Foto: Pravda - Ivan Majerský
Každé ráno sa poprechádzam po našej záhrade a pristavím sa pri každom strome. Čerešne sú už opadané. Boli privysoko a nik ich neoberal. Mandle kvitli už koncom februára a dnes ich dozrieva len zopár. Vinič na pergole schne a strapce iršaja ozobali „kosíci“. Mladé jablone rodia mizerne.
Pergola s kiwi mi však každý rok robí radosť. Zberať ich budem až v októbri. Aj päťdesiatročné figy z Umagu nás tohto roku nesklamali. Zberáme druhú a tretia úroda bude v septembri. Zarodilo aj hurmi-kaki a mišpule sú obsypané množstvom plodov, z ktorých varievam lekvár.
Nuž a nakoniec hruška. Hruška nášho deda Pavla. Nie je to ani „klokotačka“, ani viliamovka. Práve teraz dozrela. Má sladučké, voňavé a šťavnaté plody. Zberám ich každé ráno a zajedám gréckym jogurtom. Je to paráda.
Už dvakrát som rodine upiekol hruškovú bábovku. Pripravujem ju v starej modranskej hlinenej forme glazovanej na zeleno. Cesto si pripravím na spôsob „ hrnčekového“ dávkovania. Hrnček polohrubej, hrnček špaldovej múky, hrnček mlieka, necelý hrnček práškového cukru, vanilkový cukor, prášok do pečiva, tri vajcia, lyžica medu, štamperlík karibského rumu.
Vymiešam polotuhé cesto, pridám doň dve hrste nakrájaných hrušiek a premiestnim ho do vymaslovanej formy. Hruškovú bábovku pečiem slabú hodinku pri 170 °C. Vyklopím ju na misu, posypem cukrom a do čaše si nalejem studený zelený čaj s limetkovou šťavou.
Diskusia k článku