Foto: Pravda - Ivan Majerský
V klasickom členení ide o cestoviny vodové, najmä však vaječné. Nuž a múka môže byť takmer hocijaká. Cestoviny svet miluje. Slovák ročne priemerne skonzumuje takmer 4 kilá týchto múčnych zázrakov, Taliani desaťkrát viac. Na Apeninskom polostrove sa vám na tanieri ocitnú tisícky druhov cestovín. U nás je to o čosi skromnejšie.
Kuchárske knihy Terézie Vansovej píšu o trhancoch, rezancoch, trepancoch, „škorcoch“ (z prosa), múčankach, tarhoni, smažencoch... My, Malokarpatčania, máme iné názvoslovie, inú cestovinovú kultúru.
Pripravujeme glgance, šiflíky, šmýkance, fleky, opantance (Ompitál), osmažený múčny šterc (Budmerice), cmarance, šúlance, krúpky, žgance (Šenkvice), drobce, súkance (Rača), frkacúle (Modra)...
Nedostižný je náš zapečený „zaškrátaný regiment“ (s drienkovým lekvárom), perky s višňovým džemom. Panebože, takmer som zabudol na naše slíže, t.j. rezance! U nás papáme len slíže. Slané aj sladké. (Aj šúľance voláme šúľané slíže!)
Slíže s tvarohom, bryndzou, kyslou aj sladkou kapustou, prézlami (strúhankou), mletými vlašskými aj lieskovými orechmi, makom (bielym, modrým, hnedým), opraženou cibuľkou, oravskou slaninkou, praženicou, medom, krupicou.
Krupičné slíže milujem. Robila ich aj naša babka Mesíková, boli osmahnuté naslano aj nasladko. Dnes v pokročilom veku preferujem tie slankavé. Detská krupica musí voňať panvicou, vrch slížov musí byť posypaný sekanými orechmi z Téglika a v čaši musí byť naliate barikové Chardonnay z honu Ingle...
Diskusia k článku