Aké minikoláčiky predstaví porote súťažiaca Viki?
Foto: STVR
V dnešnom semifinálovom kole pekárskej šou sa súťažiace pustia do miniatúrnych petit-four, následne preveria svoje sily pri lahodnom suflé a napokon ukážu fantáziu v podobe dezertu, ktorý má byť doslova umeleckým dielom na tanieri.
Osobná výzva: Petit-four, dezert na jedno sústo
Úvodná disciplína semifinále - osobná výzva - bude patriť drobným francúzskym dezertom, ktoré naoko pôsobia jednoducho, no v skutočnosti v sebe skrývajú veľké nároky na presnosť. Petit-four musia byť malé, jednotné, estetické a zároveň by mali chuťovo prekvapiť. Ako hovorí Petra Tóthová, súťažiaci sa potrápia najmä s dekorovaním týchto miniatúrnych jednohubiek, pretože každý kúsok musí pôsobiť prepracovane a pôvabne.Jozefína Zukolcová dodáva, že petit-four môže mať množstvo podôb – od drobných glazovaných kúskov cez kreácie z marcipánu či čokolády až po mandľové sušienky, mini tortičky, tartaletky alebo elegantné maslové pečivo. Podstatné je, aby boli približne rovnakej veľkosti, pôsobili harmonicky a nechali v ústach nezabudnuteľný dojem.
Pojem petit-four pochádza z Francúzska a v preklade znamená „malá pec“ alebo „malá rúra“. V 18. storočí cukrári využívali zvyškové teplo v peciach po pečení chleba a pri nižšej teplote vytvárali drobné sladkosti, ktoré sa pri prudkom ohni upiecť nedali. Ich jemná textúra, farby a elegancia pretrvali dodnes – a patrí k nim všetko od sušienok cez miniatúrne piškótové kúsky až po malé mousse dezerty ozdobené čokoládou či jedlým zlatom.
Ak si chcete vyskúšať svoju zručnosť pri tvorbe minidezertov, inšpiráciu nájdete medzi receptami na Vareche:
Technická výzva: Suflé, pri ktorom je kľúčová teplota
Druhá výzva preverí techniku súťažiacich do posledného detailu. Suflé je dezert, ktorý vyžaduje presnosť, trpezlivosť a bezchybnú kontrolu teploty. Ako upozorňuje Petra Tóthová, kľúčová je teplota rúry, ktorá rozhoduje o tom, či suflé narastie rovnomerne. V jej verzii bezlepkového receptu sa začína pri nižšej teplote, aby sa vnútro ustálilo, a až následne sa teplota zvýši, vďaka čomu suflé majestátne narastie do výšky.
Porotkyne budú hodnotiť suflé postupne.
Foto: STVR
Technická výzva bude tentoraz ešte napínavejšia, keďže každé suflé sa musí podávať okamžite po dopečení. Stačí totiž niekoľko minút a jeho nadýchaná krása sa začne strácať. Pekárky budú teda piecť postupne a porotkyne budú každý výrobok hodnotiť samostatne.
Slovo soufflé pochádza z francúzskeho slovesa „souffler“, čo znamená „fúkať“, „nafúknuť sa“ alebo „nadýchnuť sa“. A presne to sa odráža aj v samotnom dezerte: pri pečení sa nafúkne vďaka vzduchu uzatvorenému v našľahaných bielkoch.
Sladké verzie bývajú najčastejšie čokoládové, citrónové či vanilkové, slané obsahujú syr, zeleninu alebo bylinky. Základ je vždy rovnaký: dokonalé spojenie krémového základu a precízne vyšľahaných bielkov.
Dokonalé suflé by malo byť ľahké a vzdušné. To však nemusí vždy vyjsť. V tomto článku sa dozviete, aké najčastejšie chyby k tomu vedú:
Kreatívna výzva: Tanierový dezert
Posledná výzva semifinále preverí fantáziu aj umelecký cit súťažiacich. Tanierový dezert je v gastronómii považovaný za jednu z najnáročnejších disciplín, pretože vyžaduje nielen chuťovú rovnováhu, ale aj estetickú kompozíciu.Podľa Jozefíny Zukolcovej by mal tanierový dezert obsahovať rôzne textúry – krémovitý mousse, chrumkavý prvok, aromatickú omáčku či drobnú ozdobu – a všetky musia byť technologicky správne pripravené. Petra Tóthová zdôrazňuje, že dezert na tanieri by mal byť farebný, harmonický a mal by rozprávať príbeh. Každý jeho prvok má význam – nielen chuťový, ale aj vizuálny.
Lenka, ktorá sa bála kamier najviac, sa prebojovala až do semifinále.
Foto: STVR
Umenie na tanieri je spôsob prezentácie jedla, ktorý čerpá z princípov výtvarného umenia a má korene v historickej francúzskej gastronómii. Rozvinulo sa najmä počas éry haute cuisine a nouvelle cuisine a dnes je dôležitým prvkom fine diningu po celom svete.
Moderné umenie na tanieri čerpá inšpiráciu z japonského minimalizmu, škandinávskej čistoty aj molekulárnej gastronómie. Vzniká tak tanier, ktorý nie je iba dezertom, ale aj malým umeleckým dielom.
Šéfkuchár Branislav Križan pripomína, že dezert je posledné jedlo, ktoré si hosť zapamätá, a práve preto by mal zanechať silný dojem. "Pracovať sa dá s tvarmi, farebnými omáčkami, čokoládovými dekoráciami či bylinkami, ktoré podporia chuť aj vôňu. Mäta, tymian či levanduľa vedia dezert premeniť na nezabudnuteľnú bodku,” povedal v rozhovore pre Varechu.




Diskusia k článku