Fazuľa, hrach, bôb, šošovica, sója i slovenec majú pevné postavenie v gastronómii nášho „robotného“ dňa. Vedia zasýtiť a telu dodať dostatočné množstvo bielkovín, lipidov, vitamínov i biogénnych prvkov. Jeden nedá dopustiť na sýtu fazuľovú polievku, ten druhý miluje šošovicu s vajcom a ten tretí vyhľadáva slovenec.
Slovenec? Nie všetkým to je jasné. Slovenec je cícer, po česky cizrna a po trnavsky „gulaté zrnéčka“ alebo „ploské penáški“... Na naše územie ho priviezli v 17. storočí Turci. V dedinkách západného i stredného Slovenska sa v poslednom čase hojne pestuje v záhradkách. Malokarpatské Budmerice nie sú výnimkou. Guľaté zrniečka cícera sú tu významnou zložkou domácej stravy.
Povedzme taká kyslá cícerová polievka. Dve–tri hrste cícera z večera do rána močíme vo vode. Ráno ho prepláchneme a dáme ho s cibuľou, cesnakom a bobkovým listom variť v osolenej vode. Ak je cícer mäkký pridáme doň plnotučné mlieko s trochou polohrubej múky a trochou cukru. Polievku necháme zovrieť, odstavíme ju zo sporáka a prichutíme citrónom, ozdobíme kyslou smotanou a petržlenovou vňaťou.
Budmerická rodina Čambalová podáva k polievke čerstvý častovský chlebík a domáci gazda nalieva v tomto čase do pohárov ešte „mútne“ Veltlínske zelené z honu Chríb. Dobrá kombinácia s dobrou „slovencovou poléfkou“.
Diskusia k článku