Fedor Malík:
Manzoniho fučka

Fedor Malík, 8. novembra 2011     2 minúty čítania

Alessandro Manzoni (1785 – 1873), spisovateľ a básnik, hlavný predstaviteľ talianskeho romantizmu, sa vo svojich dielach často venoval postavám z ľudu.


Foto: Pravda - Ivan Majerský

Fedor Malík


Prinášal ich v nefalšovanom obraze, často pri pitkách a chudobnom hodovaní. Jeho román Mládenci (Promessi sposi) je toho dôkazom...

Alessandrova matka sa šťastne vydala do mocnej grófskej rodiny Viscontiovcov. Tá sídlila v paláci v Brignano Gera d´Adda, neďaleko severotalianskeho Bergama. Pozri Recepty na tému Slovenská kuchárka (2) Palác je dnes renovovaný a je úžasný. Fresky a maľované drevené stropy zo 14. – 17. storočia vás unášajú do nadpozemského sveta. Strávil som v ňom dva dni. Napred pracovne, degustačne a potom oddychovo, gastronomicky.

Večerná recepcia bola organizovaná na motívy Manzoniho „mládencov“. Stredovekej kuchyni domninovala „polievka chudobných“. Hnedá minestrone zahustená polentou a makarónmi. Privoňal som, ochutnal a musel som sa premôcť...

Pripomínala mi chlebovú polievku prešporských žobrákov, povojnový „ajntopf“ v zbombardovaných Drážďanoch a či ešte skôr tradičnú slovenskú fučku z 18. – 19. storočia. Fučka je redšia kaša zo strukovín, nastrúhaných zemiakov alebo starého chleba.

Z chleba sa robili kedysi i tmavé zápražky. Využívali ich v mestskej i dedinskej kuchyni. Vidiecke boli chutnejšie. Pripravovali sa na vyškvarenej slanine či na hovädzom a ovčom loji. Zasýtili a (možno) boli i chutné...




Diskusia k článku







 



TOPlist