Foto: Pravda
Ten slávny viedenský, podávaný v krčmičkách v centre cisárskej Viedne bude iste aj vo finále. Neviem ako pre vás, pre mňa osobne sa stane nedostižným šampiónom.
Viedenský rezeň musí byť z pekného a nie malého kúska ružovkastej teľaciny. Na okrajoch jemne narezaná, akurátne naklepaná, posolená, obalená v múke, ponamáčaná v rozšľahanom vajci a v preosiatej strúhanke. Ešte "začerstva" ho potom kladieme do rozpálenej masti a nie dlho smažíme.
Potom pohybujeme panvicou tak, aby sa masť prelievala cez rezne. Smažíme tri minúty na jednej, tri minúty na druhej strane. A je (skoro) hotovo. Rezeň napichneme na vidličku a uložíme ho na jenskú misu, v ktorej sme rozpustili maslo. To je, prosím, recept Mariky Juranovej, rodom z Košút, hlavnej kuchárky v modranskej Zorničke.
Nežijeme ľahké časy. Teľacina je drahá a tak si dôchodca na mäsovom pulte hľadá čosi lacnejšie. Na našich tanieroch sú teda rezne bravčové. Môžete si vybrať, krkovička, stehno, pliecko, karé, panenka. Gurmán Alino miluje rezne z krkovičky, náš pán farár z karé, pani urologička výlučne z panenky.
Potom sú tu ešte vysmážané rezne z mletého mäsa so syrom a rezne "na prírodno". Priateľ Peter favorizuje morčacie rezne v cestíčku a sused pán Říha "skopové" kotety na majoránke. A čo moji priatelia poľovníci?
Mnohí z nich sú gurmeti a smaženým rezňom z dospelého jeleňa, srnca, daniela či muflóna sa vyhýbajú. Mäso vraj aj po niekoľkodňovom morení je tvrdé a húževnaté.
Ak si však ani nie ročné mláďa zlomí nôžku, treba ho utratiť. Mäsko z neho je úžasné. Podobne je to aj s diviakmi. Kanci páchnu, nie menej aj svine. Mladá svinka je však paráda! Tak, či onak, musí do pácu. Najlepšie do červeného vína. Na dva-tri dni. A potom príde teľacia kasika, viedenský trojobal. Keď viedenský, tak treba použiť rakúske "prézle". Rezne sú chrumkavejšie a chutnejšie, vraví poľovník Hubert...
Diskusia k článku