Voda à la Tramín či Ryňák
Piť ľahké svieže vína s nízkym obsahom alkoholu je však všeobecný trend, netýka sa len sýtených vín. Pátková hovorí, že vína, ktoré obsahujú zhruba 14 percent alkoholu a viac, sa vo veľkom dnes takmer nepredávajú. Vyhľadávajú ich však fajnšmekri a vážnejší milovníci vína. Túto výnimku ešte viac potvrdzujú ťažké červené vína na špeciálne príležitosti. ,,Pripisujem to zmene životného štýlu. Všetko chce byť fit a wellness alebo aspoň lepšie pre zdravší život,“ nazdáva sa Pátková.Jednoducho: k ľahším jedlám, šalátom, rybám či hydine a športu či pobytu v prírode patrí ľahšie, svieže víno.
V súčasnosti sa spomedzi bielych vín predávajú najviac tie, ktoré obsahujú okolo 11 percent alkoholu. Pri vážnejšom párovaní jedla s vínom je to už iné, tam sa prihliada najmä na zážitok a pôžitok, ale hlavný prúd je zreteľný - letia vína, v ktorých je menej alkoholu.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k sýteným vínam. Výhodou, ktorá ich šírenie napomáha, je aj technológia. A to fakt, že sýtenie oxidom uhličitým je jednoduché a výrobcovia ho zvládajú robiť sami. Nie je to teda ako pri výrobe sektov, kde sa musia obracať na špecialistov v externých firmách. Ba dokonca, niektorí vinári začínajú využívať - vďaka trendu čoraz viac klásť dôraz na ekológiu a úsporu energií - aj ten oxid uhličitý, ktorý sa im prirodzene uvoľňuje pri výrobe vín počas premeny cukru na alkohol. Zachytávajú ho a potom spätne použijú pri výrobe sýtených vín. Objavili sa už aj prví vinári, ktorí takto získaným oxidom uhličitým sýtia pitnú vodu a počas degustácií ju ponúkajú k vínu. Zavše tvrdia, že v nej vybadáte odrodu, pri ktorej kvasení sa plyn získal. Ide však skôr o marketingový ťah. Ako sa hovorí: profík vo vode stopy tramínu či rizlingu necíti, ale laik ich tam nájde. Pravda, ak ho vopred upozorníte.
Ružové ku grilovačke a na svadby
Slovenské víno už roky nie je len biele a červené. Keď prišlo vo svete do módy rosé, slovenskí vinári zareagovali opäť rýchlo, hoci riskovali. Odvážnemu však šťastie praje, ako sa vraví. V roku 2010 sa usmialo na firmu Mrva & Stanko, keď ich Cabernet Sauvignon rosé 2009 senzačne získal titul šampióna na Vinalies v Paríži. Slovenské ružové medzinárodnú porotu zaujalo arómou listov čiernych ríbezlí, šťavnatou ovocnou chuťou a harmonickým pomerom cukrov a kyselín. Bola to veľká sláva, oči vinárskeho sveta sa upreli na Slovensko a ľudia doma si povedali: Keď to naše ružové tak chutí najlepším degustátorom na zemeguli, okoštujme ho aj my.
Foto: Shutterstock
A tak sa stalo, že rosé víno, ktoré cielilo spočiatku najmä na ženy, oslovilo aj mužov. Odvtedy popularita ružového u nás ustavične rastie. Dnes tvorí sedem percent celkovej výroby, čo je poriadny nárast, ak si pripomenieme, že zhruba pred pätnástimi rokmi sa na Slovensku takmer nerobilo.
Ružové ľudia volia najmä ako sviežu i zdravšiu náhradu piva. Ženy i muži si suché, polosuché, ale aj polosladké rosé obľúbili predovšetkým ako šťavnaté ľahšie pitie pri letných grilovačkách. Ako jeho popularita rástla, postupne sa začalo podávať aj na rôznych oslavách, párty a najmä svadobných hostinách. K elegantnej neveste v bielom už neodmysliteľne patrí elegantná čaša s ružovým vínom ozdobená kúskom zrelej krvavočervenej jahody.
Niekde rosé vína dokonca vytlačili sekty z pozície kráľa welcome drinkov či tradičného aperitívu. A na sladké, ústa i jazyk lepiace a žalúdok skôr zaťažujúce Cinzano či iný vermút, ktoré sa pili z pohárov ozdobených krustou z kryštálikov cukru a kolieskom citróna pred dvadsiatimi rokmi, si už nik ani nespomenie. Moderný prípitok - to je dnes buď kvalitný slovenský sekt, alebo dobre vychladené ružové víno od domáceho výrobcu.
Diskusia k článku