Foto: Pravda - Ivan Majerský
Nuž a o Talianoch ani nehovoriac. Bez kukuričnej polenty sa v talianskej kuchyni nepohnete. Polenta na raňajky, na obed, na večeru. Polenta slaná i sladká, polenta „len tak“, polenta s mäsom, s rybou, so zeleninou, s ovocím, medom, džemom, so syrom, polenta so strukovinami. Polenty od výmyslu sveta...
Terézia Vansová vo svojom receptári Nová kuchárska kniha (1937) uvádza dva druhy polenty. Tá prvá sa podáva s maslom a nastrúhaným „porajbaným“ oštiepkom. Skúste to, nemusí to byť zlé...
Ten druhý recept je na „taliansku polentu“. Tak ju vraj celé stáročia pripravovali na Bukovine. V hrnci sa zvaria dva litre osolenej vody a pridá sa toľko hrubej kukuričnej múky, aby kaša bola hodne hustá. Varí sa dobrú hodinu na strednom ohni a potom sa „vyvrhne“ na dosku. Keď vychladne, nakrájate ju na plátky a tie vrstvíte so syrom až po vrch pekáča. Pridáte maslo a pečiete zase hodinu. Polentová dobrota je na stole a vám sa zbiehajú slinky. Zaslúžene...
Diskusia k článku