Prišiel dôchodok a nostalgia k rodnému kraju ho premohla. Každé dva týždne prebýva pár dní v modranskom rodičovskom dome. Kosí trávu, stará sa o pár viničov a striedmo popíja malokarpatské červené.
V rohu jeho záhrady rastie rebarbora. Jeho manželka Vlaďka vie, ako na ňu. Vždy začiatkom leta ju „schosňuje“ do podoby chutných koláčov. Tohto roku nás znovu prekvapila. Pripravila nám rebarborové palacinky. Nie však ledajaké. V ceste na ne vymenila hladkú múku za špaldovú.
K 150 g múky pridala štyri vajcia, 100 g rozpusteného masla, štyri lyžice minerálky a štipku soli. Bezhrudkové cesto nechala polhodinku odstáť a potom na horúcom oleji piekla tenké palacinky do zlata.
Palacinkovú plnku pripravila z pol kila rebarbory. Tú umyla, olúpala, očistila a pokrájala na menšie kúsky. Dala ich variť do hrnca a keď boli mäkučké, pridala čajovú lyžičku citrónovej kôry, 200 g medu a 50 ml pomarančového koncentrátu. Rebarborový „zázrak“ potom zahustila varom do podoby nenewtonovskej kvapaliny. Voňavou plnkou potrela palacinky, zrolovala ich a posypala ešte vanilkovým cukrom.
Špaldovo-rebarborové „crèpes“ krásne vyzerali a lascívne provokovali. Zapíjali sme ich našim polosuchým tramínom z honu Plázle...
Tie palacinky s rebarborou naplnou skúsim, nic proti spadlovej, ale u nas budu z klasickej.