Foto: Pravda - Robert Hüttner
A v kresle s natiahnutými nohami nebudete predsa jesť jelení guláš alebo sviečkovú na smotane. Žiadalo by si to čosi drobnejšie a jednoduchšie. Čipsy sú nezdravé a tyčinky sa zasa trúsia. Navrhujem zmes orieškov. Vlašské, lieskové, kešu. Sú drahšie, ale zdravšie. Po arašidoch veľmi nesiahajte. Koncentrácia afl atoxínov býva v nich niekedy varovná.
Nuž ešte je tu čosi, čo predstihuje aj tie oriešky. Pražené solené mandle! Najlepšie čerstvé a najlepšie vlastné. Nie každý z nás si ich však môže dovoliť. My malokarpatskí vinohradníci si ich však dopestujeme... Mandľovník ako prvý strom zakvitne v našich viniciach a v záhradách. Tie kvety sú nádherné. Po troch–štyroch dňoch opadnú na zem a tá je posiata ružovým mandľovým snehom. Potom strom ozelenie a plody sa v lete nalievajú. Počas oberačiek sa už škeria a padajú...
Naše štyri mandle v záhrade minulú jeseň pekne zarodili. Bolo ich plné vrece. Z času na čas sme z nich zo tri hrste zobrali a kladivkom opatrne „na kant“ roztĺkli. Jadrá sme na minútku povarili, potom olúpali, usušili a opražili na oleji. Keď vychladli, jemne sme ich posolili. Z panvice sme ich premiestnili do misky a do čaše sme si dopriali dvoj–, trojročné Veltlínske zelené. U nás sa mu hovorí „zelený muškatel“. Na „zeleno“ vonia a dochuť má mierne amygdalínovú, mandľovú.
Diskusia k článku