky na jedno kopyto: predávajú tie isté predražené hlúposti s výborným marketingom a predavači ani netušia, čo to vlastne predávajú. Občas sa však nájde predajňa, kde vám vedia aj poradiť a kde majú slušný výber.

Táto predajňa je však úplne iný level. Táto predajňa má predavačku, ktorá sa z preveľkej ochoty pomáhať postaví krok za zákazníčku a ani na moment z nej nespustí oči, striehne na každý jej pohyb a posúva sa po predajni spolu s ňou a aspoň raz za minútu sa spýta, čo konkrétne vlastne potrebujete. (Zaujímalo by ma, čo by robila, keby v predajni bol ešte nejaký zákazník okrem mňa. Zobrala by si na pomoc policajného psa?) Táto predajňa má aj arogantného vedúceho, ktorý si ktovieprečo myslí, že najlepším spôsobom, ako presvedčiť zákazníčku - ktorá mu povedala, že je diabetička - aby si kúpila nízkosacharidové cestoviny je zosmiešniť ju, tvrdiť jej, že doteraz ani nevedela, čo jedáva, a trvať na tom, že cestoviny s 58 gramami sacharidov na 100 gramov SÚ nízkosacharidové.

Mňa nepresvedčil. Teda, možnože tie cestoviny naozaj majú, napriek obsahu sacharidov, mimoriadne nízky GI. A možnože ich aj kúpim a vyskúšam. Ale určite nie v predajni, kde sa ku mne správajú ako k nesvojprávnej osobe a potenciálnej zlodejke.
@zareaguj


Diskusia k článku

gordonko
... potencionální zlodeji sme všetci , sme tým známi široko ďaleko okolo nás ...... pochopitelne sme si to zavinili sami.
..... keď Američania napadli Vietnam , naša solidárná pomoc spočívala všelijako , dodávali sme zbrane ( skvelý biznis ) ,ale aj lieky. To jediné čo od nás Vietnamci nechceli bola naša krv odoslaná pre ranených vojakov.
Oni totiž došli nato ,že vietnamec potom ako dostal našu krv začal kradnúť ,lebo mi to kradnutie máme v krvi .
1x radost
kimlo
Veru tak, aj porekadlo hovorí, keď necháš Slováka bez dozoru, buď nerobí alebo kradne. Stačí pozrieť na parlament a úrad vlády...
evanaaa
Prečo, keď píšem komentár, mi naraz zmizne, ako aj teraz, ešte som ani nedopísala....Tak znovu: Ja mám tiež podobnú skúsenosť a dosť ma to znervózňuje, ak mi niekto stojí za chrbtom a pýta sa, čo hľadám. Ono je to dobré, ak potrebujem poradiť, ale nie vždy. Takú skúsenosť mám u nás z jednej veľkej predajne - čínski majitelia, ani neviem ako a kedy, pani predavačka, či skôr sliedička sa ocitne za mňou, vraj, čo hľadám....odbijem ju stým, že si len vyberám. A ešte, malé potraviny, ak z nich odchádzam bez nakúpenia, pokladníčka ma hneď osloví, čo som hľadala a nenašla. Dokonca mi ponúka zlacnený tovar, ktorý ma pri pokladni na pulte......
runa
Každému prekáža niečo iné. Mne napríklad to, že v našom meste je až príliš málo malých obchodíkov. Z minulosti mám skusenost, že v malom súkromnom obchode boli predavačky povacsine ochotné vždy pomoct, vedeli poradit a mali rozhodne prehlad o tom, čo predávajú. V hypermarkete budete zbytočne hladat niekoho, kto Vám poradí, nebodaj pomože. Ak náhodou natrafíte na živého tvora medzi regálmi odpoved povacsinou je, že nie je z oddelenia v ktorom práve niečo hladáte, alebo je len ,,dokladač,, a podobne. Sama som robila v potravinách kde chodili ludia z blízkeho okolia. Ani jeden sa nestažoval, že by ho obtazovalo, ked odchádzal s prázdnym košíkom a spýtali sme sa, či niečo hladal a nenašiel. Povacšinou danú vec iba nenašiel, alebo sme vedeli ponúknut adekvátnu náhradu. Neraz sa stalo, že prišla nakúpit staršia pani a nakúpila tolko, že nevládala doniest nákup domov. Sefka a majitelka našej predajne vzdy ochotne uvolnila predavačku, ktorá išla babičke pomoct odniest nákup domov. Mne skor vadí nevedomost a neochota hypermarketových predavačov.
kecupicek
V našich obchodoch je to bez akéhosi ľudského prístupu a bez miery, súhlasím
s tými, čo tvrdia, že v hypermarketoch vám nikto nepomôže. Stalo sa mi, že mi predavačka odvrkla takým nepríjemným hlasom, že som mala dojem akoby tam pracovala zadarmo. Voľakedy platilo-Náš zákazník- náš pán-, preto chodíme viackrát do roka na nákup do Poľska. Ochotne prinesú topánky, či kabát až z piateho stánku. Je o tretinu lacnejší a vyzerá rovnako ako z nášho
butiku. Žeby to bol rovnaký výrobca? Predavačka je k vám milá, lebo si uvedomuje, že bez zákazníka nebude výplata.
sovka62
Malá predajňa - zákazník, nedá mi nevyjadriť sa k tomuto vzťahu. A nielen preto, že sama prevádzkujem tri malé špecializované predajne, ale aj z pohľadu zákazníka. V mojom veku si veľmi dobre pamätám časy, keď každá gazdinka mala "svoje" potraviny, "svoju" mliekáreň (lebo aj také sme mali, kým sa mlieko meralo do kanvičiek), "svojho" mäsiara, opravára hodín, obuvníka a podobne. Všade doma, záruka, že človek kúpi dobrý tovar, lebo nikto o zákazníka nechcel prísť. Mama ma aj malú pokojne poslala po mäso s odkazom, čo mám kúpiť a hoci som vtedy mäsu vôbec nerozumela, mala istotu, že zlé neprinesiem, to by "jej" mäsiar nespravil.
Je mi za tými predajňami a vzťahmi veľmi ľúto, ale z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je ich udržať. Asi najťažšie je dodržať všetky zákony a predpisy, ktoré nám uložil štátny aparát, ktorý nerozlišuje medzi fabrikou s 3000 zamestnancami a podnikom, ktorý ich má desať. Nie je to len o rôznych hláseniach, ale napr. o zdravotnej službe, ochrane zdravia pri práci, ochrane osobných údajov, zákon o archivácii a podobné perličky. Za toto všetko sa platí, nie raz, pravidelne ročne, náklady stúpajú a sú úplne neefektívne, vynaložené len na to, aby sa dodržala litera zákona. Pre ilustráciu uvediem napr. to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť (a zaplatiť) svojim zamestnancom preventívne zdravotné prehliadky, hoci každý zamestnanec má na ňu u svojho lekára nárok raz za dva roky bezplatne.
Toto sú, spolu so štátom podporovanou konkurenciou supermarketov, dôvody, prečo malé predajne miznú. A hoci zákazníci tvrdia, že im malé predajne chýbajú, nakupujú hlavne v tých veľkých, kam ich prilákajú "akciové" ceny, ktoré sú spravidla vyššie ako tie, ktoré my držíme celoročne a o kvalite tovaru škoda hovoriť.



 



TOPlist