Voňavá zemiaková polievka s plejádou húb fotorecept

Postup

1. 1

   … Martin k nám tohoto roku „pricválal“ na bielom koni, od tohoto dňa sa teploty pohybovali (a pohybujú) od + 32 ÷ - 2 °F / 0 ÷ - 18, 8 °C a v piatok, zhodou okolností 13., opäť nasnežilo, takže moje vlastnoručne vysadené strieborné jedličky teraz, v bielej snehovej „hodvábnej perinke“, vyzerajú takto

   
2. 2

   a toto všetko som potreboval, aby som navaril „štartovací a zahrievací“ variant našej zemiakovej polievky s hubami; karfioly v pozadí si, prosím, nevšímajte, sú pripravené na inú príležitosť – mimochodom boli za výpredajnú cenu, tak uznajte, že som ich musel kúpiť); sušené huby som cez noc nechal namočené v teplej vode

   
3. 3

   do hrnca s vodou som vložil očistené na kocky pokrájané zemiaky, spolu s kúskami stonkového zeleru a nechal zovrieť

   
4. 4

   pripravil som si svetlú „zápražku“ ( 3 PL slnečnicového oleja a 3 PL hladkej múky) a cez sitko som ju primiešal do variacej sa vody so stonkami zeleru a zemiakmi

   
5. 5

   hneď na to som pridal koreniny (mletá červená sladká paprika kopcovitá PL, soľ 2 PL {kto chce nahradí ju vegetou, ja som dal ½ / ½}, „oriešok“ čerstvo nastrúhaného ďumbiera 1 PL), premiešal a nechal ďalej variť

   
6. 6

   medzitým som pečiarku ovčiu (portobellini) pokrájal na ⅛, hlivu ustricovú „potrhal“ na menšie kúsky

   
7. 7

   pomlel KL guličiek jalovca/borievky a očistil 3 strúčiky cesnaku

   
8. 8

   pokrájané huby, aj s namočenými spolu s voňavou vodou, som vložil do variaceho sa základu budúcej polievky, pridal čerstvo pomletý jalovec a pretlačený cesnak; premiešal a nechal ďalej variť

   
9. 9

   pokrájal som prostrednú časť („srdiečko“) stonkového zeleru aj s lístkami a potom

   
10. 10

    som ňom obohatil „symfóniu“ vôní a chutí v hrnci

    
11. 11

    priložil halúzku sušiaceho sa ligurčeka

    
12. 12

    pokrájal som „kytičku“ čerstvej petržlenovej vňate (zemiak v pozadí je pripravený ma postrúhanie; použijem ho na zahustenie)

    
13. 13

    polievku som ešte viac zahustil postrúhaným zemiakom, pridal poprepichovanú suchú feferónku a dovaril

    
14. 14

    na záver som do nej vmiešal aj pokrájanú petržlenovú vňať a „orech“ čerstvého masla

    
15. 15

    no a na tanieri potom „rozvoniavala“ takto; pri obede sme ju „zajedali“, podľa zvyku z detstva, „burkovčiakom“ domáceho chlebíka, ale super chutila aj na raňajky a krásne zohrievala naše „prebúdzuajúce sa brušká“!