Voňavá zemiaková polievka s plejádou húb (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Kto má rád vôňu slovenských hôr, lúk a strání, tak ako my, určite si pri tomto našom
domácom rcp príde na svoje. Dúfam, že aj nastupujúce generácie vychádzajú z poznaní
chutí a vôní domácich špecialít, tak ako my, tu ďaleko od „rodnej hrudy“. Nezabudnite si
vypýtať a starostlivo napísať jednotlivé rcp z domácej pokladnice, inak budete v
„rokoch“„surfovať“ v pamäti, čo sadá využiť v letných horúčavách, či naopak, v
zimných treskúcich mrazoch! … a podľa možností si nasušte zmes húb a hríby zvlášť!
8÷10 porcií |
12÷15 minút príprava |
30 minút tepelná úprava |
Postup
- … Martin k nám tohoto roku „pricválal“ na bielom koni, od tohoto dňa sa teploty pohybovali (a pohybujú) od + 32 ÷ - 2 °F / 0 ÷ - 18, 8 °C a v piatok, zhodou okolností 13., opäť nasnežilo, takže moje vlastnoručne vysadené strieborné jedličky teraz, v bielej snehovej „hodvábnej perinke“, vyzerajú takto
- a toto všetko som potreboval, aby som navaril „štartovací a zahrievací“ variant našej zemiakovej polievky s hubami; karfioly v pozadí si, prosím, nevšímajte, sú pripravené na inú príležitosť – mimochodom boli za výpredajnú cenu, tak uznajte, že som ich musel kúpiť); sušené huby som cez noc nechal namočené v teplej vode
- do hrnca s vodou som vložil očistené na kocky pokrájané zemiaky, spolu s kúskami stonkového zeleru a nechal zovrieť
- pripravil som si svetlú „zápražku“ ( 3 PL slnečnicového oleja a 3 PL hladkej múky) a cez sitko som ju primiešal do variacej sa vody so stonkami zeleru a zemiakmi
- hneď na to som pridal koreniny (mletá červená sladká paprika kopcovitá PL, soľ 2 PL {kto chce nahradí ju vegetou, ja som dal ½ / ½}, „oriešok“ čerstvo nastrúhaného ďumbiera 1 PL), premiešal a nechal ďalej variť
- medzitým som pečiarku ovčiu (portobellini) pokrájal na ⅛, hlivu ustricovú „potrhal“ na menšie kúsky
- pomlel KL guličiek jalovca/borievky a očistil 3 strúčiky cesnaku
- pokrájané huby, aj s namočenými spolu s voňavou vodou, som vložil do variaceho sa základu budúcej polievky, pridal čerstvo pomletý jalovec a pretlačený cesnak; premiešal a nechal ďalej variť
- pokrájal som prostrednú časť („srdiečko“) stonkového zeleru aj s lístkami a potom
- som ňom obohatil „symfóniu“ vôní a chutí v hrnci
- priložil halúzku sušiaceho sa ligurčeka
- pokrájal som „kytičku“ čerstvej petržlenovej vňate (zemiak v pozadí je pripravený ma postrúhanie; použijem ho na zahustenie)
- polievku som ešte viac zahustil postrúhaným zemiakom, pridal poprepichovanú suchú feferónku a dovaril
- na záver som do nej vmiešal aj pokrájanú petržlenovú vňať a „orech“ čerstvého masla
- no a na tanieri potom „rozvoniavala“ takto; pri obede sme ju „zajedali“, podľa zvyku z detstva, „burkovčiakom“ domáceho chlebíka, ale super chutila aj na raňajky a krásne zohrievala naše „prebúdzuajúce sa brušká“!