Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Peter Matyšák miluje spoločnosť, srší humorom, v talóne má množstvo podnikateľských úspechov, životných príbehov, ale aj múdrostí, o ktorých vie rozprávať zanietene a s iskričkou šibalstva v očiach. Získa si vás svojím šarmom, vedomosťami, no najmä veľkou životnou silou, vďaka ktorej posledné desaťročie s úspechom bojuje o svoje zdravie aj podnikanie.
„Mám anjela strážneho, viackrát pri mne dokonca stála aj celá rota anjelov strážnych, najmä počas môjho prvého boja s rakovinou, keď mojej manželke povedali, že šance na prežitie mám 50 na 50. Bolo to vtedy veľmi vážne, zubatá s kosou okolo mňa behala, no ja som jej povedal, že tu chcem ešte trochu byť,“ potvrdzuje silu lásky k životu Peter Matyšák. V boji pokračoval, aj keď mu pred rokom oznámili ďalšiu onkologickú diagnózu. Podobne ako jeho vzor, legendárny bežec Emil Zátopek sa totiž v živote aj v podnikaní riadi zásadou: „Keď už nevládzeš, pridaj.“
Desaťročia ho sprevádza aj ďalšie krédo, ktoré jeho zamestnanci dobre poznajú: „Povedať si, že chceme byť dobrí, je málo, je dôležité hovoriť si, že budeme najlepší. Už to je zárukou, že dobrí určite budeme.“ Víno Matyšák je úspešnou firmou už krásnych 31 rokov, má za sebou množstvo prestížnych ocenení a státisíce spokojných zákazníkov. „Vyrábame víno, ktoré patrí k absolútnym jednotkám na trhu. Zo 100 najlepších vín Slovenska je pravidelne viac ako 10 % z nášho vinárstva,“ hovorí Peter Matyšák. Kde sú korene jeho úspechu nielen v oblasti vinárstva, ale aj gastronómie?
Foto: Archív Víno Matyšák
Rodený vodca
Rodičia sa o malého Petra trochu obávali, pretože do troch rokov nerozprával, no potom zrazu začal hovoriť celé vety, spozorovali, že je šikovný a dokonca rodený vodca. „Mama pochádzala z Močenku od Nitry, ale otca, Kysučana, služobne zavialo až k Dunaju, do dedinky Kravany nad Dunajom. To mi pomohlo osvojiť si ďalšiu reč, maďarčinu, na hotelovej škole a počas praxe v Rakúsku som si osvojil nemčinu. Na základnej škole som sa učil na samé jednotky a občas o tom v spoločnosti aj schválne rozprávam, aby aj po 52 rokoch spolužitia nezabudla moja manželka podotknúť, že ,ale v Kravanoch‘. Raz mi na chvíľku aj spoločnosť uverila, keď som dodal, že v Kravanoch chceli otvoriť aj triedu pre mimoriadne nadané deti, no len kvôli mne sa im to neoplatilo,“ hovorí so sebe vlastným humorom.„Prvého čašníka som naživo videl až v štrnástich rokoch, preto som ku gastronómii veľký vzťah nemohol mať, no náhodou som sa od staršej spolužiačky, ktorá študovala na hotelovej škole v Piešťanoch, dopočul, že cestujú na zahraničné stáže a učia sa cudzie jazyky. Veľmi ma to zaujalo, a hoci som sa mohol uplatniť aj v športe, išiel som študovať gastronómiu a našiel v nej veľkú záľubu,“ hovorí o svojom životnom rozhodnutí. Po úspešnom zavŕšení štúdia najskôr pracoval ako čašník. „Pamätám si na jedného kolegu, ktorého sme mali veľmi radi, bol čašníkom ešte v súkromných časoch pred nástupom socializmu v Bratislave, rozprával nemecky, maďarsky, francúzsky aj anglicky a vštepoval nám svoje múdrosti. Rád hovorieval: ,Čušpajz je čušpajz, či ho predáme za 10, alebo za 20 korún, no a tých zvyšných 10 korún, to je za náš teáter, viete? ́ Jeho slová sa mi potvrdili mnohokrát, a aj vtedy, keď som už pracoval ako súkromník. Zákazníka poteší aj najmenšie divadielko či pohárik darovaný v správny čas,“ spomína Peter Matyšák.
,,Povedať si, že chcem byť dobrý, je málo, je dôležité hovoriť si, že budem najlepší.“
Čoskoro sa prejavil jeho vodcovský talent, stal sa vedúcim skupiny čašníkov a 29–ročný už bol riaditeľom horského hotela na Pezinskej babe. „Už vtedy som v sebe cítil vodcovstvo a ľudia za mnou potom kráčali po celý život, najviac podriadených som mal 170, a to v oblasti gastronómie aj vinárstva, dnes ich je 140,“ hovorí Peter Matyšák.
Zanovitý súkromník
Svoj talent prinášať novinky ukázal už v osemdesiatych rokoch počas riaditeľovania v spomínanom horskom hoteli. „Nebolo hostí, a tak sme museli vymyslieť niečo, čo by ich prilákalo. Našťastie som mal šéfkuchárku s obrovským talentom, a keďže sme boli horský hotel, rozhodli sme sa podávať divinové špeciality, hoci tento druh mäsa sa v tých časoch zháňal veľmi ťažko. Hotel sme vyzdobili stromami aj machom, pozvali cimbalovú hudbu a zrazu sme mali plno, ľudia čakali, kým sa uvoľní miesto,“ spomína Peter Matyšák na časy, keď ho gastronómia chytila za srdce.
Foto: Archív Víno Matyšák
Z postu riaditeľa sa rozhodol odísť na dvojročný pobyt do Viedne, kde bol opäť radovým čašníkom, no naučil sa veľa nielen o svojom remesle, ale aj o biznise. „Pracovali sme 16 hodín denne, na ruke sme nosili aj 25 kíl a počas zmeny nabehali 50 kilometrov. Bola to veľká škola, pokrytecky sme všetci tvrdili, že sme tam hlavne kvôli tomu, aby sme sa zdokonalili v nemčine, no hlavnou motiváciou boli aj skúsenosti a financie. Naučil som sa orientovať vo veľkom meste, zistil mnohé o podnikaní, a tak keď som sa vrátil domov, bol som už úplne nasiaknutý svojím snom stať sa súkromníkom. Bol som v tom doslova ako zanovité dieťa,“ hovorí s úsmevom.
Dve lásky: Víno a gastronómia
Hneď ako to bolo možné, začal si plniť tento svoj sen a ako prvý vyrábať šumivé víno. „Bolo na veľmi dobrej úrovni, vozil som ho po celom Slovensku, aj do Prahy, kde si ho obľúbila napríklad aj Helenka Vondráčková,“ hovorí Peter Matyšák. Odtiaľ bol už len krôčik, aby si splnil pár mesiacov pred novembrom 1989 ďalší sen a otvoril si súkromný bufet. „Robili sme ho presne podľa mojich predstáv a zažívali obrovský úspech. Po revolúcii som si zariadil aj svoju prvú reštauráciu, bola v budove Slovenského rozhlasu a každý deň sme mali plno,“ spomína na prvé súkromné roky v gastronómii.Aj v jeho reštaurácii varili divinové špeciality, ktoré každý rok obmieňali, no nové receptúry na polievky sa veru hľadali ťažšie. Našťastie je Peter Matyšák aj knihomoľom, a tak mohol získať inšpiráciu na zaujímavú pochúťku vskutku netradične. „Rozmýšľal som, akú polievku budeme podávať, a zrazu sa mi pred očami zjavil text knihy z anglického vidieka o tom, ako uzimeným šľachticom, ktorí prišli z poľovačky, pripravila kuchárka divinový vývar, do ktorého sa pridávalo víno nazývané sherry. Hneď sme ho kúpili, pretože vtedy som sherry ešte nevyrábal, pridali do bujónu a vznikla tak vynikajúca polievka, ktorú potom po nás opakovali aj v iných reštauráciách,“ hovorí o nevšednej inšpirácii.
Foto: Archív Víno Matyšák
Aj s vinárstvom sa začalo dariť, s úsmevom spomína na to, keď mali v deväťdesiatych rokoch maličkú predajňu v bratislavskej tržnici, ktorá sa postarala o poriadny rozruch. „Pri výrobe som už vtedy používal riadenú fermentáciu, odkaloval som a docielil to, že aj čapované víno bolo voňavé, svieže a chutné. Predávali sme ho v malej predajni, nad ktorou boli uložené 2 000– a 1 500–litrové nádrže s vínom. Prerobili sme si záhradné pištole a čapovali denne aj 3 000 litrov vína. Ľudia čakali v trojstupoch v rade dlhom aj 18 metrov, bolo to také nevšedné, že reportáž z tržnice odvysielali aj v Televíznych novinách, samozrejme, aj s veľkým záberom na pútač Víno Matyšák, bola to reklama úplne zadarmo. V tomto období stoja základy ďalšieho rozmachu vinárstva, v ktorom dnes vo vlastnom závode v Pezinku vyrobíme do troch miliónov litrov vína ročne v rôznych variantoch. Otvorili sme aj 28 značkových vínoték po celom Slovensku,“ hovorí Peter Matyšák.
Vrchol gastronómie
„Môj kamarát hovorieval, že je najlepší lyžiar medzi stolnými tenistami a najlepší stolný tenista medzi lyžiarmi. No a ja hovorievam, že som najlepší vinár medzi gastronómami a najlepší gastronóm medzi vinármi,“ dodáva s humorom Peter Matyšák. Obe povolania sa preto snaží priviesť k dokonalosti. „Aj preto sme v centre Bratislavy prevádzkovali Globo, zážitkovú reštauráciu, ktorá je aj vo svete vrcholom gastronomického umenia a má dokonale kombinovať jedlo s vínom. Hoci sme ju museli zatvoriť, časť personálu nájdete v našej reštaurácii Hotela Matyšák v Bratislave, kde špičkovú úroveň gastronómie udržiavame dodnes,“ pozýva na návštevu reštaurácie Peter Matyšák. Vychutnáte v nej aj jedlá z grilu zo živého ohňa, v ktorom môžu majstri priamo pred vašimi očami ugrilovať až tridsať kureniec.V priestoroch reštaurácie nájdete aj raritnú, najväčšiu archívnu pivnicu z roku 1904, ktorá ukrýva značkové vína Vinárstva Matyšák so 40 000 fľašami a je v strednej Európe unikátom.
Diskusia k článku