Jedna zo spoločných kníh s Josefom Maršálkom
Foto: Archív T. Bebarovej
Ste zástankyňou zdravého životného štýlu a cukru sa snažíte vyhýbať. Čo doma najradšej pečiete?
Deti mali obdobia, keď vymýšľali, že chcú Pavlovovej tortu, pretože zistili, že ju viem upiecť. A tam už je skutočne veľa cukru. Ale teraz už našťastie milujú palacinky, lievance, tie doma pripravujeme pravidelne. Mám kvások a rada z neho pečiem ražný chlieb, ktorý je vhodný aj z hľadiska zdravej výživy. Pečiem príležitostne. Na narodeninové oslavy rada prinesiem vlastnoručne upečené torty, stále sa ich učím pripravovať, je to pre mňa taká „vyššia stredná“, pretože chcem, aby nielen skvelo chutili, ale boli aj pekne ozdobené. Pečenie je pre mňa teda zručnosť, ktorú vytiahnem na rôzne oslavy a sviatky, ako je napríklad Veľká noc, Vianoce a nemusím byť pri tom v strese. Možno poznáte ten pocit, že keď sa na Vianoce mala piecť vianočka, tak to bol stres, pretože sa piekla raz za rok a človek nevedel, či mu dobre nakysne, či sa pekne rozloží, či nebude nakrivo a podobne. Dnes už sa na takéto pečenie vždy teším, pretože mám nielen nepriestrelné recepty, ale aj nejaké skúsenosti.
Zdravý životný štýl sa, myslím, veľmi hodí dámam po štyridsiatke, pozorujem to aj u seba, že som sa musela začať v tomto veku inak stravovať. Je to tak aj u vás?
Je to tak, žena prechádza rôznymi cyklami, nielen mesačnými, ale aj v rámci veku. Vy hovoríte, že ste to cítili po štyridsiatke, ja po štyridsaťpäťke, pretože som ešte takmer ako 44-ročná porodila svoje druhé dieťa. Pôrodom som organizmus tak trochu prekabátila. Tehotenstvom v tomto veku som sa skutočne omladila a metabolizmus sa mi krásne opäť naštartoval. Rok som ešte dojčila, vtedy som krásne chudla, no po tej štyridsaťpäťke som zbadala, že moje telo nie je až také „bezúdržbové“ ako dovtedy. Rozprávala som sa o tom s partnerom, ktorý sa zaujíma o zdravé aj moderné smery stravovania. On je aj v tomto smere pre mňa radcom aj zdrojom informácií. Najskôr som teda začala praktizovať prerušovaný pôst, ten bol aj zo začiatku veľmi efektívny, krásne som si regulovala postavu aj chudla. No časom už prerušovaný pôst nefungoval tak ako na začiatku, už sa metabolizmus nedal oklamať tak jednoducho. Začala som sa zaoberať tým, čo jem, cítim, že pre mňa je dobrou cestou to, že som obmedzila sacharidy a jem najmä bielkoviny, v podstate nejem prílohy. Telo nepriberá, môžem jesť výdatne, pomerne dlho som nasýtená a plná energie. Nemusím sa starať o to, že nemám desiatu, nemávam vlčí hlad. Myslím si, že v tomto som objavila niečo, čo môže fungovať, len musím byť disciplinovaná - a to je niekedy trošku problém.
"Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aký je to dar mať parťáka, ktorý ma má skutočne rád.“
Ste aj spoluautorkou kuchárskych kníh. Vydali ste ich spolu s partnerom?
Áno, spolu s partnerom sme vydali dve knihy, ktoré sme vytvorili na základe našich spoločných relácií s Josefom Maršálkom pre Mňam TV. Sú to Čas na pečenie 1 a 2, obaja s partnerom z nich máme radosť. Veľmi rada podľa nich aj pečiem, napríklad vianočku, mazanec a mnoho ďalších mojich obľúbených koláčov.
Ako na vás Josef Maršálek zapôsobil na prvý pohľad?
Keď sme začali pripravovať šou Peče celá země, mala som štvormesačnú dcérku, ktorú som stále dojčila. Šou sa nakrúca v krásnom barokovom zámku Bon Repos asi hodinu cesty od Prahy a ja som sa s produkciou dohodla, že prídem s dcérkou aj s mamičkou, ktorá ju bude kočíkovať. Mala som dohovorené dve izby, v jednej som mala spať ja s bábätkom a vedľa v druhej mama. No keď som prišla k mojej izbe, zistila som, že na menovke vedľajších dverí nebola napísaná moja mamička, ale nejaký Josef Maršálek. Pozerala som sa na tú menovku a v duchu si hovorila, že to budem musieť nejako zariadiť. V tom sa otvorili dvere a Josef práve vychádzal, nakrúcajúc si na svoj mobil nádhernú barokovú miestnosť, v ktorej mal počas nakrúcania bývať. Zastavila som ho a prihovorila sa mu slovami: Dobrý deň, vy ste ten impozantný zjav? (Počula som totiž, že vyzerá veľmi exoticky.) Boli by ste taký láskavý, vysťahovali sa z tejto izby a pustili do nej moju maminku? (Smiech.) S Josefom sme sa teda zoznámili tak, že som ho vyhodila z izby a on o tom dodnes rád žartuje. Samozrejme, všetko to bolo v rámci dobrých vzťahov, on sa presťahoval a potom bolo všetko zaliate slnkom. Ale takto sa začal náš vzťah a dá sa povedať, že pokračuje dodnes. Radi si jeden druhého doberáme, žartujeme a máme sa radi.
Český cukrár Josef Maršálek: Naučil som sa byť vďačný aj za neúspech. Pochopil som, že je to lekcia a za tie sa ďakuje
Diskusia k článku