Rudolfa Sakáča (vľavo) pozval variť do relácie TV Varecha Slovenské dobroty folklorista Jozef Mak.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Rudolf Sakáč pochádza z východného Slovenska a pracuje ako učiteľ odborných predmetov v poľnohospodárskych a gastronomických odboroch. Je členom dvoch združení Aregala Slovensko – Kuchári bez hraníc a Eurotoques Slovakia – medzinárodnej organizácie, ktorá predstavuje elitu kuchárov Európy.
V TV Varecha ste nám pripravili viaceré držkové špeciality. Máte vzťah k držkám?
Rád ich pripravujem a rád ich aj jem, na akýkoľvek spôsob. Každý kuchár má svoj vlastný recept na držky, ja mám najradšej držkovú polievku. Používam do nej špeciálnu doma vyrobenú zaúdenú červenú mletú papriku, ktorá jej pridá výraznú chuť. A preto je moja držková taká jedinečná. Dokonca som sa s radosťou zúčastnil na najväčšom slovenskom festivale Držkobranie, kde som bol členom hodnotiacej poroty. Bol to fantastický zážitok, ľudia, ktorí majú radi držky, nemôžu na tejto akcii chýbať.
Kedy ste zistili, že vás baví varenie?
Odjakživa ma priťahovalo varenie. Ako osemročný som už pomáhal mame v kuchyni. Najmä na sviatky, na Veľkú noc a na Vianoce sme spolu pripravovali sviatočné menu a piekli koláče. Mama ma naučila pripravovať tradičné zákusky podľa receptov mojej babky, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.
Kto vás naučil variť?
Prvým kontaktom bola mama. Podľa noriem a zásad stravovania som sa naučil variť na strednej škole. Inšpiroval ma pán učiteľ odborných predmetov a majster odbornej výchovy. A to do takej miery, že som šiel v jeho šľapajach a stal som sa učiteľom odbornej výchovy v gastronomických odboroch.
Ktoré bolo prvé jedlo, ktoré ste servírovali hosťom?
Na prvé jedlo si už nespomínam, ale pamätám si, aké jedlo som dostal na prípravu pri záverečných skúškach – boli to obľúbené palacinky. Našťastie sa mi podarili, hodnotiaca komisia ich ohodnotila ako vynikajúce a odporučila mi pokračovať vo varení.
Ako dlho už pôsobíte v gastronómii a čím všetkým ste prešli?
V gastronómii pôsobím 12 rokov. Učím na strednej odbornej škole na východe Slovenska. Práca so žiakmi nie je prechádzka ružovou záhradou, je to náročné, ale zároveň radostné. Práca zahŕňa školskú kuchyňu, prípravu podujatí a cateringu aj prípravu žiakov na súťaže v živom varení. Okrem toho som členom dvoch združení. S organizáciou Aregala Slovensko – Kuchári bez hraníc aktuálne pomáhame ukrajinským utečencom, a to bez nároku na honorár. Eurotoques Slovakia je medzinárodná profesionálna organizácia, ktorá predstavuje elitu kuchárov z celej Európy. Zahŕňa pravidelné školenia, medzinárodné súťaže a veľtrhy.
Ako vyzerá vaša kuchyňa? Ktoré jedlá varíte najradšej a pre koho?
Vyzerá bežne, ale, samozrejme, nemôžu v nej chýbať nejaké profesionálne vychytávky. Najradšej varím tradičné slovenské dobroty a jedlá nášho regiónu pre moju rodinu – syna a manželku.
Máte nejaký trapas alebo pikošku z kuchárskej praxe?
Trapasov som zažil mnoho. Raz som chcel udržať hamburgery teplé v konvektomate a nechtiac som ich dal na paru. Tak si asi viete predstaviť, čo zostalo z hamburgerov, celé sa roztopili...
Aké sú vaše ďalšie plány? Túžite mať vlastnú reštauráciu?
Uvidíme, čo prinesie osud, určite chcem pokračovať v tom, čo ma baví a posúva ďalej. Jednoznačne túžim mať v budúcnosti vlastnú reštauráciu. Ale aktuálne by som v rámci Aregala Slovensko – Kuchári bez hraníc rád čo najviac pomáhal na miestach, kde to ľudia najviac potrebujú.
Držkové fašírky s novými zemiakmi (videorecept)
Držková polievka (videorecept)
Diskusia k článku