Ako sestrička Vilma so svojím seriálovým manželom Albertom (Ján Dobrík).
Foto: Archív Moniky Hilmerovej
Máte dve deti, ako sa vám darilo a darí zladiť a manažovať prácu herečky a úlohu mamy a manželky?
Áno, Zarka má 15 rokov a Leonko 11, už sú samostatnejší, takže už je to celkom v pohode. Keď boli menší a Jaro ešte aktívne tancoval, bola logistika náročnejšia, pomáhali nám aj rodičia. Snažili sme sa, ak to šlo, striedať sa my dvaja. Zariadiť si prácu tak, aby sme sa stihli pri deťoch vystriedať. Vedeli sme s mnohými termínmi hýbať a je pravda, že som nemala stále rovnako veľa práce. Keď sa to nedalo, čo sa občas stalo, využívali sme najmä pomoc starých rodičov a keď sa ani to nedalo, tak sme mali v zálohe aj opatrovateľku, ktorá vedela na chvíľu deti postrážiť. Ale väčšinou sme to zvládali tak, že sme sa vystriedali my dvaja, prípadne s pomocou starých rodičov.
Ako vyzerajú vaše dni?
Rôzne. Sú dni, keď je toho naozaj veľa a vidíme sa s deťmi len ráno a večer. Často pracujem aj cez víkendy, ale potom zase sú dni, keď mám voľno, som doma a som, ako sa hovorí, žienka domáca. Je však veľa takých zamestnaní, kde nerobíte od 8.00 do 17.00. Niekedy pracujem pár hodín a niekedy 12 hodín v kuse.
Aký pohľad majú vaše deti na vašu prácu? Lebo niekedy je to tak, že sa deti v práci rodičov vidia a niekedy ju, naopak, úplne odmietajú.
Zarka keď bola malá, dabovala malú Dory vo filme hľadá sa Dory, potom dabovala postavičku aj v ďalšej disneyovke a nahrala aj hlasovú nahrávku do predstavenia v SND. To mala asi 10 rokov, možno aj menej. V Spievankove si vyskúšala byť aj pred kamerou, hrala tam so mnou a spievala. Ale bavilo ju to, len keď bola malá. V desiatich rokoch povedala, že už ju táto práca nebaví. Ani jeden k herectvu nejako neinklinuje, ale vidím, že radi tancujú, majú tanečné vlohy. Zatiaľ nejdú týmto smerom, ale v ich veku som ani ja ním nešla, to sa všetko vykryštalizuje.
V médiách sa často spomína, že ste jeden z najharmonickejších párov slovenského šoubiznisu. Čo je podľa vás dôležité, aby si človek trvalý vzťah vybudoval a udržal?
Nechcem veľmi mudrovať, aj keď vnímame, že sa na to novinári pýtajú, akoby bolo 15 rokov nášho manželstva nejako veľa. Pritom je veľa manželstiev, kde sú ľudia spolu oveľa viac rokov. Aj v našom okolí je ich dosť a poznáme aj manželstvá zo šoubiznisu, ktoré sú dlhšie ako naše. Naši rodičia sú spolu vyše 50 rokov, takže to beriem tak, že sme ešte mladí manželia, lebo sme spolu len 15 rokov. Myslím, že dávať nejaké rady je ťažké, pretože ak by existoval recept na trvalý vzťah, tak by každý žil v trvalom manželstve. Myslím, že je fajn, ak sa podarí, že tí dvaja k sebe pasujú. Keď má vzťah všetky hodnoty, ktoré sú v priateľstve, a je tam pridaná hodnota partnerskej lásky. Je to mix týchto vecí.
"Je to prejav lásky
a pozornosti, že mi niekedy urobí raňajky, obed alebo mi donesie jedlo do práce.“
Niekto povedal, že pre harmonický vzťah je dôležité, aby sa tí ľudia našli, aby si „sadli“ ako kľúč do zámky. Súhlasíte?
V istom zmysle áno, mali by k sebe pasovať. Ale niekedy prichádza k situáciám, že zámok s kľúčom úplne nepasujú a vtedy je to o spoločnej vôli nájsť na takýchto miestach spoločnú cestu, ktorá bude nebolestivá pre obidve strany.
Spomínali ste, že keď ste doma, ste aj žienka domáca. Máte vzťah k dobrému jedlu a aj k jeho príprave?
Mám a aj Jaro má. Obidvaja veľmi radi varíme a striedame sa v kuchyni. Pre mňa je to veľmi príjemné, že Jaro rád varí, on navyše rád experimentuje. Hľadá nové veci a to je nesmierne príťažlivé. Je to prejav lásky a pozornosti, že mi niekedy urobí raňajky, obed alebo mi donesie jedlo do práce. Aj cez jedlo dokáže vyjadriť cit a pozornosť, starostlivosť o toho druhého človeka. Nepatrí medzi mužov, ktorí sa o varenie nezaujímajú s tým, že veď to je ženská robota. Chvalabohu, vôbec to nemá takto nastavené a zadelené. Vidím veľké plus v tom, ako bol vychovávaný. Jeho mama chcela mať zo svojich synov samostatných ľudí, ktorí nie sú odkázaní na to, aby sa o nich starala žena. Myslím si, že je dobre, keď matky vychovávajú synov takto moderne a Jarova mamka to vedela už vtedy, keď sa o tom ešte ani nehovorilo.
Diskusia k článku