Foto: Pravda - Ivan Majerský
Po Zelenom štvrtku prichádza smútok. Veľký piatok. Bolestivý sviatok. Nedeľa je v trápení a v pondelok konečne prichádza vykúpenie. Kristovo aj naše. Deti s korbáčmi sa tešia a dospelí hodujú pri bohato prestretom veľkonočnom stole. Treba sa pripraviť. Mäso údené aj pečené, tradičný syrek, misy plné šalátov, koláče kysnuté, sladkosti od výmyslu sveta. Inflácia, neinflácia, úsmev bude opäť na programe dňa.
Pani i pán domu sa musia správať zodpovedne. Šibačov si treba uctiť. V každej domácnosti bude nejaké prekvapenie. Aj u nás... Piecť sa bude bábovka. Veľkonočná. Terézia Vansová ju nazývala „baba“.
Do penista napred vymiešame 30 deka masla, 8 vajec, 20 deka cukru, 5 deka mletých mandlí. Trochu citrónovej kôry, 25 deka hladkej múky, trochu mlieka, jednu sódu bikarbónu a 20 gramov vínneho kameňa. Ten treba rozbiť v mažiari a preosiať.
Cesto necháme oddýchnuť, potom ho premiestnime do formy vymastenej maslom. Naplniť ju treba len do polovice a hneď dať piecť. Po hodine je hotovo...
Modranská vinárova bábovka sa pečie zásadne v hrnčiarskej forme. Celé stáročia ich u nás vyrábali hrnčiarski majstri (lat. figulus magister). Už od 14. storočia. Išlo o hrnce, misy, taniere, džbány, randlíky, tégle na masť, kutchany, bábovkové formy.
Z nich najpríťažlivejšie boli vo forme Božích baránkov (slovanská tradícia) alebo starogermánskych zajacov. Moja „baba“ upečená v hlinenej forme bude ozdobou veľkonočnej tabule. Bude navyše slaná, oškvarková. Podávaná s cviklou a chrenom. A v čaši bude „svietiť“ krv Kristova, tmavočervený vavrinec z našej novej vinice v Dolných Šnaudách.
Diskusia k článku