Foto: Pravda - Ivan Majerský
Za našimi humnami, hneď za mestskými hradbami bola Prídalova záhrada. Z juhu jej dominovala obrovská Ochabova oskoruša a v sade dozrievalo ovocie. Už bolo družstevné, už bolo naše.
Bystrické slivky boli ešte "šárkyprosté" a bola ich fúra. Išli od kôstky a boli sladké. A na stromoch sa držali ešte počas októbrových oberačiek... Sliva, Prunus domestica patrí do čeľade Rosaceae. Rozlišujeme tri "subspécie" slivák. Sliva pravá (sbsp. oeconomice) je podlhovastá, kôstka nezrastá s dužinou a je to ten náš bystrický, či bosensko-chorvátsky slivkový typ.
Prunus insititia, to sú už slivky menšie a guľaté, "nejdu od kôstky", sú žlté, karmínovočervené aj šedozelené. Ide o mirabelky, ktorých je aj u nás nadostač. Zarástli nám vinice a v Modre niektoré z nich nazývame "vriťhádzalky" či "sralky".
Nuž a tretia skupina je sbsp. italica. Najchutnejšie slivy, ringloty. Ide pravdepodobne o kríženca európskej trnky Prunus spinosas a kaukazskej mirabelky. Slivky sa nekonzumujú jen ako čerstvé plody, slivky sa aj varia, pečú, kompótujú, zavárajú, sušia, fermentujú a destilujú. Tu načim spomenúť našu národnú hrdosť - slivovicu.
A ešte čosi. Aj to je naša vzácnosť. O slivkách v octe píše Terezia Vansová a ešte pred ňou slávna dolnoorešanská kuchárka Štefania Speváková.
Slivky umyte, popichajte ihlou a uložte do pohára. Pripravte si nálev (vínny ocot, cukor, celá škorica, hrebíčky), povarte ho a nechajte vychladnúť. Zalejte ním slivky a o 3-4 dni opäť nálev zlejte, povarte ho, nechajte vychladnúť a slivky opäť zalejte. Pohár uzavrite a odložte v komore či v chladničke.
Slivky v octe sú delikatesa, akú nepoznajú ani Taliani. Použite ich v zime, keď vám sused prinesie porciu diviny. Tá si žiada omáčku z červeného vína a sliviek v octe... Bude to paráda, bude to prekvapenie...
Diskusia k článku