Tá knižka nie je jeho prvotinou. Je v nej takmer tridsiatka páčivých veršov o víne, o láske, o ženách. Väčšina z nich je vyznaním jeho vzťahu k odrodám viniča. Radek miluje pálavy, müllery, rulandy, silvány aj ryňáky. Jeho „líblink“ je však veltlín, veltlínske zelené, po našom „zelený muškátel“.
Tejto starej dobrej odrode je na strane dvadsaťdeväť venované štvorveršie. Vyberám z neho: „Pár zrnek pepře slíznout chci z ramena, pozvedám ňadra pod tíhou svěšena. Voňavý muškatel přidá jí na kráse, s jazykem od mandlí k polibku chystá se.“ ... a je rozhodnuté.
K nedeľnému obedu budeme mať naliaty náš modranský veltlín. Zelenkavý, korenistý, mandľový. Z honu Noviny. Nuž a čo k tomu? Rozhodnutie je veľmi prosté. Sobáš jedla a vína sa v tomto prípade viaže na filozofi u Brillata–Savarina. K veltlínskemu zelenému pasuje bravčové či teľacie. Najlepšie v tej panírovanej viedenskej forme.
Mal som šťastie. Do nášho marketu práve priviezli čerstvú teľacinu. Nebola lacná a akože inak, nebola zo Slovenska. Ba ani zemiačky neboli naše. Boli zo severnej Afriky, z Maroka. Teľacinu som vyklepal, jemne nasolil, okorenil a vypražil v trojobale na rozpálenej bravčovej masti dozlata. Mladé zemiačky už (aj so šupou) klokotali v kastróliku. Ešte horúce som ich ošetril liptovským maslom. Trochu osolil a hojne posypal petržlenovou vňaťou. A k tomu šalát z hadoviek. Opäť trochu soli, čierneho korenia, štipka cesnaku, pár kvapiek citrónovej šťavy. Bola to paráda, bola to pohoda. Najlepší (či nay?) tanier rozbiehajúceho sa roku 2020...
Diskusia k článku