Foto: Pravda
Bude to zasa čas veselý, primerane alkoholický, nadmerne nediétny. Plné stoly mäsiska, šuniek, klobás, diviny, omáčok a sladkostí. Dezertov i čajového pečiva. O mäse dnes však nebude písmo, venovať sa budeme keksom, keksíkom. Dnes moderne nazývaným „cookies“.
Talianske ani dánske dobroty však pripravovať nebudeme. Zostaneme doma a opäť pod Malými Karpatmi. Mám pred sebou vzácny rukopis slávnej dolnoorešianskej kuchárky Štefánie Spevákovej z roku 1928. Nuž čerpám z neho...
Štefánia bola slávna kuchárka aj cukrárka. Chodila k nej na skusy aj spisovateľka Terézia Vansová. Svedectvom tejto známosti je aj Vansovej recept „Rožteky Štefánia“ (Nová kuchárska kniha 1937, s. 323).
Štefánia vo svojom posolstve zanechala vyše dvesto sladkých receptov! Jej trubičky, puserle, venčeky, hrebíčky, štangličky, zázvorníky, praclíky, kolieska, hviezdičky, kornútky, huncútky, kokosky, labky, kifle aj medovníky sa pečú podnes.
Apropo, medovníky, po orešansky madovníky. Tu je recept: pol kila ražnej múky, 30 dekov práškového cukru, citrónová kôra, škorica, hrebíčky, sóda bikarbóna, 15 dekov teplého medu. Všetko treba dobre „rozmíšat“, nechať uležať, formičkami vykrojiť, akurátne upiecť a po vychladnutí ošetriť čokoládovou alebo cukrovou polevou.
Perníky s polevou ja však nemám rád. To už akosi nie je ani originálny suchý keksík. A napokon ani deci-dva vína k tomu „nepasuje“. K „holému“ perníku by sa v zmysle tradície malo podávať „oporto“. Tí znalí vedia, o čo ide. O modrý portugal. Nedávno som ho koštoval u Karola Orešanského. Bol výborný. Chutil Malými Karpatmi a zostával dlho na duši...
Diskusia k článku