Tereza moderuje úspešnú televíznu šou Peče celá země, ktorá je českou sestrou relácie Pečie celé Slovensko.
Foto: Mikuláš Křepelka
Ako ste sa dostali potom k ďalším reláciám o pečení?
Potom prišlo „covidové obdobie“, práve dovysielali prvú sériu šou Peče celá země a my sme sa s partnerom dohovorili, že budeme pokračovať v téme pečenia. Obaja sme mali pocit, že to ľudí baví. Preto sme začali nakrúcať Čas na Te.Be. u nás doma a pozvali sme si Josefa Maršálka, aby bol v tejto našej relácii spolumoderátorom a učiteľom. Vtedy som pochopila, že sa o pečení musím dozvedieť viac. Na začiatku nakrúcania sa stávali veľmi komické situácie, keď Josef niečo hovoril, ja som niečo hovorila a vôbec sme si nerozumeli, bolo to trochu smiešne. Potom sme ale našli spoločnú reč, naučili sme sa, ako sa stať partnermi aj pred kamerou, u nás doma sme sa zohrali. A dopadlo to veľmi slušne, pretože dodnes sa táto relácia reprízuje na Mňam TV. A zo mňa sa stala v oblasti pečenia celkom dobrá teoretička. Keď som sa potom doma odhodlala niečo upiecť, zistila som, že už pár vecí viem, pretože ich Josef robil a ja som sa na neho pozerala. Trúfnem si už aj na koláče, ktoré by som predtým nikdy nezvládla. Veď čo si budeme hovoriť, pečenie a cukrárčina je remeslo, ktoré musíte neustále trénovať a skúšať. A preto je potrebné nevzdávať to, keď sa prvé pokusy nevydaria, a skúšať to aj dvakrát, trikrát, desaťkrát a ono to fakt nakoniec vyjde.
"Povedala som si, že u mňa doma nebudem piecť, pretože by som čoskoro vyzerala ako sud a nevošla by som sa do hereckých kostýmov.“
S Josefom ste sa zohrali natoľko, že spolu pripravujte ďalšiu úspešnú nedeľnú reláciu Buchty po ránu. Ako vznikala?
Bolo to logické vyústenie našej spolupráce s Josefom, boli sme tvárou Českej televízie, a keď hľadala formát relácie o pečení, tak sme ponúkli tú našu, ktorú si jej tím pretvoril. Myslím si, že nám to v Buchtách po ránu s Josefom tak dobre klape preto, že to máme spolu už natrénované.
V relácii Josefovi pomáhate s koláčikmi, ktoré ste nikdy nerobili?
Áno, robím ich po prvýkrát takto priamo pred kamerami, myslím si, že je to tak dobré aj pre divákov, ktorí naše koláčiky budú doma tiež robiť prvýkrát. Môžem tak upozorniť na niečo, čo ma prekvapí alebo mi nejde, povedať presne, na čo si treba dávať pozor. Josef už postupy pri pečení vníma úplne z iného uhla ako amatér, ktorý sa pozerá na reláciu a skúša podľa nej doma piecť. Ja v relácii zastupujem diváka, ktorý sa na nás pozerá.
A ako je to u vás doma v kuchyni, kto varí a kto pečie? Vy by ste nám všetkým mohli dokonca dať aj recept na krásny partnerský vzťah, pretože ste spolu s partnerom už 33 rokov. Prezradíte nám ho?
Áno, prosím vás, do partnerského vzťahu pridávajte veľa soli a málo cukru... (Smiech.) Je veľké šťastie, že sme sa s partnerom stretli v takom mladom veku, mala som vtedy šestnásť, a čím sme starší, tým viac si toto šťastie uvedomujem. Ako mladé dievča som doma sebavedomo vyhlasovala, že ja žiadneho muža mať nebudem, nech s tým všetci doma počítajú, že ja si tak maximálne zaobstarám psíka. A mamička nad tým tak neveriacky krútila hlavou, pretože ona je veľmi praktická. Pýtala sa ma vtedy - a kto ti na stenu navŕta poličku alebo prenesie niečo ťažké? Ona to vždy vnímala skutočne sedliackym rozumom. A je pravda, že ten vzťah som neplánovala, preto som si spočiatku šťastie, aké som mala, ani neuvedomovala. No čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aký je to dar mať parťáka, ktorý ma má skutočne rád. Myslím si, že je potrebné, aby to bolo skutočne obojstranné, aby na vzťahu pracovali obaja. Nikdy to nie je sólo hra, je to duet.
Je to tak u vás aj v kuchyni?
Áno, u nás doma je to takto aj v kuchyni. Pečenie je na mne, to je teraz už moja doména. Varí aj partner a ide mu to veľmi dobre. Na pečení ma baví presnosť, vždy viem, aké kroky budú nasledovať. Pri varení vždy rozmýšľam, čo urobím a ako? Pri pečení si prečítam recept a potom s ním splyniem, vážim suroviny, dodržiavam postup a rozmýšľam, ako môžem koláč ešte lepšie dochutiť a vyladiť. U nás doma v kuchyni teda nehrajú rolu genderové rozdiely, aj keď v poslednom období si čoraz viac uvedomujem, že je dobré, aby sme nechali muža byť mužom, že to dnes mužom vo vzťahoch chýba. A my môžeme pracovať na tom byť skutočne ženami. A čo je darom ženy, to po celý život rozvíjať a kultivovať. Skáčem od pečenia a varenia k vzťahom, ale láska a kuchyňa podľa mňa veľmi súvisia.
S tým súhlasím.
Človek napríklad nemusí byť od svojich rodičov v otázke vzťahov vybavený úplne ideálne. Nasledujeme rodičovské modely, ktoré môžu mať množstvo chýb, a preto ich potrebujeme transformovať tak, aby v našom živote fungovali. Neopakovať stále rovnaké chyby. Ono je to ako v známej historke o štrúdli. Dcéra robila štrúdľu podľa svojej mamičky a na konci ju vždy ohla. Raz sa opýtala svojej mamy, prečo vlastne štrúdľu ohýba? A ona jej odpovedala, že to robí podľa svojej mamy, ktorá začala štrúdľu ohýbať preto, že mala malý plech. A potom dodala: vidíš, my obe ju ohýbame, aj keď už máme veľké plechy a nie je to potrebné. A rovnaké je to podľa mňa aj pri tých vzťahoch.
Diskusia k článku