Pri teplom pagáčiku, makovej štrúdle a čaši vína sa schádzajú najmä potomkovia Jana Amosa Komenského. Naši učitelia. Na dvadsiateho ôsmeho marca. Každý rok. Nebolo to inak ani u nás pod malými Karpatmi. V Jure, Modre, Šenkviciach, v Budmericiach. V posledne menovanej „poctivej obci budmerickej“ sa zišla učiteľov „plná japonka“. Pedagógovia na dôchodku i učitelia činní.
Bolo treba i čosi ponúknuť. Stoly rozvoniavali. Učiteľky sú i zdatné kuchárky. Z košíkov i alobalov sa vyťahovali budmerické „scískanice“ (sú vraj lepšie ako tie dubovské!), opantance, šterc, cmarance, labanice, strapaté rožky, sádlovníky, šamrole, judáše... Prvá zmizla zo stola roláda pani učiteľky Jojky Ochabovej. O rok bude mať deväťdesiatku. Je to milá pani so zlatými ručičkami. Jej roláda bola krehučká, sladučká, inšpiratívna. Zákusok na veľkonočné sviatky ako stvorený. Navyše nedá veľa práce a bude chutiť malým i veľkým. Poďme teda na to...
Potrebujeme 5 vajec, desať deka cukru, 3 lyžice kakaa, jednu šľahačku a ešte trocha práškového cukru, štipku soli, stužený tuk a alobal. Z bielkov a zo soli vyšľaháme sneh, doň zapravíme cukor, žĺtky a kakao. Alobal rozprestrieme na plech, potrieme tukom a vylejeme naň cesto. Budúci obal rolády pečieme pri 180 °C asi osem minút. Korpus necháme vychladnúť. Potom naň rozotrieme ušľahanú sladkú smotanu. Opatrne to všetko zrolujeme a na pár hodín umiestnime do chladničky. Bude čakať na prvých hostí, prvých veľkonočných šibačov...
Diskusia k článku